piatok 21. januára 2022

EU: Prieskum internetu vecí

Prieskum 
Európskej komisie v oblasti hospodárskej súťaže zameraný na spotrebiteľský segment internetu vecí poukázal na obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže na rýchlo rastúcich trhoch pre produkty a služby súvisiace s internetom vecí v Európskej únii. Pripomienky poskytli napr. poprední aktéri spotrebiteľského segmentu internetu vecí, výrobcovia inteligentných zariadení, poskytovatelia služieb kreatívneho obsahu, združenia alebo telekomunikační operátori.

Hlavné zistenia odvetvového prieskumu spotrebiteľského segmentu internetu vecí sa týkajú: 
i) charakteristiky spotrebiteľského segmentu internetu vecí,
ii) aspekty hospodárskej súťaže na týchto trhoch,
iii) hlavné oblasti potenciálnych obáv zainteresovaných strán v súvislosti so súčasným fungovaním trhov spotrebiteľského segmentu internetu vecí, ako aj v súvislosti s výhľadom do budúcnosti.

Charakteristiky spotrebiteľského segmentu internetu vecí
Spotrebiteľský segment internetu vecí rýchlo rastie a stáva sa čoraz viac súčasťou nášho každodenného života. Okrem toho existuje trend zvyšovania dostupnosti hlasových asistentov ako používateľských rozhraní, ktoré umožňujú interakciu s inými inteligentnými zariadeniami a službami spotrebiteľského segmentu internetu vecí.

Aspekty hospodárskej súťaže na trhoch s produktami a službami spotrebiteľského segmentu internetu vecí
Väčšina respondentov považuje za jednu z hlavných prekážok vstupu na trh alebo expanzie v tomto odvetví náklady na investície do technológií, ktoré sú mimoriadne vysoké na trhu s hlasovými asistentmi. Pre viacerých je ťažké konkurovať vertikálne integrovaným spoločnostiam, ktoré si vybudovali svoje vlastné ekosystémy v spotrebiteľskom segmente internetu vecí, ako aj mimo neho (napríklad Google, Amazon alebo Apple). Keďže títo hráči poskytujú najbežnejšie operačné systémy inteligentných a mobilných zariadení aj najrozšírenejších hlasových asistentov, práve oni určujú procesy integrácie inteligentných zariadení a služieb do systému internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby.

Hlavné obavy:
  • určité praktiky v oblasti exkluzivity a viazania v súvislosti s hlasovými asistentmi, ako aj praktiky obmedzujúce možnosť využívať rôznych hlasových asistentov na tom istom inteligentnom zariadení,
  • postavenie hlasových asistentov a operačných systémov inteligentných zariadení ako sprostredkovateľov medzi používateľmi na jednej strane a inteligentnými zariadeniami alebo službami spotrebiteľského segmentu internetu vecí na strane druhej. Toto postavenie by im spolu s ich kľúčovou úlohou pri tvorbe a získavaní údajov umožnilo vykonávať kontrolu nad používateľskými vzťahmi. V tejto súvislosti zainteresované strany vyjadrili obavy aj v súvislosti s objaviteľnosťou a viditeľnosťou svojich služieb v rámci spotrebiteľského segmentu internetu vecí,
  • rozsiahly prístup k údajom vrátane informácií o interakciách používateľov s inteligentnými zariadeniami a spotrebiteľským segmentom internetu vecí tretích strán. Zainteresované strany sa domnievajú, že prístup k veľkým množstvám údajov a ich akumulácia umožňujú poskytovateľom hlasových asistentov zlepšiť ich postavenie na trhu a ľahšie využiť pákový efekt, pokiaľ ide o susedné trhy,
  • nedostatočná interoperabilita v spotrebiteľskom segmente internetu vecí v dôsledku prevahy proprietárnej technológie, ktorá niekedy vedie k vytvoreniu „de facto noriem“. Konkrétne sa uvádza, že niekoľko poskytovateľov hlasových asistentov a operačných systémov jednostranne kontroluje procesy interoperability a integrácie a že sú schopní obmedziť funkcie inteligentných zariadení a spotrebiteľského segmentu internetu vecí tretích strán, nie však seba samých.
.