Pre mladých Čechov aj Slovákov sú peniaze rovnako dôležité, pri nákupoch preferujú kvalitu nad cenou a v prípade finančných problémov sa zrieknu výdavkov na dovolenku, cestovanie alebo kultúru.
Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK, ukázal nielen veľa spoločných znakov mladých (18 – 30 rokov) Čechov a Slovákov v hlavných otázkach osobných financií, úverov a finančnej gramotnosti, ale aj celý rad odlišností. Napríklad viac mladých Čechov (12 %) než Slovákov (7 %) priznáva medzery vo finančnej gramotnosti, ktorej základy Česi získavajú hlavne od svojich rodičov, zatiaľčo mladí Slováci získavajú informácie v rovnakej miere od rodičov, z internetu a v škole. Finančné pôžičky považujú za výhodné asi len dve pätiny (37 %) mladých Čechov, na Slovensku polovica (50 %) opýtaných. Vlastnú skúsenosť s pôžičkami majú mladí Česi podobnú ako Slováci, v súčasnosti má nejakú pôžičku približne polovica respondentov z oboch krajín. „Keď si mladí Česi alebo Slováci požičiavajú, v drvivej väčšine ide o úver na bývanie a približne vo štvrtine prípadov o pôžičku na nákup auta. Česi si však takmer trojnásobne viac než Slováci požičiavajú na splácanie svojich súčasných dlhov, čo je bohužiaľ cesta do tzv. dlhovej pasce. Mladí Česi sa tiež viac nechávajú zlákať ponukami rýchlych spotrebiteľských úverov a mikropôžičiek,“ uvádza Jaroslava Palendalová.
Väčšina zadlžených Čechov i Slovákov má len jednu pôžičku, medzi mladými ľuďmi, ktorí majú päť a viac pôžičiek je však päťkrát viac Čechov. Kým mladí Česi priemerne dlžia približne 1.040.000 korún (zhruba 40.000 eúr), priemer medzi slovenskými respondentmi je 41.000 eúr (približne 1.066.000 korún). Prvú pôžičku si Česi i Slováci najčastejšie zhodne berú v 24 rokoch. „V prístupe k dlhom a ich splácaniu sú si mladí Česi a Slováci veľmi podobní. Drvivá väčšina mladých dlžníkov spláca svoje záväzky pravidelne a bez problémov, ale každý dvanásty má dlhy po splatnosti. Veľmi sa pritom líši spôsob riešenia nesplácaných záväzkov. Zatiaľ čo Česi si nájdu ďalšiu prácu, aby zvýšili svoje príjmy alebo si požičajú od príbuzných či priateľov, mladí Slováci sa hlavne snažia dohodnúť s veriteľmi na splátkovom kalendári,“ dodáva Jaroslava Palendalová.
Peniaze pravidelne odkladajú viac než dve tretiny (69 %) mladých Slovákov, v Česku sporí len 55 % mladých. Priemerná výška mesačného depozitu sa takmer zhoduje: 3.300 Kč v Česku a 130 eur (cca 3.400 Kč) na Slovensku. Slováci výrazne viac veria termínovaným a sporiacim účtom (66 % oproti 46 %) a penzijným fondom (33 % oproti 10 %), medzi mladými Čechmi je veľmi populárne stavebné sporenie (39 % oproti 16 %). Štvrtina (25 %) mladých Čechov zhodnocuje svoje financie investovaním, na Slovensku investuje viac než tretina (36 %) mladých ľudí. Najčastejšie sú investície do podielových fondov, akcií a dlhopisov.
