piatok 29. mája 2020

Auto: Nové alebo ojazdené?

Kúpa nového automobilu nie je ideálnou investíciou. Najväčšiu časť svojej hodnoty totiž stratí hneď, ako opustí predajňu a počas prvých rokov prevádzky. Podľa analýzy Mototechny je viditeľný najmarkantnejší prepad ceny pri luxusných autách, ktoré počas prvých troch rokov dokážu stratiť aj vyše 60 % pôvodnej hodnoty. 

Pri autách vo veku do troch rokov a s nájazdom do 50.000 kilometrov sa priemerná úspora oproti novému vozidlu pohybuje okolo 22 percent. Spravidla sú pritom v dobrom technickom, prevažne ešte aj v továrenskej záruke a okamžite dostupné. A o ktoré vozidlá na sekundárnom trhu je najväčší záujem? Najpredávanejšie zostávajú Škodovky, ktorých sa predá takmer 24 %. Oproti minulému roku narástol ich podiel o 4 %. Najväčší záujem je tradične o model Fabia, ktorého sa tento rok predalo viac ako 9 % zo všetkých zánovných ojazdených vozidiel (v roku 2019 necelých 6 %). Druhé miesto si drží Rapid s podielom takmer osem percent (v roku 2019 to bolo vyše 3 %). Na tretej priečke ostáva Škoda Octavia. 

Medzi pohonnými jednotkami jednoznačne dominujú benzínové agregáty, ktoré tvoria vyše 81 % predaja. Dieselových motorizácií sa predáva 13 % a zvyšok sa delí medzi alternatívne pohony. Hybridné motory a elektromotory nájdeme u 3,4 % automobilov. Zvyšok tvoria vozidlá na plyn. Najpredávanejšia farba je biela (29 %), nasleduje šedá (15 %) a prvú trojku uzatvárajú vozidlá červenej farby (13 %). Aj napriek tomu, že najpredávanejšie sú vozidlá SUV (takmer 39 %, medziročný nárast vyše 5 percent), tak pohon všetkých kolies má len 9 % predaných áut. Väčšina zánovných automobilov je vybavená manuálnou prevodovkou (75 %), ale môžeme vidieť, že automatické prevodovky začínajú zaujímať zákazníkov (medziročný nárast o 5 percent). Takmer 44 % áut sa predá za cenu nad 15.000 eur, 25 % od 12.000 do 15.000 eur a 18 % od 10.000 do 12.000 eur.

EU: Nový plán obnovy






Európska komisia (EK) navrhla vytvoriť nový nástroj obnovy Next Generation EU, ktorý sa začlení do silného, moderného a prepracovaného dlhodobého rozpočtu EÚ. Komisia takisto zverejnila svoj upravený ročný pracovný program na rok 2020, ktorý uprednostní kroky potrebné na naštartovanie obnovy a vybudovanie odolnosti Európy.                                                         

Nástroj Next Generation EU získa finančné prostriedky dočasným zvýšením stropu vlastných zdrojov EÚ na 2,00 % hrubého národného dôchodku EÚ, čo umožní EK využiť jej úverový rating na požičanie si 750 miliárd EUR na finančných trhoch. Tieto dodatočné finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom programov EÚ a budú splácané počas dlhého obdobia prostredníctvom budúcich rozpočtov EÚ – a to nie skôr než v roku 2028, avšak najneskôr do roku 2058. Komisia tiež navrhuje množstvo nových vlastných zdrojov. Okrem toho na čo najrýchlejšie sprístupnenie finančných prostriedkov s cieľom reagovať na najnaliehavejšie potreby navrhuje zmeniť súčasný viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, aby sa dodatočné finančné prostriedky vo výške 11,5 miliardy EUR sprístupnili už v roku 2020

Finančné prostriedky získané z nástroja Next Generation EU budú investované do troch pilierov:
1. Podpora členských štátov v oblasti investícií a reforiem:
Nový mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vo výške 560 miliárd EUR poskytne finančnú podporu na investície a reformy, a to aj v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou a odolnosťou národných ekonomík, pričom ich zároveň prepája s prioritami EÚ. Tento mechanizmus sa začlení do európskeho semestra. Bude vybavený grantovým nástrojom v hodnote až 310 miliárd EUR a bude schopný poskytnúť úvery v objeme až 250 miliárd EUR.Podpora bude dostupná pre všetky členské štáty, ale bude zameraná na najviac postihnuté oblasti, v ktorých sú potreby odolnosti najžiadanejšie.
Navýšenie finančných prostriedkov súčasných programov politiky súdržnosti od teraz do roku 2022 o 55 miliárd EUR v rámci novej iniciatívy REACT-EU, ktoré sa majú prideliť na základe závažnosti sociálno-ekonomických vplyvov krízy vrátane miery nezamestnanosti mladých ľudí a relatívnej prosperity členských štátov. 
Návrh na posilnenie Fondu na spravodlivú transformáciu o 40 miliárd EUR na účely pomoci členským štátom pri urýchlení prechodu ku klimatickej neutralite.
Navýšenie finančných prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka o 15 miliárd EUR s cieľom podporiť vidiecke oblasti pri realizácii štrukturálnych zmien potrebných v súlade s európskou zelenou dohodou a dosiahnuť tak ambiciózne ciele v súlade s novou stratégiou v oblasti biodiverzity a novou stratégiou z farmy na vidličku.

2. Naštartovanie hospodárstva EÚ poskytovaním stimulov na súkromné investície:
Prostredníctvom nového Nástroja na podporu platobnej schopnosti sa zmobilizujú súkromné zdroje na urýchlenú podporu životaschopných európskych podnikov v najviac postihnutých odvetviach, regiónoch a krajinách.Ten môže fungovať od roku 2020 a bude mať rozpočet 31 miliárd EUR s cieľom uvoľniť 300 miliárd EUR na podporu platobnej schopnosti pre podniky zo všetkých hospodárskych odvetví a pripraviť ich na ekologickejšiu, digitálnu a odolnú budúcnosť.
Navýšenie finančných prostriedkov Programu InvestEU, hlavného investičný programu Európy, na 15,3 miliardy EUR na účely mobilizácie súkromných investícií do projektov v celej únii.
Nový nástroj strategických investícií zahrnutý do Programu InvestEU na účely vytvárania investícií až do výšky 150 miliárd EUR na podporu odolnosti strategických sektorov, najmä tých, ktoré súvisia so zelenou a s digitálnou transformáciou, a kľúčových hodnotových reťazcov na vnútornom trhu, a to vďaka príspevku vo výške 15 miliárd EUR z nástroja Next Generation EU.

3. Ponaučenia z krízy:
Nový program v oblasti zdravia, EU4Health, na účely posilnenia zdravotnej bezpečnosti a prípravy na budúce zdravotné krízy s rozpočtom 9,4 miliardy EUR.
Navýšenie finančných prostriedkov Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany, rescEU, o 2 miliardy EUR, bude rozšírené a poslinené, aby bola Únia pripravená na budúce krízy a aby na ne vedela reagovať.
Suma 94,4 miliardy EUR na program Horizont Európa bude navýšená na účely financovania životne dôležitého výskumu v oblasti zdravia, odolnosti a zelenej a digitálnej transformácie.
Podpora globálnych partnerov Európy prostredníctvom ďalších 16,5 miliardy EUR na vonkajšiu činnosť vrátane humanitárnej pomoci.
Budú posilnené ďalšie programy EÚ, aby bol budúci finančný rámec v plnom súlade s potrebami obnovy a strategickými prioritami.Posilnia sa aj ďalšie nástroje s cieľom zlepšiť flexibilitu a reakčnú schopnosť rozpočtu EÚ.

Dosiahnutie rýchlej politickej dohody týkajúcej sa nástroja Next Generation EU a celkového rozpočtu EÚ na obdobie 2021 – 2027 na úrovni Európskej rady do júla je nevyhnutné, aby obnova získala novú dynamiku, pričom poskytne EÚ silný nástroj, ktorý pomôže postaviť hospodárstvo na nohy a pripraviť ho na budúcnosť. Všetky finančné prostriedky získané prostredníctvom nástroja Next Generation EU sa budú prideľovať prostredníctvom programov EÚ v rámci prepracovaného dlhodobého rozpočtu EÚ takto:
- Európska zelená dohoda ako stratégia obnovy EÚ:
Masívna vlna renovácií našich budov a infraštruktúry a intenzívnejšie obehové hospodárstvo, ktorými sa vytvoria lokálne pracovné miesta;
Zavádzanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o veternú a solárnu energiu, a naštartovanie ekologického vodíkového hospodárstva v Európe;
Ekologickejšia doprava a logistika vrátane inštalácie jedného milióna nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá a posilnenie železničnej dopravy a ekologickej mobility v našich mestách a regiónoch;
Posilnenie Fondu na spravodlivú transformáciu s cieľom podporiť rekvalifikáciu a pomôcť podnikom vytvárať nové hospodárske príležitosti.
- Posilnenie jednotného trhu a jeho prispôsobenie digitálnemu veku:
Investície do väčšieho a lepšieho pripojenia, najmä rýchlym zavádzaním sietí 5G;
Silnejšia priemyselná a technologická prítomnosť v strategických sektoroch vrátane umelej inteligencie, kybernetickej bezpečnosti, superpočítačov a cloudu;
Budovanie reálneho dátového hospodárstva ako hnacej sily inovácie a vytvárania pracovných miest;
Zvýšená kybernetická odolnosť.
- Spravodlivá a inkluzívna obnova pre všetkých:
Krátkodobý európsky systém zaistenia v nezamestnanosti (SURE) poskytne 100 miliárd EUR na podporu pracovníkov a podnikov;
Program v oblasti zručností pre Európu a akčný plán digitálneho vzdelávania zabezpečia digitálne zručnosti pre všetkých občanov EÚ;
Spravodlivé minimálne mzdy a záväzné opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania pomôžu zraniteľným pracovníkom, najmä ženám;
Európska komisia zintenzívňuje boj proti daňovým únikom, čím pomôže členským štátom generovať príjmy.

Radíme: Ochrana pracoviska pred COVID-19


Pri znovuotvorení pracovísk je dôležité neignorovať ochranu pred novým koronavírusom. Zamestnanci aj klienti by si mali dôkladne umývať ruky, používať dezinfekciu a nosiť ochranné rúška. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť možnosť dezinfekcie rúk, pravidelnú dezinfekciu podlahy a dotykových plôch: stoly, kľučky či klávesnice. Spoločné používanie predmetov, napríklad písacích potrieb, by sa malo redukovať na nevyhnutnú mieru a pri platení uprednostniť platbu kartou.  

Úrad verejného zdravotníctva SR ďalej upozorňuje, že zamestnávateľ by mal v maximálne možnej miere a v rámci možností vytvoriť zamestnancom podmienky na ochranu pred šírením nového koronavírusu, a to zväčšením rozstupov, dodržiavaním vzdialenosti medzi zamestnancami minimálne dva metre a znižovaním počtu osôb na pracovisku. Má tiež podľa možnosti prijímať klientov v oddelených priestoroch, aby sa redukovala frekvencia a počet kontaktov na najnižšiu možnú mieru.

Pred stretnutím alebo podujatím by si mal organizátor pozrieť úradné odporúčania pre miesto, kde sa podujatie bude konať, informovať sa o situácii na príslušnom úrade verejného zdravotníctva alebo u autorít v oblasti zdravotnej starostlivosti a zvážiť, či stretnutie nie je možné nahradiť telekonferenciou alebo on-line konferenciou. Rovnako je potrebné zvážiť, či nie je možné znížiť počet účastníkov a zabezpečiť dostatočné množstvo dezinfekcie na ruky a papierových utierok. Tiež treba aktívne sledovať výskyt ochorenia COVID-19, zabezpečiť kontaktné údaje organizátorov, účastníkov, zásobovateľov aj návštevníkov a vypracovať plán pre prípad výskytu ochorenia. Po stretnutí by si organizátor mal uchovať mená a kontaktné informácie účastníkov aspoň mesiac, ak by jeden alebo viacero z nich ochorelo, aby bolo možné dohľadať ľudí, ktorí mohli prísť do kontaktu s nákazou. Ak bol niekto na podujatí izolovaný, alebo u neho vzniklo podozrenie na ochorenie COVID-19, usporiadatelia by o tom mali informovať ostatných zúčastnených.

Počas pracovných ciest treba zamestnancov upozorňovať, aby si pravidelne umývali ruky a boli aspoň dva metre od ľudí, ktorí kýchajú a kašlú. Po návrate z cesty z oblasti, kde sa šíri COVID-19, by mali zamestnanci sledovať svoj zdravotný stav počas 14 dní a merať si telesnú teplotu dvakrát denne. Ak sa u nich vyskytne kašeľ alebo mierne zvýšenie teploty, mali by zostať izolovaní doma, vyhýbať sa úzkemu kontaktu s inými ľuďmi vrátane členov rodiny, kontaktovať svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva a uviesť podrobnosti o poslednom pohybe a príznakoch.

štvrtok 28. mája 2020

Novinka: Aplikácia na pomoc

Nová webová aplikácia prepojí ľudí, firmy a organizácie, ktoré ponúkajú pomoc s organizáciami, ktoré o pomoc žiadajú. Aplikáciu pripravili iniciatíva ♯KtoPomozeSlovensku spolu s Nadáciou Pontis so zámerom reagovať rýchlo na aktuálne potreby v teréne a nasmerovať pomoc presne tam, kde je potrebná. Pri jej vývoji spolupracovali aj s Krízovým štábom neziskového sektora.

Aplikácia na http://kps.solved.fi nebude slúžiť na účely finančnej zbierky. Jej hlavným zmyslom je prepojiť konkrétne potreby žiadateľov s možnými donormi materiálnej pomoci (ochranné pomôcky, potraviny, oblečenie, základné hygienické potreby, školské pomôcky a pod.). Pomôcť je možné darovaním alebo zakúpením vecí, ale aj ako dobrovoľník svojim časom – napr. rozvozom alebo inými službami. Žiadatelia z radov zdravotníckych a sociálnych zariadení, škôl, ale aj neziskových a pomáhajúcich organizácií môžu zadať svoju požiadavku o materiálnu pomoc po jednoduchej registrácii a schválení profilu administrátorom, ktorým je Nadácia Pontis.

Ak majú firmy alebo jednotlivci, teda donori, niečoho nadbytok a chcú pomáhať naďalej a adresne, môžu v aplikácii zaregistrovať svoju ponuku. Pravidelne sa budú pripravovat prehľady toho, čo a kde je aktuálne potrebné a zverejňovať ich na webovej stránke ktopomozeslovensku.sk aj na sociálnych sieťach. Aplikácia a tieto prehľady sú užitočné aj pre jednotlivcov alebo firmy, ktoré by chceli pomáhať vo svojom bezprostrednom okolí a môžu si takto zistiť reálne potreby organizácií vo svojom meste či regióne.

EU: Milióny klamlivých reklám súvisiacich s koronavírusom

V rámci záväzku chrániť spotrebiteľov v on-line prostredí koordinovala Európska komisia (EK) skríning webových stránok s cieľom zistiť, kde sú spotrebitelia v EÚ najviac vystavení obsahom propagujúcim nepravdivé tvrdenia alebo podvodné výrobky v kontexte pandémie nového koronavírusu. Digitálne platformy následne odstránili, alebo zablokovali milióny klamlivých reklám a zoznamov produktov.

Proces preverovania, ktorý vykonala Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC), pozostával z dvoch častí - skríning on-line platforiem a hĺbková analýza konkrétnych reklám a webových stránok prepojených na výrobky, ktoré v súvislosti s koronakrízou boli predmetom veľkého záujmu spotrebiteľov. Na skríningu internetových platforiem sa zúčastnili orgány na ochranu spotrebiteľa zo všetkých 27 členských krajín EÚ a predložili 126 prípadov týkajúcich sa spoločností, s ktorými je eurokomisia v pravidelnom kontakte. Osobitná pozornosť sa venovala skúmaniu ponúk spojeným s ochrannými maskami, dezinfekčnými gélmi, testovacími súpravami, ale aj s potravinami, potravinovými doplnkami či nepotravinovými výrobkami, ktoré mali mať údajné liečebné účinky pri boji s novým koronavírusom. V 38 prípadoch orgány CPC zistili množstvo pochybných ponúk a zavádzajúcich reklám týkajúcich sa výrobkov, ktoré mali reagovať na koronavírus. Išlo o všeobecné tvrdenia, že ponúkaný produkt je schopný zabrániť šíreniu infekcie alebo ju vyliečiť, a išlo aj o nadmerné ceny. Prieskum tiež odhalil, že nečestní obchodníci používajú nové agresívne praktiky, aj za pomoci obrázkov, grafických ilustrácií či úmyselných preklepov, ktoré sťažujú ich odhalenie.

Uvedená operácia potvrdila, že prebiehajúca výmena informácií medzi EK a hlavnými internetovými platformami prináša výsledky. Spoločnosť Google napríklad celosvetovo zablokovala alebo odstránila viac ako 80 miliónov reklám súvisiacich s koronavírusom, spoločnosť eBay zablokovala alebo odstránila zo svojho globálneho trhu viac ako 17 miliónov záznamov, ktoré porušujú spotrebiteľské pravidlá EÚ, a spoločnosť Amazon v porovnaní s marcom zaznamenala 77-percentný pokles týždenného počtu nových zoznamov produktov, spájaných s koronavírusom. Hĺbkové kontroly sa týkali 268 webových stránok, z ktorých 206 bolo označených na účely ďalšieho vyšetrovania z dôvodu možného porušenia spotrebiteľských právnych predpisov EÚ. Z toho 88 webových stránok obsahovalo výrobky s tvrdeniami o liečivých alebo preventívnych účinkoch proti novému koronavírusu, 30 webových stránok obsahovalo nepresné tvrdenia o nedostatkoch výrobkov a 24 webových stránok bolo podozrivých z nekalých praktík na získanie neprimeraných cien. Orgány CPC okrem toho odhalili, že spotrebiteľom neboli poskytnuté jasné a komplexné informácie o všetkých relevantných aspektoch, ako sú totožnosť obchodníka, geografická adresa sídla obchodníka alebo kontakt na obchodníka.

Novinka: 48 hodinový pobyt bez testu na COVID-19

Od stredy (27. 5.) od 00.00 h sa pri cestách osôb s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku do Maďarska, Poľska, Česka, Rakúska, Slovinska, Chorvátska, Nemecka či Švajčiarska pri návrate na územie Slovenska nebude požadovať negatívny test na ochorenie COVID-19 ani karanténa, pokiaľ pobyt v týchto krajinách nepresiahne 48 hodín. 

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR ďalej oznámil, že osoby s trvalým alebo prechodným pobytom v Česku budú môcť prísť na územie SR hraničnými priechodmi z Česka alebo Maďarska, pričom sa na Slovensku budú môcť zdržať najviac 48 hodín. Pri príchode sa nemusia preukazovať negatívnym testom na COVID-19, ani sa ich nebude týkať karanténa. Osoby s trvalým alebo prechodným pobytom v Maďarsku budú môcť prísť na územie Slovenska hraničnými priechodmi z Česka alebo Maďarska, a budú sa tu môcť zdržať rovnako najviac 48 hodín. Pri príchode sa nemusia preukazovať negatívnym testom na COVID-19, ani sa ich nebude týkať karanténa.

Dodržanie 48-hodinovej lehoty sú tieto osoby povinné preukázať príslušníkovi Policajného zboru pri hraničnej kontrole. Pri výstupe zo Slovenska si nezabudnite od slovenských policajtov označiť tlačivo o prekročení štátnej hranice.

streda 27. mája 2020

Aktuálne: Európsky týždeň proti rakovine

Boj proti rakovine zostáva jednou z hlavných priorít Európskej komisie v oblasti zdravia. Štyri piliere plánu boja proti rakovine v Európe tvorí prevencia, včasná diagnostika, liečba a následná starostlivosť.

Až 40% prípadom onkologických ochorení je možné predísť, ak implementujeme to, čo už vieme. Rakovina je tiež jedna z mnohých neprenosných chorôb, ktoré majú spoločné rizikové faktory a ktorých prevencia a kontrola sú prínosom pre väčšinu ľudí.

Európsky kódex proti rakovine sa zameriava na opatrenia, ktoré môžu v rámci prevencie rakoviny podniknúť samotní občania:
1. Nefajčite. Neužívajte tabak v žiadnej forme. 

2. Zo svojho domova spravte nefajčiarske prostredie. Podporujte nefajčiarske opatrenia na pracovisku. 

3. Udržujte si zdravú telesnú hmotnosť. 

4. Hýbte sa každý deň. Obmedzte čas strávený sedením. 

5. Zdravo sa stravujte:
• Jedzte veľa celozrnných potravín, strukovín, zeleniny a ovocia.
• Obmedzte vysokokalorické potraviny (s veľkým obsahom cukru a tuku) a vyhýbajte sa sladeným nápojom.
• Obmedzte údené mäsové výrobky, ako aj výrobky s vysokým obsahom soli a tuku. 

6. Ak pijete akýkoľvek druh alkoholu, obmedzte jeho množstvo. V záujme prevencie rakoviny je lepšie alkohol nepiť. 

7. Vyhýbajte sa prílišnému slnečnému žiareniu – platí to najmä pre deti. Chráňte sa pred intenzívnym opaľovaním. Nepoužívajte soláriá. 

8. Na pracovisku sa chráňte pred rakovinotvornými látkami dodržiavaním pokynov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. 

9. Zistite, či ste doma vystavení silnému prírodnému žiareniu z radónu. Postarajte sa o to, aby sa nadmerné hodnoty žiarenia znížili. 

10. Pre ženy:
• Dojčenie znižuje riziko výskytu rakoviny u matky. Ak je to možné, dojčite.
• Substitučná hormonálna terapia zvyšuje riziko určitých typov rakoviny. Obmedzte jej používanie.

SR: Viac než dve tretiny mladých ľudí pravidelne sporí

Mladí Slováci myslia na svoju budúcnosť aj horšiu ekonomickú situáciu. Nejakú sumu si podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť Kruk vypracovala agentúra Stem/Mark, pravidelne ukladá 69 % mladých ľudí vo veku 18 až 30 rokov. Podiel mladých ľudí s úsporami rastie s vekom a tiež s dosiahnutou úrovňou vzdelania.

Mladí Slováci usporia každý mesiac priemerne 130 eur. Najmladší, teda vo veku 18 až 22 rokov, chcú mať v prípade potreby svoje úspory rýchlo k dispozícii, a tak si často ukladajú peniaze doma. S rastúcim vekom mladí preferujú sporiace účty a termínované vklady, ktoré spolu s dôchodkovými fondami využívajú najčastejšie. „Predpokladaný globálny pokles ekonomiky bude mnohonásobne dlhší než trvanie súčasných obmedzení a bude okrem iného spojený s nárastom nezamestnanosti. Ľudia s úsporami si dlhšie dokážu udržať svoj životný štandard a nebudú nútení požičiavať si na bežné výdavky. Pre mnohých Slovákov bez úspor bude napriek prijímaným podporným opatreniam problematické financovať neplánované výdavky alebo splácať súčasné záväzky“, hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Jaroslava Palendalová.

Ochota sporiť podľa očakávaní Kruku rastie s čistým osobným príjmom aj príjmom domácnosti. Najprezieravejší sú v tomto ohľade respondenti z Trenčianskeho kraja, kde si pravidelne sporí 84 % mladých ľudí. Najmenej sporia v Trnavskom kraji, pravidelnú sumu si odkladá 57 % mladých Slovákov. 

Elektromobily: Podpora nákupu

Ministerstvo hospodárstva SR pokračuje v dotačnom projekte na podporu nákupu batériových elektrických a plug-in hybridných elektrických vozidiel. Rezort ho na začiatku apríla pre situáciu spôsobenú koronakrízou dočasne pozastavil.

„Do konca mája plánujeme posúdiť žiadosti, ktoré sú už na ministerstve. V júni by prišli na rad tie, ktoré v súčasnosti administratívne overuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA)“, vysvetlil štátny tajomník Karol Galek. Komisia na vyhodnocovanie a schvaľovanie žiadostí už schválila 127 žiadostí, prerozdelených tak bude ďalších 1.096.000 eur. Doteraz bolo spolu schválených 340 žiadostí, z toho v 279 prípadoch ide o fyzické osoby a 61 schválených žiadostí je od právnických osôb. Celková suma odsúhlasená na podporu kúpy elektroáut je tak spolu už 2.760.000 eur. Úspešným žiadateľom je postupne doručovaná na podpis zmluva o poskytnutí dotácie. Od termínu podpísania zmluvy majú 12 mesiacov na splnenie svojho záväzku – kúpu elektromobilu alebo plug-in hybridu. Aktuálne sa administratívne overuje 240 žiadostí. 

Pre nedostatky nebolo schválených 13 žiadostí, ministerstvo okrem toho zaevidovalo 75 storno žiadostí. „Keďže sa uvoľnili doteraz vyčlenené finančné prostriedky na tieto neschválené a storno žiadosti, v súlade s podmienkami výzvy budú od júna oslovovaní ďalší žiadatelia zo zásobníka,“ vysvetlil K. Galek. Celková suma určená na túto výzvu je 6 miliónov eur, pričom výzva je otvorená až do jej vyčerpania. Rezort hospodárstva už vyplatila aj prvých 40 dotácií v súhrnnej hodnote 299-tisíc eur. Zoznam všetkých úspešných aj neúspešných žiadateľov je zverejnený na webovej stránke MH SR: https://www.mhsr.sk/uploads/files/YRx8reQt.pdf. 

Dotačný program na podporu kúpy elektromobilov spustilo ministerstvo hospodárstva koncom minulého roka. O dotáciu mohli požiadať fyzické osoby, podnikatelia aj verejná správa. Výška dotácie na nákup nového vozidla s čisto elektrickým pohonom je 8.000 eur, v prípade plug-in hybridného vozidla 5.000 eur. Maximálna obstarávacia cena vozidla, na ktoré bolo možné získať dotáciu, je 50.000 eur s DPH.

utorok 26. mája 2020

Radíme: Zmena zmluvy o zájazde

Slovenský parlament minulý týždeň schválil Novelu zákona o zájazdoch. Klienti cestovných kancelárií nemusia pre pobyty zrušené v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 sami kontaktovať cestovné kancelárie a agentúry. Tie budú postupne svojich zákazníkov oslovovať a navrhnú im zmenu zmluvy o zájazde, alebo im zašlú oznámenie o náhradnom zájazde. 

Po doručení takéhoto návrhu však musí klient, ktorý s tým nesúhlasí, návrh do 14 dní písomne odmietnuť a uviesť aj dôvod odmietnutia, informovala Jana Varinská zo Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA): Klient má dve možnosti - prijať zmenu zmluvy o zájazde, alebo neprijať. Ak zmenu neprijme, musí to odmietnuť písomne do 14 dní od doručenia ponuky a uviesť dôvod odmietnutia. Napríklad keď nechce tento rok cestovať, alebo je v chránenej skupine." Klienti v chránenej skupine, do ktorej patria napríklad seniori nad 65 rokov, tehotné ženy a ľudia, ktorí sa v dôsledku koronakrízy stali nezamestnanými, majú nárok na okamžité vrátenie už uhradenej ceny zájazdu, s ostatnými klientmi sa musí cestovná kancelária alebo agentúra na zmene podmienok dohodnúť do 31. augusta budúceho roka.

Klient môže odmietnuť aj zájazd, ktorý je napriek mimoriadnej situácii z dôvodu ochorenia COVID-19 v Slovenskej republike alebo obdobnej situácie v cieľovom mieste, či v ktoromkoľvek mieste trasy zájazdu možné uskutočniť. Musí však o tom cestovnú kanceláriu informovať najneskôr 30 dní pred začatím zájazdu. Následne bude podľa SACKA cestovná kancelária postupovať znovu tak, že mu zašle oznámenie o náhradnom zájazde, v ktorom bude hlavne informácia o sume platieb prijatých na základe zmluvy o zájazde. Opakovaným návrhom na zmenu podmienok zmluvy sa podľa Varinskej klient vyhne písomným oznámením, že zmenu neakceptuje a očakáva vrátenie uhradenej sumy zájazdu po 31. auguste 2021.

Trend: Riadené služby

Priemerný IT predajca v Európe generuje už štvrtinu svojho obratu z riadených služieb (Managed Services).  Vyplýva to z prieskumu 2019 Trends in Managed Services, ktorým SolarWinds MSP v spolupráci s analytickou agentúrou The 2112 Group oslovila IT predajcov v Európe. 

Prieskum potvrdil ďalší nárast podielu IT služieb s pravidelným príjmom na úkor tradičného „break/fix“ obchodného modelu, pri ktorom sa jednorazovo platí za odstránenie problémov s IT infraštruktúrou. Až 97 % respondentov z radu oslovených IT predajcov uviedlo, že ponúkajú nejakú formu riadených služieb. Tento fakt demonštruje posun dopytu zo strany koncových zákazníkov od reaktívneho riešenia problémov s IT k proaktívnemu prístupu pri prevádzkovaní IT infraštruktúr. Zákazníci dnes už nechcú čakať na to, kedy dôjde k výpadku, ale radšej si preventívne platia za služby udržujúce maximálnu dostupnosť IT bez prerušenia prevádzky.

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu:
  1. Priemerný európsky IT predajca generuje už 25 % svojho celkového obratu z riadených služieb; u predajcov, ktorí sa primárne identifikujú ako MSP (Managed Services Providers) je to 36 %.
  2. Obrat generovaný IT predajcami zo služieb s pravidelným príjmom vzrástol z 30 % z celkového obratu v roku 2018 na 34 % v roku 2019.
  3. Poskytovatelia IT služieb ušetria s nástrojmi na automatizáciu ich rutinných činností v priemere 23 človekohodín týždenne.
  4. Najčastejšie poskytovanými riadenými službami sú správa zariadení (91 %), správa serverov (86 %), e-maily (80 %) a monitoring a správa sietí (77 %). Kompletné portfólio riadených služieb ponúka 66 % IT predajcov.
  5. Z pohľadu služieb IT bezpečnosti sú najčastejšie poskytované riešenia antivírusu (93 %), zálohovania a obnovy dát (82 %), firewallu (82%), antispamu (80 %) a ochrany koncových zariadení (77 %).
  6. V roku 2020 očakáva rozšírenie portfólia svojich služieb 66 % IT predajcov, iba 2 % respondentov plánuje svoju ponuku obmedziť.
„Hlavne v súčasnosti cítime tlak zo strany podnikov a organizácií na maximálnu prevádzkyschopnosť IT infraštruktúr, ktoré sú vystavené tak vyššiemu zaťaženiu zo strany používateľov, ako aj útokom hekerov“ , hovorí Štěpán Bínek. 

Aktuálne: Priemerný plat

Vlna prepúšťania či výrazne nižší počet ponúk. Toto sú následky vplyvu koronavírusu na trh práce. Znižovanie platov v ponukách však pandémia nepriniesla. Výšku priemerného ponúkaného platu pritom neovplyvnili ani regionálne rozdiely.

Podľa Profesia.sk tohtoročná mzda v pracovných inzerátoch pred koronou predstavovala 1.135 eur v hrubom a od 9. marca do 17. mája vzrástla na 1.232 eur v hrubom. Najviac rástol dopyt pri pozíciách špecialistu pohľadávok, špecialistu zaistenia, chemického inžiniera, brokera, android programátora, špecialistu prevádzky sietí a služieb či výrobného riaditeľa. Naopak, najväčší prepad možno vidieť pri inzerátoch s nižšou kvalifikáciou ako operátor výroby, administratívny pracovník, robotník, skladník či montážnik. Odvetvie, kde sa pri pandémii evidoval najnižší úbytok ponúk boli jednoznačne informačné technológie s priemernou ponúkanou mzdou 1.766 eur v hrubom (najvyššie mzdy). Nárast podielu ponúk evidoval portál napríklad aj v odvetviach ako je ekonomika a financie či manažment. Pandémia naopak najviac znížila počet ponúk v odvetviach cestovný ruch gastro a hotelierstvo s tretím najnižším ponúkaným priemerným platom 898 eur v hrubom. Nižšie čísla možno nájsť iba pri ponukách v odevnom priemysle a pomocných prácach.

Medzi TOP 10 najinzerovanejšími pozíciami ponúkaný plat v dvoch prípadoch klesol - inzeráty na obchodných zástupcov a odborných predajcov, nie však výrazne. Najvýraznejšie zmeny boli pri ponukách na prácu administratívneho pracovníka a robotníka, kde stúpla ponúkaná mzda zhodne o 7 %. Spomedzi odvetví sú len dva prípady, kde počas korony klesli ponúkané mzdy -  bezpečnosť a ochrana, ale aj obchod, ktorý je momentálne odvetvím s najvyšším počtom pracovných ponúk, pričom sa zvýšil podiel ponúk na predavačov a pokladníkov a naopak znížil sa záujem o odborných predajcov a obchodných zástupcov, kde sú zvyčajne ponúkané mzdy vyššie. Ponúkané mzdy počas mimoriadnej situácie najviac rástli v chemickom priemysle (až o 26 %). Príčinou bol najmä dopyt po chemických inžinieroch a chemikoch. Medzi odvetviami s najvyšším rastom ponúkaných miezd sú tiež drevospracujúci priemysel a právo - najviac na pozíciách stolárov a právnikov.

Stúpli tiež požiadavky zamestnávateľov na vzdelanie. Od januára do začiatku marca požadovalo vysokoškolské vzdelanie 1. a 2. stupňa len 17 % ponúk. Počas mimoriadnej situácie stúpol ich podiel na 25 %. Naopak, znížil sa podiel ponúk, ktoré požadujú základné či stredoškolské vzdelanie.

pondelok 25. mája 2020

Technológie: Súčasť domácej pohody

Skutočný domov je miesto, kde máme pocit úplného bezpečia a súkromia. Štatistiky z globálnej IKEA Správy o živote v domácnosti (Life at home report) ukazujú, že až jedna štvrtina celosvetovej populácie pravidelne hľadá súkromie mimo svojej domácnosti. A ako vnímajú súkromie v domácnosti Slováci? 

Väčšina slovenských respondentov ( 82 % ) je presvedčených, že majú právo na súkromie. Nie vždy je však možné mať toľko súkromia, koľko by sme pre našu pohodu potrebovali - 16 % si myslí, že v domácnosti nemá dostatok súkromia.Záleží najmä na tom, kde bývame, s kým bývame a aká je naša úloha v domácnosti. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť takú mieru súkromia, ktorú potrebujeme, 45 % z nás sa cíti frustrovane. Podľa prieskumu sa 65 % domnieva, že súkromie je nevyhnutné najmä kvôli osobnému rastu. Pocit „neustáleho sledovania“ v nás môže tiež vyvolávať priam až klaustrofobické pocity, preto sa 67 % respondentov cíti byť samým sebou iba v prípade úplného súkromia, za zatvorenými dverami svojej izby či inej miestnosti, kde nemusíme neustále ovládať a sledovať naše správanie. Súkromie a pocit intimity hrajú taktiež dôležitú úlohu pri vedení hlbších a lepších rozhovorov. 

Správa ďalej ukázala, že až 79% Slovákov hľadá v domácnosti viac súkromia kvôli zlepšeniu svojich vzťahov. Pre 71% opýtaných predstavuje súkromie dôležitý faktor na plnenie úloh, pri ktorých je potrebné lepšie sústredenie, 49% využíva svoje súkromné chvíľky na relax a dobytie energie a 43% hovorí, že súkromie je nevyhnutné v prípade, že sa chceme zabaviť a hrať.


Až 77 % Slovákov verí, že dostupné technológie dokážu zvýšiť mieru súkromia v domácnosti. Je však dôležité poznamenať, že pre 43 % je dôležité vedieť technológie vypnúť, prípadne dať do spánkového režimu, aby sme tento pocit súkromia nadobudli.




Upozorňujeme: Nebezpečný mobilbanking

Malvérov, ktoré napádajú mobilné bankovníctvo, je najviac za posledných 18 mesiacov. Cieľom týchto škodlivých softvérov je odcudzenie osobných údajov a prirodzene aj peňazí z bankových účtov. 

Podľa spoločnosti Kaspersky bolo v prvom kvartáli tohto roka odhalených 42.115 súborov tohto typu malvéru, čo je oproti posledným trom mesiacom vlaňajška 2,5-násobný nárast. Trójske kone, zamerané na bankovníctvo, tzv. bankári, sú v kybernetickej komunite všeobecne známou hrozbou a dôvod pre tento typ útokov je zrejmý. Primárnym cieľom je odcudzenie peňazí. Tieto škodlivé programy zväčša vyzerajú ako legitímna finančná aplikácia, ale keď sa obeť pokúsi dostať do svojej skutočnej bankovej aplikácie a zadá svoje bezpečnostné údaje, útočníci k nim získajú prístup. Podiel tzv. bankárov v prehľade mobilných hrozieb sa podľa informácií spoločnosti v prvom štvrťroku zvýšil na 3,65 percenta, čo oproti vlaňajšku predstavuje nárast o viac ako dva percentuálne body. Najviac zasiahnutými krajinami podľa podielu používateľov napadnutých malvérmi zameranými na mobilné bankovníctvo boli Japonsko, Španielsko a Taliansko.

V čase sociálneho dištancovania a uzavretých prevádzok používame naše mobilné zariadenia častejšie aj na vybavovanie finančných služieb, či už ide o komunikáciu na diaľku, platby alebo transakcie. Aby používatelia znížili riziko infikovania mobilného zariadenia malvérom, bezpečnostní experti odporúčajú inštalovať aplikácie iba z dôveryhodných zdrojov, ideálne z oficiálneho obchodu s aplikáciami (napríklad Google Play). Pomôcť môže aj bezpečnostný softvér.

piatok 22. mája 2020

Novinka: Aplikácia Pomáhať a chrániť

Policajný zbor SR spustil od 21. mája 2020 mobilnú aplikáciu Pomáhať a chrániť na pomoc obetiam domáceho násilia. Dostupná je pre pužívateľov mobilných telefónov s operačnými systémom Android alebo iOS bezplatne, zatiaľ však v prvej fáze iba v rámci územia Trenčianskeho samosprávneho kraja. Názory a podnety môžete posielať cez stránku Polícia Slovenskej republiky na Facebooku.

Po stiahnutí a nainštalovaní aplikácie bude povinná registrácia používateľa prostredníctvom formulára. Povinným krokom bude overenie identity svojho telefónneho čísla pomocou doručeného SMS kódu. Policajný zbor odporúčai formulár vyplniť pravdivo, keďže požadované informácie môžu viesť k záchrane ľudského života. Zadanie mailovej adresy slúži na prípadné zaslanie zabudnutého prihlasovacieho hesla. Po registrácii sa používateľ dostane na domovskú obrazovku aplikácie (ak sa nachádza na území TN kraja), v ktorej sa nachádza jeho poloha podľa súradníc GPS a možnosť privolať pomoc prostredníctvom jediného stlačenia tlačidla. Už po prvom stlačení tlačidla bude operačné stredisko upozornené na žiadosť o pomoc, získa polohu odosielateľa a vyšle policajnú hliadku na preverenie situácie. V prípade omylu je možnosť odvolania žiadosti o pomoc, avšak to neznamená, že hliadka na miesto nebude vyslaná. Po stlačení tlačidla Privolať pomoc bude môcť používateľ absolvovať ďalšie kroky - jednoduchým klikaním odošle na operačné stredisko špecifické informácie o udalosti. V prípade domáceho násilia bude môcť uviesť, či sa v byte alebo dome nachádza zbraň a na záver bude mať možnosť dopísania krátkej textovej informácie.

Farebný dizajn aplikácie je zeleno-čierny. Menšinová zelená reprezentuje Policajný zbor. Väčšinová čierna bola zvolená ako tmavá farba, ktorá nevyžaruje žiarenie ako biela, a teda nepriťahuje pozornosť ostatných osôb. Aplikácia ponúka vo svojom menu skúšobný režim. Ak si ho používateľ aktivuje, môže stláčať ľubovoľné tlačidlá a informácia nebude zaslaná polícii. Policajný zbor odporúča občanom, aby si aplikáciu vyskúšali. Vyhnú sa tak stresu z neznámeho prostredia, kedy aplikáciu budú musieť použiť na ostro po prvýkrát.

Policajný zbor pripraví niekoľko ďalších aktualizácií aplikácie vrátane jej dostupnosti pre celé územie SR, ako aj rozšírenie možností kritických životných situácií, v ktorých ju občania budú môcť použiť. V prípade, že je to možné, volajte vždy núdzovú linku 158. Aplikácia Pomáham chrániť nie je náhradou tejto linky.


Trend: Zero downtime

Výsledky prieskumu Acronis s analytickou firmou Omdia medzi 263 poskytovateľmi IT služieb (MPS, malé a stredne veľké spoločnosti) z celého sveta ukázal, že ich zákazníci aktuálne najviac požadujú služby komplexnej kybernetickej bezpečnosti. Najrýchlejšie rastúcou bezpečnostnou službou je zaistenie nulových prevádzkových výpadkov (zero downtime).

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu:
  1. 50 % opýtaných poskytovateľov IT služieb uviedlo, že najväčší dopyt zo strany zákazníkov je teraz po službách kybernetickej bezpečnosti.
  2. 89 % poskytovateľov očakáva, že v nasledujúcich 12 mesiacoch budú nad rámec obvyklých anti-malvérových funkčností ponúkať služby komplexnej ochrany koncových bodov (endpoint protection).
  3. Dlhodobo najvyužívanejšou schopnosťou MSP poskytovateľov je minimalizácia straty dát, avšak aktuálne najrýchlejšie rastie dopyt po zaistení „zero downtime“.
  4. Medzi najdôležitejšími zálohovacími funkčnosťami uviedlo 25 % respondentov automatizáciu zálohovania, 23 % ochranu proti ransomvéru a 22 % zálohovanie SaaS riešení (Office 365 a pod.).
  5. Pre 92 % MSP poskytovateľov je najväčšou výzvou schopnosť rýchlo reagovať na najnovšie bezpečnostné hrozby s cieľom efektívne chrániť svojich zákazníkov a procesy.
„Aj zo strany našich českých a slovenských poskytovateľov služieb dlhodobo cítime záujem nielen o riešenia samotného zálohovania dát, ale tiež o ochranu proti ramsomvéru a o ďalšie nástroje kybernetickej bezpečnosti", dodal Štěpán Bínek. 

e-Commerce: Aktuálne trendy na Slovensku

Prvé mesiace roku 2020 poznačila koronakríza a spôsobila aj viaceré zmeny vo sfére  elektronického obchodovania na internete. E-commerce v prvom štvrťroku t. r. naďalej rástol. Marcový predaj stúpol až o 54 % a aprílový o 49 %. Za tento nevídaný rast je čiastočne zodpovedná aj prebiehajúca koronakríza. Na internet sa presunuli nielen nakupujúci, ale aj predajcovia. 

Podľa Heureka.sk koronakríza ovplyvnila aj spôsob, akým platíme za on-line objednávky. Kým donedávna na Slovensku kraľovala dobierka, čiže platba v hotovosti pri prevzatí tovaru, do popredia sa z hygienických dôvodov dostala platba kartou on-line. Tá vzrástla až o približne 200 %. „Očakávame, že tento trend sa udrží. Akonáhle si to zákazníci vyskúšajú, budú sa k platbe on-line vracať, pretože je extrémne pohodlná, rýchla a hlavne bezpečná“, dodal Tomáš Braverman. V reakcii na koronakrízu začali Slováci nakupovať on-line aj produkty, ktoré doteraz boli skôr výsadou kamenných predajní. Predaj trvanlivých potravín alebo toaletného papiera v e-shopoch narástol rádovo o stovky percent. Popularita čistiacich prostriedkov taktiež stúpla.

Heureka.sk v posledných týždňoch zaregistrovala  obrovský počet novovzniknutých e-shopov. Veľa z nich sú kamenné predajne, ktoré potrebovali presunúť predaj do on-line prostredia. Ale mnohé vznikli len s cieľom využiť, či dokonca zneužiť súčasnú situáciu a ich sortiment pozostáva len z rúšok či respirátorov. Heureka.sk tieto e-shopy pozorne sleduje a priebežne vyhodnocuje ich dôveryhodnosť. Pri nakupovaní on-line odporúča nezabúdať na obozretnosť.

štvrtok 21. mája 2020

EU: Stratégia biodiverzity a z farmy na stôl

Európska komisia prijala novú stratégiu v oblasti biodiverzity zameranú na návrat prírody do nášho života a stratégiu „z farmy na stôl“, vďaka ktorej chce vytvoriť spravodlivý a zdravý potravinový systém šetrný k životnému prostrediu. V súlade s európskou zelenou dohodou sú v nich navrhnuté ambiciózne opatrenia a záväzky Európskej únie (EÚ) s cieľom zastaviť stratu biodiverzity v celom svete a pretransformovať naše potravinové systémy na globálny etalón konkurencieschopnej udržateľnosti, ochrany ľudského zdravia, ako aj zdravia celej planéty a živobytia pre všetkých, ktorí sú zapojení do potravinového hodnotového reťazca. 

Nová stratégia v oblasti biodiverzity sa zaoberá kľúčovými faktormi straty biodiverzity, akými sú neudržateľné využívanie pôd a morí, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie a invázne nepôvodné druhy. Bola prijatá v čase pandémie COVID-19 a je kľúčovým prvkom plánu obnovy EÚ, keďže je rozhodujúca pri prevencii budúcich epidémií a budovaní odolnosti proti nim a poskytuje okamžité podnikateľské a investičné príležitosti na obnovu hospodárstva EÚ. Jej cieľom je takisto začleniť aspekty biodiverzity do celkovej stratégie EÚ v oblasti hospodárskeho rastu. Okrem iného navrhuje stanoviť záväzné ciele zamerané na obnovu poškodených ekosystémov a riek, zlepšenie zdravia chránených biotopov a druhov v EÚ, návrat opeľovačov na poľnohospodársku pôdu, zníženie miery znečisťovania, ekologizáciu našich miest, posilnenie ekologického poľnohospodárstva a iných poľnohospodárskych postupov podporujúcich biodiverzitu, ako aj zlepšovanie zdravia európskych lesov. Stratégia prináša konkrétne kroky zamerané na nasmerovanie európskej biodiverzity k obnove do roku 2030, a to vrátane transformácie minimálne 30 % európskych pôd a morí na účinne spravované chránené oblasti a návratu veľmi pestrých krajinných prvkov na aspoň 10 % poľnohospodárskej plochy. Každoročne sa na opatrenia v oblasti biodiverzity uvoľnia finančné prostriedky vo výške 20 miliárd eur z rôznych zdrojov vrátane fondov EÚ, vnútroštátnych a súkromných zdrojov.

Stratégia „z farmy na stôl“ umožní prechod k udržateľnému potravinovému systému EÚ, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti a zabezpečuje prístup k zdravému stravovaniu, ktorého zdrojom je zdravá planéta. Vďaka tejto stratégii sa zníži environmentálna a klimatická stopa potravinového systému EÚ a posilní sa jeho odolnosť, čo povedie k ochrane zdravia občanov a zabezpečeniu živobytia pre hospodárske subjekty. V stratégii sú stanovené konkrétne ciele zamerané na transformáciu potravinového systému EÚ, ktoré zahŕňajú aj zníženie používania pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, zníženie používania hnojív minimálne o 20 %, zníženie predaja antimikrobiálnych látok používaných u hospodárskych zvierat a v akvakultúre o 50 %, ako aj obhospodarovanie 25 % poľnohospodárskej pôdy v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva. Navrhujú sa v nej aj ambiciózne opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby zdravé možnosti boli pre občanov EÚ zároveň tými najjednoduchšími. Medzi takéto opatrenia patrí lepšie označovanie, ktoré uspokojí potreby občanov, pokiaľ ide o informácie o zdravých a udržateľných potravinách. Európski poľnohospodári, rybári a producenti v odvetví akvakultúry zohrávajú pri prechode na spravodlivejší a udržateľnejší potravinový systém kľúčovú úlohu. Aby mohli zaviesť udržateľné postupy, získajú podporu z nových tokov financovania a ekologických režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky. Udržateľnosť ako nová značka Európy otvorí nové podnikateľské príležitosti a povedie k diverzifikácii zdrojov príjmu európskych poľnohospodárov a rybárov.


Obe stratégie, ktoré patria k základným prvkom európskej zelenej dohody, podporia aj oživenie hospodárstva. V kontexte koronavírusu sa zameriavajú na posilnenie odolnosti našej spoločnosti voči budúcim pandémiám a hrozbám, akými sú dôsledky zmeny klímy, lesné požiare, potravinová neistota alebo nové epidémie, okrem iného aj tak, že podporujú udržateľnejšie postupy v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry a zaoberajú sa ochranou voľne žijúcich živočíchov a rastlín a nelegálnym obchodovaním s nimi.

Radíme: Bezpečné videohovory

Takmer tretina Slovákov zintenzívnila počas koronakrízy komunikáciu cez videohovory a vyše desatina začala videokonferencie využívať vôbec po prvýkrát v živote. Podľa aprílového on-line prieskumu agentúry Go4insight na vzorke 750 respondentov sú tak videohovory aktivitou, ktorá do našich životov pribudla v ostatných týždňoch najviac.

Videokomunikácia zažíva v čase pandémie boom po celom svete. Počet denných mítingov cez videokonferenčný systém Zoom narástol od vlaňajšieho decembra až 30-násobne, z 10 miliónov na aprílových 300 miliónov. Popri tom, ako pri práci aj v súkromí čoraz viac komunikujeme na diaľku on-line, však rastie aj riziko útoku hekerov. Niekedy môže nepozvaný hosť komunikáciu „iba“ odpočúvať, prípadne sa do nej zapojiť vyhrážkami, vulgarizmami či rasistickými poznámkami, alebo zobrazovaním pornografického obsahu. Nedávno sa však v internete objavila na predaj aj databáza s pol miliónom prihlasovacích údajov do videokonferenčného systému Zoom, vrátane prihlasovacích práv z bánk, škôl a zdravotníckych zariadení. Chyba, ktorá umožňuje prevziať kontrolu nad používateľským účtom, bola objavená aj v softvéri Microsoft Teams.

Zraniteľnosti v konferenčných systémoch sa tiež dajú zneužiť na získanie prístupových hesiel do rôznych webových účtov a internetového bankovníctva, alebo k neoprávnenej inštalácii škodlivého kódu vrátane nebezpečného ransomvéru. Ten umožňuje útočníkom zašifrovať dáta v napadnutom systéme a následne obete vydierať požiadavkami na zaplatenie výkupného za prinavrátenie zablokovaných údajov. „Ľudia nevedia, aké základné pravidlá majú pri videohovoroch dodržiavať, prípadne často uprednostňujú pohodlie pred bezpečnosťou. Nevšímajú si, aké má systém bezpečnostné nastavenia, a tým pádom si ich ani nezapnú“, dodáva Roman Čupka.

Pri používaní videokonferenčných systémov sa odporúča dodržiavať  základné bezpečnostné pravidlá:
  • Používajte na videokonferencie vždy aktuálnu verziu osvedčeného softvéru, ktorý umožňuje šifrovať sieťovú komunikáciu.
  • Pred použitím skontrolujte prednastavené bezpečnostné nastavenia, aby mohol napríklad nový účastník vstúpiť do on-line mítingu iba po schválení a aby ste pri organizovaní väčšieho mítingu mali kontrolu nad tým, čo sa na obrazovke zobrazuje.
  • Používajte na počítači firewall, organizácie by tiež mali monitorovať sieťovú prevádzku pokročilejšími nástrojmi s prvkami umelej inteligencie, ktoré dokážu upozorňovať na možné riziká.
  • Vypnite pred telekonferenciami nepotrebné služby operačného systému.
  • Zaheslujte prístup do videokonferenčného systému aj zvlášť každý videohovor.
  • Pri výmene citlivých informácií rozdeľte údaje na viaceré časti a vybrané dáta napríklad pošlite dodatočne iným kanálom.
  • Po ukončení videokonferencie ihneď vypnite a skontrolujte kameru, aby nezostala aktívna.

Aktuálne: Digitálna gramotnosť na Slovensku

Projekt Digitálna gramotnosť na Slovensku monitoruje od roku 200 jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Aké sú tohtoročné výsledky podľa Inštitútu pre verejné otázky?

Podiel digitálne gramotných Slovákov, ktorí majú aspoň elementárne skúsenosti s ovládaním moderných informačných technológií, je v súčasnosti 83 %. Za posledné roky významnejšie stúpol najmä podiel respondentov deklarujúcich skúsenosti s prácou na prenosnom počítači, tablete či smartfóne a s rôznymi typmi elektronických služieb a komunikačných technológií. V súčasnosti tvoria už viac ako tri štvrtiny populácie. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z februára 2020, ktorý sa uskutočnil na výberovej vzorke 1.073 respondentov starších ako 14 rokov. Zvýšila sa aj úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Úroveň 29 digitálnych zručností, ktoré súhrnne meria tzv. index digitálnej gramotnosti, dosiahla hodnotu 0,53 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoje zručnosti dostala 53 zo 100 možných bodov. 

Od posledného prieskumu v roku 2013 došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu najmä v oblasti elektronickej komunikácie – v technológiách ako sociálne siete, chat / videochat, elektronická pošta, komunikácia cez SMS / MMS či diskusné skupiny a fóra. Obdobné zlepšenie deklarujú respondenti aj v práci s informáciami a elektronickými službami, pričom najvýraznejší posun vidno v ovládaní internetbankingu a e-shoppingu. No zlepšili sa tiež v ďalších zručnostiach – v práci s formulármi, tlačivami a dotazníkmi, v downloade / uploade súborov alebo vo vyhľadávaní rôznych informácií cez internet a počítačové siete. Ďalšou oblasťou, kde došlo za posledných sedem rokov k zlepšeniu, je ovládanie hardvéru. Napríklad pripojenie počítača k internetu (cez WiFi, modem, LAN...), práca so skenerom, ale aj práca s klasickým PC, notebookom či modernými dotykovými zariadeniami ako smartfóny a tablety. 
 
Komparatívne s ostatnými zručnosťami sú najslabším článkom digitálnej gramotnosti tie, ktoré sa dotýkajú práce so softvérom, resp. aplikáciami. Respondenti sa najmenej zlepšili v práci s textovým editorom, tabuľkovým procesorom, grafickým editorom, multimediálnym softvérom či internetovým prehliadačom. „Napriek celkovo pozitívnemu vývoju na úrovni celej populácie je úroveň digitálnych zručností v rôznych sociálnych prostrediach dlhodobo diferencovaná. Problémy v zvládnutí modernej techniky, alebo úplná rezignácia na jej využívanie, sa v súčasnosti týka predovšetkým seniorov, ľudí s nízkym vzdelaním (ZŠ a SŠ bez mat.), nízko kvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných, respondentov z domácností s najnižšími príjmami a obyvateľov najmenších obcí,"  hovorí autor projektu Marián Velšic. Ďalším problémom digitálnej gramotnosti je adaptácia – prispôsobovanie sa novým trendom v oblasti infotechológií. Dlhodobé mapovanie od roku 2005 ukázalo, že pozitívny trend sa v posledných piatich rokoch zhoršil. Podiel ľudí, ktorí sa adaptujú viac-menej bezproblémovo, nepribúda. V súčasnosti je ich 59 %. Naopak stúpa podiel tých, ktorí avizujú, že práca s IKT im ide ťažko alebo skôr ťažko. Kým v roku 2015 bolo takých iba 17 %, v roku 2020 predstavoval ich podiel už 27 %. „Za takouto zmenou treba vidieť najmä zvýšený vonkajší tlak spoločnosti na digitálne zručnosti. Modernizácia na pracovisku (zavádzanie nového hardvéru, softvéru, technológií), postup v kariére, zmena pracovného zaradenia, hľadanie nového zamestnania, rozbiehanie podnikania či živnosti, to všetko bolo hnacím motorom adaptácie na prahu nového milénia. Podobný význam mali pre mladšiu časť populácie najmä zmeny v škole, resp. vzdelávacom systéme. V posledných rokoch však predstavujú takýto tlak hlavne zmeny v cenách a dostupnosti používateľsky atraktívnych technológií (notebooky, tablety, smartfóny, smart TV, wearables, set-top-boxy...) podporované širokým spektrom komerčných i verejných e-služieb, resp. ich obsahom. Vlastniť a zvládať IKT sa stalo istou spoločenskou normou. Niektoré skupiny obyvateľstva,  ktoré doteraz „odolávali“, sú s takouto normou každodenne konfrontovaní a prinútení nadobudnúť aspoň základy digitálnej gramotnosti. Keďže ide o ľudí, ktorí doteraz žiadny kontakt s informačnými technológiami nemali, celkom logicky spadajú do kategórie tých, čo sa IKT prispôsobujú ťažko“, dodáva M. Velšic.

streda 20. mája 2020

EU: Nová výzva na výskum koronavírusu

Európska komisia zmobilizovala ďalších 122 miliónov eur zo svojho výskumného a inovačného programu Horizont 2020 na výskum nového typu koronavírusu. Zdôraznila, že nové riešenia musia byť dostupné pre všetkých ľudí na svete v súlade so zásadami globálnej reakcie na koronavírus.

Medzi inovatívne technológie a nástroje, ktoré možno rýchlo využiť na predchádzanie pandémie, na optimálnu liečbu a prípravu na jej následky, patria aj digitálne riešenia a technológie, akými sú telemedicína, dáta získané za pomoci umelej inteligencie, robotika a fotonika. Projekty financované v rámci tejto výzvy by mali byť presmerované na rýchlu výrobu životne dôležitých zdravotníckych pomôcok a zariadení potrebných na testovanie, liečbu a prevenciu, ako aj na vývoj lekárskych technológií a digitálnych nástrojov na zlepšenie detekcie, dohľadu a starostlivosti o pacientov. 

Nový výskum bude zbierať dáta od veľkých skupín pacientov v celej Európe, pričom lepšie pochopenie behaviorálnych a sociálno-ekonomických dopadov epidémie by mohlo pomôcť zlepšiť stratégie liečby a prevencie. Termín na zapojenie sa do výzvy je do 11. júna 2020. 

Trend: VPN pripojenie pre home office

V súvislosti so súčasným silným firemným dopytom po VPN pripojení pre home office pracovníkov predstavilo GFI Software 7 hlavných predpokladov funkčnej a bezpečnej VPN siete. Špeciálnu pozornosť je potrebné venovať rýchlosti inštalácie, silnému šifrovaniu a zaisteniu proti výpadku prevádzky.

VPN vytvára dátový tunel medzi lokálnou sieťou a počítačom vzdialeného používateľa, takže celé pripojenie vyzerá, ako keby používateľ sedel v kancelárii firmy. Zašifrovaním prenášaných dát pritom chráni informácie uložené na firemných serveroch pred ich prečítaním či odcudzením. Je to dôležité hlavne teraz, kedy kybernetickí útočníci vycítili príležitosť a v súvislosti s pandémiou COVID-19 napádajú práve pripojenia, ktoré sú nezabezpečené.

Odporúčania GFI Software:
  1. Rýchlosť inštalácie - vzhľadom na zamestnancov pracujúcich na diaľku je potrebné, aby inštalačný proces bol čo najjednoduchší a najrýchlejší, ideálne niekoľko minút.
  2. Pripojenie mobilných zariadení - mnohí pracovníci sa pripájajú cez mobilné zariadenia, preto je nevyhnutné mať možnosť aj bezpečnej mobilnej VPN konektivity.
  3. Súbežné spojenia - riešenie by malo ponúknuť aspoň dve súbežné spojenia v rovnakom čase.
  4. Zaistenie výpadku prevádzky - pri výpadku internetu je pre mnoho firiem kľúčové zostať on-line tak, že sa systém dokáže prepnúť na sekundárne spojenie, kým primárne nebude obnovené.
  5. Podporovaný protokol - odporúčame vyhnúť sa protokolu PPTP so slabým šifrovaním a zabezpečením a radšej využiť L2TP, ktoré je dnes priemyselným štandardom.
  6. Riadenie VPN priepustnosti - obmedzením priepustnosti určitých dátových tokov či špecifických služieb je zaistená efektívna prevádzka celej VPN siete.
  7. Cenový plán - vyplatí sa mať licenciu na server s minimálnym počtom používateľov, ktorý je možné flexibilne rozšíriť.

On-line: Už takmer každý šiesty nákup Slovákov

Slovenskí zákazníci internetových obchodov nakupujú na webe čoraz častejšie, on-line nákupy považujú za jednoduché a pohodlné. Väčšinu nákupov v slovenských internetových obchodoch pritom robí iba 44 % najaktívnejších e-shopperov. 

Podľa aktuálneho prieskumu DPD E-shopper barometer robia pravidelní zákazníci až takmer 15 percent všetkých nákupov on-line, čiže takmer každý šiesty nákup. Ide o výrazný nárast oproti roku 2018, kedy slovenskí zákazníci robili na internete približne každý desiaty nákup. Pravidelní zákazníci, ktorí nakupujú na internete minimálne raz za mesiac, tvoria 44 % všetkých ľudí, ktorí využívajú služby internetových obchodov. Táto skupina ľudí však robí až 90 % všetkých on-line nákupov na Slovensku. „Aj keď pravidelných zákazníkov je menej ako polovica, táto skupina ľudí urobí až 9 z 10 nákupov v slovenských internetových obchodoch. On-line nakupovanie sa pre nich stalo bežnou súčasťou života. Až dve tretiny týchto zákazníkov využíva on-line nakupovanie viac ako päť rokov“, vysvetľuje Andrea Bačíková.

Pre väčšinu ľudí je on-line nakupovanie spôsob, ako nakupovať tovar výhodnejšie. Až 72 % ľudí v prieskume uviedlo, že vďaka nákupom na internete ušetria peniaze. Pre 85 % zákazníkov je dôležité, že nákup z pohodlia domova im šetrí čas, pričom až viac ako dve tretiny respondentov uviedlo, že nakupovanie on-line je pre nich menej stresujúce v porovnaní s návštevou bežných kamenných obchodov. „Väčšina ľudí, ktorí nakupujú on-line, si uvedomuje výhody, ktoré im to prináša. Vedia si jednoducho porovnať a vybrať najvýhodnejšiu ponuku bez zbytočného stresu. Dokazuje to aj fakt, že až 78 % ľudí v prieskume uviedlo, že nakupovanie cez internet je pre nich jednoduché“, dodala A. Bačíková.

Doručovanie tovaru je dôležitou súčasťou elektronického nakupovania. Väčšina pravidelných zákazníkov (81 %) aj samotné doručenie či prebratie zásielky považuje za jednoduché. Chcú však mať na výber z viacero možností. Väčšina zákazníkov (83 %) si necháva doručovať objednaný tovar na domácu adresu. Stále väčší počet ľudí (až 33 %) však využíva výhody, ktoré ponúka doručovanie do odberných miest. Ide o flexibilné riešenie, vďaka ktorému sa k zásielke dostanú vtedy, kedy im to najviac vyhovuje.

Prieskum E-shopper barometer 2019 pre DPD prebiehal od 27. mája do 10. júla 2019 na vzorke 23.255 respondentov starších ako 18 rokov z 21 európskych krajín. Zo Slovenska bolo zastúpených 1.001 respondentov.

utorok 19. mája 2020

SR: Slováci majú dlhy najmä v produktívnom veku

Priemerný dlh slovenských dlžníkov v roku 2019 bol 2.700 eur. Podľa analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika každý šiesty slovenský dlžník pochádza z Košického kraja a jeho priemerný dlh je 2.400 eur. O niečo menej dlžníkov býva v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je 2.500 eur.

Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší, a to takmer 3.300 eur. Len o niečo menej, vyše 3 000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov, teda 8 %, má Žilinský kraj s priemerným dlhom 2.600 eur. Slováci sa v minulom roku podľa vyjadrení spoločnosti zadlžovali najmä v produktívnom veku, kedy majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. „Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problémy“, konštatuje Jaroslava Palendalová.

Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2.800 eur. Nasleduje veková kategória 44 až 55 rokov reprezentujúca viac než 26 % dlžníkov s rovnakým priemerným dlhom 2.800 eur. Najviac je zadlžená veková skupina 25 až 34 rokov, kde viac než 15 % dlžníkov dlhuje v priemere 3.200 eur. Viac než 11 % dlžníkov je vo veku viac ako 65 rokov s priemerným dlhom takmer 1.700 eur. Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu podľa Palendalovej znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne sa často naráža na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh. Spoločnosť zároveň zaregistrovala zvýšenú aktivitu subjektov pôsobiacich na nebankovom trhu. „V tejto súvislosti odporúčame dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď sa pôžičkou má riešiť iný starší dlh. Zároveň odporúčame sledovať prijímané vládne opatrenia na zmiernenie dopadu prebiehajúcej pandémie. Takisto je nevyhnutné aktívne komunikovať s veriteľom a dohodnúť sa na úprave splátkového kalendára, prípadne na odložení splátok“, radí Palendalová.

Novinka: Inteligentná karanténa

Po podpísaní novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákona o elektronických komunikáciách prezidentkou SR budú môcť osoby prichádzajúce na Slovenskú okrem povinnej štátnej karantény využiť alternatívnu mobilnú aplikáciu umožňujúcu tzv. inteligentnú karanténu. Ostrý štart je plánovaný na piatok 22. mája 2020.

Mobilná aplikácia sa má poskytovať bezodplatne na základe  dobrovoľného a preukázateľného súhlasu. Jej používatelia budú povinní počas trvania nariadenej izolácie nainštalovať si a používať aplikáciu na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a umožniť jej prístup k údajom na monitorovanie polohy mobilného zariadenia. Musia mať tiež povolené prijímanie notifikácií na mobilnom zariadení, na ktorom je aplikácia nainštalovaná, povoliť zariadeniu funkciu rozpoznávania tváre, umožniť automatickú aktualizáciu aplikácie, povoliť lokálne uložiť odfotenú podobizeň tváre na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a zároveň zdržať sa konania, ktoré by viedlo k nefunkčnosti či nesprávnemu fungovaniu tejto aplikácie. Za porušenie pravidiel karantény budú môcť dostať pokutu 1.650 eur.

Ľudia v inteligentnej karanténe by sa mali v jej tretí deň objednať na vyšetrenie na COVID-19, a aj pokiaľ bude test negatívny, doma budú musieť zostať dohromady 14 dní. Úrad verejného zdravotníctva SR bude povinný vymazať ich osobné údaje ihneď ako pominie dôvod ich spracovania. O zničení údajov bude úrad informovať dotknutú fyzickú osobu, ktorá môže následne uplatňovať svoje práva podľa nariadenia o GDPR, respektíve podľa zákona o ochrane osobných údajov. Na kontrole dodržiavania zákonnosti spracúvania údajov sa má podieľať ústavnoprávny výbor parlamentu, ktorému bude úrad predkladať správu o využívaní údajov.

Výzva: Príspevok na rodinné domy

Ministerstvo dopravy a výstavby SR Andrej vyhlásilo v poradí druhú výzvu na predkladanie žiadostí o príspevok na rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie. Žiadosti bude možné podávať elektronicky od 1. júla 2020. 

V rámci výzvy môže príspevok získať 200 vlastníkov nových rodinných domov s takmer nulovou potrebou energie. V prvom kole výzvy bol zaznamenaný veľký záujem majiteľov rodinných domov, preto chce ministerstvo v tomto type príspevkov pokračovať. Elektronický formulár žiadosti bude dostupný od 1. júla 2020 na webovom portáli byvajteusporne.sk. Termín ukončenia podávania žiadostí je 30. septembra 2020 alebo do naplnenia 200 elektronicky zaevidovaných žiadostí.

Príspevok na rodinný dom s takmer nulovou potrebou energie je možné poskytnúť na nové rodinné domy s podlahovou plochou do 200 m2, na ktoré bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie najskôr v roku 2018. Rodinný dom musí spĺňať požiadavky na energetickú hospodárnosť budov pre budovy s takmer nulovou potrebou energie. Všetky podmienky poskytnutia príspevku, ako aj návod na podávanie žiadostí verejnosť nájde na webovom portáli byvajteusporne.sk.

pondelok 18. mája 2020

EU: Pomoc z ESM

Ministri financií eurozóny formálne schválili spustenie programu preventívnych úverových liniek v celkovej hodnote 240 miliárd eur z eurovalu na pomoc členským štátom pri pokrývaní zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Rada guvernérov Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorá sa skladá z ministrov financií eurozóny, s konečnou platnosťou v piatok 15. mája 2020 schválila vytvorenie úverových liniek pre všetky krajiny eurozóny. Záujemcovia môžu čerpať úvery vo výške až 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) na financovanie priamych a nepriamych zdravotných nákladov v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19.

Úvery z ESM sú súčasťou balíka pomoci v celkovej hodnote 500 miliárd eur, na ktorom sa štáty Európskej únie (EÚ) dohodli v apríli t. r. Náklady na financovanie sú podľa ESM aktuálne takmer nulové, pričom podmienky úverov pre štáty eurozóny by mali byť tiež výhodné.

COVID-19: Prvý slovenský test

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zaregistroval vo štvrtok 14. mája 2020 prvý slovenský test na nový koronavírus. Žiadosť o registáciu bola prijatá 7. mája 2020. Verejnosti bol predstavený už začiatkom apríla t. r. Prvých stotisíc testov, ktoré budú využité výlučne pri testovaní obyvateľov Slovenska, zaplatí Nadácia ESET.

PCR test na nový koronavírus vyvinuli slovenskí vedci na čele s firmou MultiplexDX. Autorom kľúčového komponentu je vedec a biochemik Pavol Čekan, ktorý ocenil synergiu vedcov, štátnych orgánov, akademických inštitúcií, rovnako kooperáciu privátnej a verejnej sféry, ktorá sprevádzala vývoj a výrobu testov. 

Na vývoji testov a pri ich výrobe okrem Čekanovej firmy Multiplex DX spolupracovali aj spoločnosti Lambda Life i Proscience tech, rovnako tak nezisková organizácia CCCT, Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied (BMC SAV), Vedecký park Univerzity Komenského i Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

eKasa: Praktické informácie

Finančná správa na svojom portáli zverejnila praktické informácie pre podnikateľov či výrobcov pokladničných riešení. Vznikol prehľad o životných situáciách a periodicite vybraných úkonov, ktoré musia podnikatelia či výrobcovia pokladničných riešení pravidelne vykonávať. Aj napriek tomu, že ide o informácie známe už z certifikačného procesu či podávania žiadostí o kódy pokladnice, finančná správa chce na tieto povinnosti pravidelne upozorňovať.

Na portali Finančnej správy sú zverejnené základné situácie, pri ktorých musia klienti eKasy myslieť na aktualizáciu či iné nevyhnutné úkony spojené s eKasou. Informácie a usmernenia sa týkajú napríklad zaplnenia chráneného dátového úložiska, konca platnosti autentifikačných údajov či konca platnosti rozhodnutia o certifikácii pokladničných programov. Podnikateľ či výrobca pokladničného riešenia si tak môže on-line overiť, ako často je potrebné žiadať o nové autentifikačné údaje v eKasa zóne podnikateľa (dva roky od vydania), kedy musia niektorí výrobcovia ORP opätovne požiadať o certifikáciu (najviac 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia), či kedy je potrebná výmena chráneného dátového úložiska, ktoré sa môže časom zaplniť (každých dva až šesť rokov, závisí od veľkosti CHDÚ). 

Systém eKasa funguje už viac ako rok. Od 1. apríla 2019 sa museli k systému pripojiť všetky novovzniknuté prevádzky a nové pokladnice (tí, ktorí prvý raz začali po 1. apríli 2019 evidovať tržbu). Ostatné prevádzky sa mali pripojiť od 1. júla 2019. Finančná správa však nepokutovala za nepoužívanie eKasy do konca roka. Parlament totiž schválil prechodné obdobie na pokuty do 31.decembra 2019. V úplnej ostrej prevádzke tak funguje eKasa od januára 2020.

piatok 15. mája 2020

Upozorňujeme: Predaj mentolových cigariet sa končí

Už budúci týždeň 20. mája 2020 vstúpi do platnosti úplný zákaz mentolových cigariet a cigariet s mentolovými kapsulami. Zákaz sa dotkne všetkých trhov v Európskej únie (EÚ) vrátane bezcolných predajní. Nevzťahuje sa ale na elektronické cigarety ani na zariadenia na zahrievanie tabaku.  

Zákaz mentolových cigariet a cigariet s mentolovými kapsulami yplýva z európskej smernice o tabakových výrobkoch, ktorá nadobudla platnosť 19. mája 2014. Táto smernica zaviedla zákaz cigariet a tabaku na ručné balenie cigariet s charakteristickými príchuťami, teda s jasne rozpoznateľnú vôňou alebo chuťou odlišnou od tabaku. Pre mentolové cigarety a tabak doposiaľ výrobcovia využívali prechodné obdobie, ktoré sa končí práve 20. mája 2020. 

Podľa spoločnosti Philip Morris Slovakia sa zákaz EÚ vzťahuje na cigarety a tabak na ručné balenie cigariet, netýka sa bezdymových tabakových výrobkov a elektronických cigariet. Regulácia príchutí týchto výrobkov naďalej ostáva v kompetencii jednotlivých členských štátov EÚ. Dospelí fajčiari sa nemusia vzdať ani mentolových kapsúl (pukačiek). Po 20. máji sa objavia už len v zariadeniach na zahrievanie tabaku ako napríklad IQOS, na ktoré sa zákaz taktiež nevzťahuje.

Mentolové cigarety si podľa odhadov vyberalo približne 150.000 dospelých fajčiarov na Slovensku. Z prieskumu spoločnosti Kantar (v decembri 2019 na vzorke 881 dospelých fajčiarov zo Slovenska) vyplynulo, že mentolové cigarety fajčí 12,4 %. Celkovo fajčí na Slovensku približne 26 % populácie.