piatok 15. novembra 2019

Aktuálne: Svetový deň predčasne narodených detí

Aj tento rok nasvietenie dominánt purpurovou farbou pripomenie Svetový deň predčasne narodených detí. Úplne najmenším a najkrehkejším predčasne narodeným deťom, ktoré si častokrát nesú do života vážne dôsledky svojho skorého príchodu na tento svet, patrí 17. november.

Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu. Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. „Štandardné“ tehotenstvo pritom trvá 40 týždňov. Dlhodobé zdravotné následky sa práve u predčasniatok vyskytujú 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov a v celej Európe nedonosené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o takmer tretinu.

Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná. Občianske združenie Malíček už osem rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku, svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie. Zároveň spolupracuje s medzinárodnou organizáciou EFCNI (Európska nadácia pre zdravie novorodencov), ktorá sa zameriava na tvorbu štandardov zdravotnej starostlivosti o nezrelých novorodencov.

EU: Nové označovanie pneumatík

Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli politickú dohodu o označovaní európskych pneumatík. Nové pravidlá zlepšujú a posilňujú označovanie pneumatík v Európskej únii (EÚ) a umožňujú  európskym spotrebiteľom robiť lepšie rozhodnutia a prinášať úspory energie, ktoré sú rovnocenné s každoročným odstraňovaním 4 miliónov automobilov z ciest v EÚ.

Medzi rokmi 2014 a 2017 sa spotreba energie v cestnej doprave zvýšila o 5,6%, čím sa zvýšili emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy. Pretože valivý odpor pneumatík predstavuje 20 až 30% spotreby paliva vozidla, je nevyhnutné tento odpor znížiť, aby sa zvýšila palivová účinnosť a znížili emisie. Európska komisia navrhla nové nariadenie o označovaní pneumatík 17. mája 2018 ako súčasť balíka čistej mobility. Vďaka novým pravidlám sa štítky pneumatík stanú viditeľnejšími, budúcnejšími a presnejšími. Zlepšujú presadzovanie a dohľad nad trhom a aktualizujú stupnice štítkov s cieľom optimalizovať informácie na štítkoch. Nový modernejší dizajn bude v súlade s dizajnom známeho energetického štítku EÚ pri súčasnom zachovaní jeho pôvodnej veľkosti a piktogramov, ktoré sú spotrebiteľom dobre známe.

Po dosiahnutej politickej dohode bude musieť znenie smernice formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Po schválení oboma spoluzákonodarcami v nasledujúcich mesiacoch bude aktualizované nariadenie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení. Nové nariadenie sa začne uplatňovať 1. mája 2021.


SR: Deň bez dlhov

Každoročný Deň bez dlhov sa toho roku opäť koná v Českej republike a na Slovensku 15. novembra. Organizátor, spoločnosť KRUK opäť nadviazala spoluprácu so starostami piatich slovenských obcí s vysokým počtom zadlžených obyvateľov. Z pravidelných analýz spoločnosti vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 860 eur, zatiaľ čo v roku 2017 dosahovala úroveň 800 eur.

V obciach Prešovského, Banskobystrického, Košického a Nitrianskeho kraja sa vo štvrtok 14. novembra a v stredu 20. a 27. novembra otvoria kontaktné miesta, na ktorých sa občania, ktorí majú problémy so splácaním dlhov, môžu zdarma poradiť s odborníkmi o tom, ako majú riešiť svoju zložitú finančnú situáciu. V Košiciach a Prešove sa tiež uskutoční prednáška pre verejnosť na tému, ako dostať pod kontrolu svoje financie. Všetky informácie sú k dispozícii na stránkach nasedlhy.sk. Poradenské služby možno využiť aj na bezplatnej telefónnej linke 0800 223 322.

Medzinárodný Deň bez dlhov začala spoločnosť KRUK organizovať už pred jedenástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa rozšíril do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko. Na Slovensku sa Deň bez dlhov koná už siedmykrát. „Na kontaktných miestach v Košiciach, Prešove, Rimavskej Sobote, Hodejove a Nových Zámkoch budú pripravení odborníci, ktorí zhodnotia finančnú situáciu zadlžených osôb s ohľadom na ich príjmy a záväzky, ktoré musia splácať. Výsledkom bude konkrétny plán, ako postupovať krok za krokom, kde obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Základom je ale vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti. Kontaktné miesta navštevujú nielen tí, ktorí majú problémy s dlhmi, ale napríklad aj matky – samoživiteľky, ktoré vo svojom rozpočte bojujú o každú korunu. Často radíme aj osobám v dôchodkovom veku. Výnimkou nie sú ani klienti s vysokými dlhmi a exekúciami alebo ľudia, ktorí si požičali peniaze pre niekoho iného a ten prestal svoje záväzky splácať“, upresnila Jaroslava Palendalová. 

Naďalej platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (56 % dlžníkov s priemerným dlhom viac ako 950 eur), zatiaľ čo Slovenky v priemere dlžia necelých 760 eur. Najviac dlžníkov (21 % z celého Slovenska s priemerným dlhom necelých 730 eur) pochádza z Banskobystrického kraja, kde si zároveň ľudia požičiavajú najmenšie sumy, nasleduje Nitriansky kraj (18 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur) a Košický kraj (14 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur). V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (1 130 eur), ktorí tvoria 8 % všetkých slovenských dlžníkov.

štvrtok 14. novembra 2019

Trend: Príjem a bohatstvo nie sú hnacou silou prosperity na trhoch s vysokým rastom

Štúdia o vzťahu medzi finančnými službami a prosperitou na trhoch s vysokým rastom po celom svete odhalila, že definícia prosperity ľudí je viac spojená s finančnou bezpečnosťou a pokojom mysle než sa súčasným príjmom a bohatstvom.

Podľa výskumy PayU tri štvrtiny ľudí na trhoch s vysokým rastom neidentifikujú bohatstvo a príjem ako hnací faktor prosperity. V skutočnosti tri štvrtiny ľudí s podpriemerným príjmom vo svojej krajine uvádzajú, že sa sa považujú za prosperujúce osoby. Namiesto toho sú hlavné hybné sily prosperity spokojné so spokojným životom, dobrým zdravím pre priateľov a rodinu, dobrú a stabilnú prácou a dostatočnými úsporami do budúcnosti. Iba štvrtina ľudí na trhoch s vysokým rastom považuje bohatstvo za hlavný faktor prosperity, pričom na Strednom východe a v Afrike je to 36 % a v Južnej Amerike naopak len 9 %. Zdravie však zjednotilo všetky regióny s vysokým rastom, najviac ho radí medzi hlavné faktory prosperity ľudia v Ázii, Latinskej Amerike, Afrike a východnej Európe.

Barometer finančné prosperity PayU: Vnímanie prosperity na trhoch s vysokým rastom ukázal, že kľúčom k prosperite ľudí je prístup k finančným službám. Štúdia medzi viac ako 10.000 spotrebiteľmi odhalila, že šesť z desiatich ľudí verí, že finančné služby im pomohli stať sa prosperujúcimi osobami. Deväť z desiatich ľudí dokázalo priamo rozpoznať výhody finančných služieb, počnúc vkladom peňazí a prevodom peňazí až po úsporu a rast svojich peňazí. Podľa štúdie je pre ľudí ľahšie identifikovať emočné výhody finančných služieb než praktické výhody. Napríklad 99,5 % ľudí bolo schopné rozpoznať emocionálne výhody úspory peňazí, ako je pokoj mysle, v porovnaní s 97,9 %, ktorí mohli vidieť praktický prínos, ako napríklad schopnosť plánovať do budúcnosti.

Hoci deväť z desiatich ľudí uvádza, že majú prístup k aspoň jednej finančnej službe, tri štvrtiny ľudí si myslí, že by ich vláda mala robiť viac pre zlepšenie prístupu k finančným službám. V regiónoch, ktoré vykazujú najvyšší prístup k jednej alebo viacerých finančným službám, konkrétne v Ázii a na Strednom východe / v Afrike, ľudia v skutočnosti prejavili vyšší preferencie, aby ich vláda urobila viac.

Aby bolo možné odhaliť súvislosť medzi vnímaním prosperity a prístupom k finančným službám na trhoch s vysokým rastom na celom svete, bol prieskum realizovaný s viac než 10.500 dospelými respondentmi z 18 krajín v Afrike, Ázii, Európe, Južnej Amerike a na Strednom východe, s rovnomerným rozdelením podľa pohlavia a veku. Konkrétne prieskum prebiehal v týchto krajinách: Keňa, Nigéria, Juhoafrická republika, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Grécko, Slovensko, Turecko, Izrael, Indonézia, Vietnam, Brazília, Argentína, Kolumbia, Čile, severnej Indie (Nové Dillí), západnej Indie (Bombaj), východnej Indie (Kalkata) a južnej Indie (Bengaluru).

Aktuálne: Svetový deň diabetu 2019

Podľa Medzinárodnej diabetologickej federácie (IDF) sa odhaduje, že diabetom trpí až 450 miliónov ľudí a toto ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Predpokladá sa, že do roku 2045 vzrastie tento počet na 629 miliónov. Heslom tohtoročnej kampane je Diabetes: chráňte svoju rodinu.

November je už každoročne mesiacom, kedy Medzinárodná federácia diabetu (IDF) a jej partneri upriamujú pozornosť verejnosti na hroziace nebezpečenstvo diabetu, ktorý predstavuje vážny problém pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Prudký nárast prípadov diabetu bol zaznamenaný vo všetkých častiach sveta. Odhaduje sa, že diabetom trpí až 450 miliónov ľudí a toto ochorenie je zodpovedné za 12 % celosvetových výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Na základe výskumu IDF sa preukázalo, že mnohí rodičia mali ťažkosti odhaliť varovné príznaky diabetu u svojich detí. Hoci vo väčšine prípadov trpel člen rodiny diabetom, až v znepokojivých štyroch z piatich prípadov mali rodičia ťažkosti odhaliť varovné príznaky. Jeden z troch ich neodhalil vôbec. Tieto zistenia zdôrazňujú nevyhnutnosť zlepšiť osvetu a zvýšiť povedomie o diabete a pomôcť tak ľuďom včas odhaliť varovné príznaky ochorenia. Cieľom tejto kampane je zvýšiť povedomie o dôsledkoch a dopadoch diabetu na rodinu a o úlohy rodiny pri riadení diabetu, poskytovaní starostlivosti, prevencii a osvete o ochorení. Nedostatok informácií o diabete neznamená, že odhalenie varovných príznakov je len problémom rodičov, ale ovplyvňuje celú spoločnosť.

Neliečený alebo neriadený diabetes môže viesť ku rôznym závažným komplikáciám, akými sú slepota, amputácia končatín, zlyhanie obličiek, srdcový infarkt a mozgová mŕtvica. V roku 2017 si diabetes vyžiadal až štyri milióny životov.

Trend: Nárast DDoS útokov

V treťom štvrťroku tohto roka narástol počet DDoS útokov podľa štatistík Kaspersky oproti minulému kvartálu o 30 percentuálnych bodov, medziročne dokonca o 32 percentuálnych bodov. Za týmto nárastom stojí najmä prudké zvýšenie škodlivej činnosti v jesennom období, pričom vyše polovica (53 %) všetkých DDoS útokov za posledný štvrťrok sa udiala v septembri. 

Nárast spôsobil veľký počet pomerne jednoduchých útokov. V predchádzajúcich mesiacoch tohto roka však ich celkové zvýšenie súviselo s prudkým nárastom počtu inteligentných útokov so zameraním sa na aplikačnú vrstvu – zvyčajne realizovanú skúsenými kyberzločincami. V treťom štvrťroku sa podiel týchto „inteligentných“ útokov znížil na 28 % zo všetkých DDoS útokov v porovnaní s 50 % v druhom štvrťroku a medziročne vzrástol len o 7 percentuálnych bodov. Tento posun možno vysvetliť rozmachom škodlivých DDoS aktivít začiatkom akademického roka. Zatiaľčo začiatok leta bol pomerne pokojný, väčšina DDoS útokov (53 %) bola zaznamenaná až v septembri. Štatistiky ukazujú, že 60 % z odhalených útokov počas tohto mesiaca bolo namierených voči školám a webovým stránkam elektronických časopisov. Na základe toho odborníci vyvodzujú, že tieto útoky vykonali skôr „chuligáni“ v školskom veku, ktorí nemajú s organizovaním DDoS kampaní príliš veľké skúsenosti. Priemerné trvanie inteligentných útokov sa v porovnaní s druhým kvartálom 2019 v podstate nezmenilo, ale v porovnaní so štatistikami s tretím kvartálom 2018 sa takmer zdvojnásobilo. Okrem toho, priemerné trvanie všetkých útokov mierne kleslo. 

„Napriek sezónnym aktivitám mladých chuligánov v tomto období, ktorí podľa všetkého oslavujú začiatok školského roka prudkým nárastom útokov DDoS, je trh s profesionálnejšie realizovanými DDoS útokmi pomerne stabilný. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sme nevideli výrazný nárast počtu inteligentných útokov a ich priemerná dĺžka zostáva rovnaká. Firmám však stále spôsobujú vážne škody. Náš prieskum medzi ľuďmi, ktorí prijímajú IT rozhodnutia, odhalil, že DDoS útoky sú druhým najdrahším typom kybernetických incidentov, ktoré viedli k únikom dát v sektore malé a stredné podniky a priemerná finančná škoda takéhoto úniku bola vyčíslená na úrovni 125.000 eur", dodal Miroslav Kořen.

streda 13. novembra 2019

Biznis: Najlepší čas na úhradu faktúr

Apríl až jún sú mesiace, kedy sú zákazníci v Európe najviac disciplinovaní pri platení faktúr. Podľa štúdie European Payment Practices 2019 európske spoločnosti zaznamenali v druhom kvartáli roka len 2 percentá oneskorených platieb. V ostatnom období to bolo 6 až 7 percent úhrad po termíne. Tri štvrtiny respondentov však uviedlo, že načasovanie nehrá rolu z pohľadu akumulácie neskorých platieb.

Ak sa bližšie pozrieme na Slovensko, rozdiely v platobnej disciplíne z hľadiska časového obdobia nebadá 79 % oslovených spoločností. Pre tých, ktorí rozdiely vidia, bola horšia druhá polovica roka (júl až december, zhodne po 6 % neskorých platieb v oboch kvartáloch). Počas druhého kvartálu u nás firmy zaznamenali len 2 percentá úhrad po termíne, január až marec to bolo 5 %. 

Niekoľko „naj“ v európskych krajinách:
- Medzi západoeurópskymi krajinami sa najviac neskorých platieb (14 %) nahromadilo v období júl – september v Dánsku.
- Rovnako v Dánsku bolo najmenej platieb po termíne v apríli až júni (0 %).
- Spomedzi krajín vo východnej Európe bolo najviac neskorých úhrad v júli až septembri v Slovinsku ( 20 %).
- Slovinsko malo tiež najmenej názorov, že načasovanie rolu nehrá (48 %).
- Žiadne rozdiely z časového hľadiska nebadá najviac respondentov v rámci celej Európy v Poľsku (81 %).

Prieskum EOS s názvom European Payment Practices (Európske platobné postupy) oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych štátoch. Predmetom analýzy sa stali názory odborníkov na manažment pohľadávok zo spoločností, ktoré majú ročné príjmy v priemere 28 milión eur s počtom zamestnancov 180. Na otázky o svojich skúsenostiach s platbami, hospodárskom vývoji krajiny a rizikách v manažmente pohľadávok odpovedalo po 200 firiem z Nemecka, Dánska, Belgicka, Švajčiarska, Veľkej Británie, Španielska, Francúzska, Poľska, Slovenska, Českej republiky, Slovinska, Chorvátska, Maďarska, Bulharska, Ruska, Grécka a Rumunska.

EU: Stáže na počesť Jána Kuciaka

Európsky parlament (EP) začal tento týždeň ponúkať stáže, ktoré sú venované pamiatke slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka. Prví Kuciakovi stážisti nastúpia do EP v marci 2020.

Európsky parlament sa zaviazal pripomínať si pamiatku novinárov, ktorí zahynuli pri výkone svojho povolania. Generálne riaditeľstvo EP pre komunikáciu a jeho Riaditeľstvo pre médiá preto v nadväznosti na rozhodnutie Predsedníctva EP z januára 2019 venuje niekoľko miest v rámci takzvaných Schumanových stáží pamiatke novinára Jána Kuciaka, ktorý bol zavraždený vo februári 2018.

Zmena sa dotkne približne troch desiatok stážistov, ktorí do Európskeho parlamentu nastúpia po 1. marci 2020 na obdobie piatich mesiacov. Prihlášky na tento turnus môžu záujemcovia podávať do 30. novembra 2019. Cieľom stáží Roberta Schumana je prispievať k európskemu vzdelávaniu a odbornej príprave občanov Európskej únie a umožniť im nahliadnuť do činnosti Európskeho parlamentu. Každý rok sa o stáž v EP uchádza 21.000 záujemcov, vybraných je 900 z nich.

Upozorňujeme: Nové nebezpečné telefonáty

Mobilný operátor 4ka zachytil najmasívnejší pokus o podvodné volania zo zahraničia. Na rozdiel od pokusov v minulosti podvodníci použili novú, sofistikovanú schému a ľudí sa snažili oklamať prostredníctvom oznamu v českom jazyku.

Kým doteraz neznáme čísla z exotických krajín iba prezváňali, v najnovšom útoku sa po prijatí hovoru ozve príjemný ženský hlas, ktorý v češtine naliehavo oznámi: „Ahoj. Toto je volanie od rodiny a priateľov, prosím, pozorne počúvajte. Rodina alebo priateľ požiadali o tento hovor. Táto služba je zdarma na použitie. Budeme vás teraz prepojovať, prosím, neskladajte tento hovor. Ďakujem.“ Za tento hovor, keďže je prichádzajúci, zákazník neplatí. Podvodníci to však majú premyslené, telefonát je následne akoby prerušený a dôverčivý zákazník, často v obave, kto z rodiny či známych mu volal, sa ozve späť. Ale keďže tu už ide o hovor do exotických krajín, často na čísla v 4. zóne, minúta takéhoto volania môže stáť až 4 eur.

„Hneď ako sme zaregistrovali tento útok, keď v pondelok 11.11. večer automaty obvolávali tisíce našich zákazníkov, sme okamžite zablokovali hovory z krajín, odkiaľ útok prichádzal. Ide o bezprecedentne najmasívnejší útok v histórii operátora“, hovorí  Patrik Kollaroci. Po okamžitom zákroku operátora boli zablokované hovory z nasledujúcich krajín: Gabon, Guyana, Zimbabwe, Nauru, Cookove ostrovy a niektoré regióny Bosny a Hercegoviny.

Opäť teda upozorňujeme, aby ste boli obozretní, najmä ak sa na displeji telefónu objaví číslo s inou zahraničnou predvoľbou. Ak podobný hovor neočakávate, navyše je z exotickej krajiny, neprijímajte ho a najmä nevolajte naspäť. Upozornite na podobné prípady aj svojich rodinných príslušníkov, najmä deti, ak už používajú mobilný telefón.

utorok 12. novembra 2019

LIFE: Nový projekt pre lepší vzduch na Slovensku

Čistý vzduch je pre zdravý život nevyhnutný. Hoci sa za posledné desaťročia kvalita ovzdušia v Európskej únii (EÚ) zlepšila, znečistené ovzdušie naďalej spôsobuje respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a patrí medzi najčastejšie príčiny predčasných úmrtí v Európe. Nový schválený projekt LIFE má prispieť k lepšej kvalite ovzdušia na Slovensku.

Výkonná agentúra EASME, ktorá riadi programy EÚ pre malé a stredné podniky, výskum, životné prostredie, energetiku a odvetvie rybolovu schválila integrovaný projekt LIFE Enhancing the implementation of the Air Quality Management Plans in Slovakia by strengthening caúacities and competencies of regional and local authorities and promoting air quality measures (zefektívnenie vykonávania plánov riadenia kvality ovzdušia na Slovensku posilnením kapacít a kompetencií regionálnych a miestnych orgánov a podporou opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia). Do projektu je okrem MŽP SR zapojených 6 krajov – prešovský, košický, žilinský, banskobystrický, trnavský a trenčiansky, ako aj organizácie SHMÚ, SAŽP, PEDAL consulting s.r.o. a Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava. Štvorfázový projekt potrvá osem rokov (2020-2027) s rozpočtom 15 miliónov eur, pričom 9 miliónov bude pochádzať z komunitárnych zdrojov EÚ.

Projekt podporí aktivity, ktoré bude vykonávať každý subjekt v konzorciu s cieľom zlepšenia kvality ovzdušia na Slovensku. Vďaka projektu vznikne viacero nových pracovných pozícií – manažérov na riadenie kvality ovzdušia (air quality managers), ktorí budú pomáhať samosprávnym orgánom (VÚC, mestám a obciam) pri návrhoch a implementácii opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Zároveň budú financované napríklad vzdelávacie aktivity, budovanie environmentálneho povedomia alebo šírenie informácií o nástrojoch a prostriedkoch na zlepšenie kvality ovzdušia.

Radíme: Ako sa udržať fit, v zdraví a psychickej pohode

Súčasná doba je pre väčšinu ľudí stresová. Na jednotlivca sú kladené vysoké nároky – musí byť výkonný v práci, aktívny v rodine, akčný vo voľnom čase, zároveň vyzerať dobre a byť pozitívne naladený. Ako to však stíhať? Ako si udržiavať zdravú váhu bez drastických diét a byť pritom v psychickej pohode?

Prevažne máme sedavé zamestnanie, často bojujeme so šibeničnými termínmi a pracovným tlakom. Takýto stres nezriedka zajedáme, presúvame sa väčšinou len autom a vo voľnom čase, ktorý údajne nikdy nemáme, hľadíme do mobilov. Dlhodobý stres však predstavuje psychickú záťaž a tá zasa zvyšuje riziko vzniku zdravotných problémov, vrátane cukrovky, obezity, srdcovo-cievnych ochorení, rakoviny či oslabenia imunity. „Aktivít, ktoré pomáhajú odbúrať stres je niekoľko: šport, hudba, umenie, kultúra, meditácie, joga, terapia, domáci maznáčikovia, prechádzky atď. Každý by si mal nájsť to svoje, dôležité však je zaradiť čas na zrelaxovanie mysle do denného programu. Fyzická aktivita je jednou z najpopulárnejších metód odbúravania stresu vhodná pre všetky vekové kategórie“, hovorí športová psychologička MSc. Veronika Blašková. Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dospelým vo veku 18 - 64 rokov vykonávať najmenej 150 minút aeróbnej fyzickej aktivity so strednou intenzitou počas celého týždňa, alebo najmenej 75 minút aeróbnej fyzickej aktivity s vysokou intenzitou počas celého týždňa, alebo rovnocennú kombináciu aktivity so strednou a intenzívnou intenzitou. Ľudskou rečou povedané, nájdite si minimálne 20 - 30 minút denne na aktívny pohyb a môžete sa tak bez problémov udržiavať fit, posilňovať zdravie aj kondíciu a mať celkovo viac (pozitívnej) energie.

Internet je plný najrôznejších diét a odporúčaní, ako schudnúť, či si udržať zdravú váhu. Recept je pritom veľmi jednoduchý – potrebujete denne spáliť viac energie, ako prijmete. Na to je nevyhnutné zaradiť do života šport. Nemusí to znamenať hodinu a pol v posilňovni, ale napríklad rozhodnutie chodiť do práce pravidelne na bicykli, vedomé chodenie po schodoch, keď si potrebujete vyvetrať hlavu, ranná joga, ktorá vás nabudí do dňa či rezká prechádzka do vzdialenejších potravín. Skúste hoci obyčajnú chôdzu – prechádzku, čomu sa v dnešnom modernom svete hovorí zbieranie krokov. Choďte do práce pešo (ak vám to vzdialenosť nedovoľuje, skúste vystúpiť z dopravného prostriedku o 2 zastávky skôr), alebo začnite chodiť po schodoch a vyhnite sa výťahu.

EU: Systém DPH s novými pravidlami

Systém DPH v Európskej únii (EÚ) bude lepšie pripravený na boj proti podvodom v elektronickom obchode. Členské štáty EU sa dohodli na nových pravidlách a orgány pre boj proti podvodom budú mať po prvýkrát k dispozícii relevantné údaje o on-line nákupoch, aby mohli zakročiť proti podvodom s DPH v tomto odvetví. Nové rozhodnutia v oblasti DPH zase pomôžu znížiť byrokraciu pre malé a stredne veľké podniky (MSP) a zjednodušia pravidlá v oblasti DPH a spotrebných daní pre ozbrojené sily členských štátov EÚ.

Platobné údaje týkajúce sa DPH poslúžia v boji proti podvodom v elektronickom obchode - experti na boj proti podvodom v členských štátoch EÚ získajú prístup k údajom týkajúcim sa DPH, ktoré majú k dispozícii sprostredkovatelia platobných služieb. V praxi budú poskytovatelia platobných služieb povinní poskytovať orgánom členských štátov určité údaje o platbách pri cezhraničnom predaji, ku ktorým potom budú mať prístup špecialisti na boj proti podvodom a budú ich môcť analyzovať. Internetových predajcov z EÚ aj z tretích krajín bude zas možné identifikovať, ak si nebudú plniť svoje povinnosti súvisiace s DPH. Kým začnú nové pravidlá v januári 2024 platiť, bude ich ešte musieť potvrdiť Európsky parlament.

Nové pravidlá prinesú jednotný limit pre domáci obrat vo výške 85.000 eur pre podniky, ktoré pôsobia len vo vlastnom členskom štáte a celoúnijný limit 100.000 eur pre obrat malých a stredných podnikov, ktoré pôsobia cezhranične. Ak daný limit neprekročia, budú mať nárok na oslobodenie od dane v inom členskom štáte. MSP plniace podmienky budú môcť využívať aj ďalšie zjednodušenia pri plnení si povinností súvisiacich s DPH (registrácia a vykazovanie). Nový a priaznivejší systém DPH pre malé a stredné podniky by mal začať platiť v januári 2024.

Podľa nových pravidiel budú dodania pre ozbrojené sily oslobodené od DPH a spotrebných daní, ak sú tieto sily nasadené mimo ich vlastného členského štátu a zúčastňujú sa na európskom obrannom úsilí.

pondelok 11. novembra 2019

SR: Prvá pomoc pre energeticky náročné podniky

Ministerstvo hospodárstva bude kompenzovať cenu elektriny 76 energeticky náročným spoločnostiam. Ide o historicky prvú podporu od štátu a so zachovaním počíta aj návrh budúcoročného štátneho rozpočtu. Podniky si prerozdelia celkovo 40 miliónov eur. Výška kompenzácie závisí od reálnej spotreby elektrickej energie, pričom najvyšší príspevok - vyše 12 miliónov eur - získa U. S. Steel Košice.

Kompenzácia je určená pre podniky z odvetví železiarstvo, oceliarstvo, metalurgia neželezných kovov, výroba cementu, chemický priemysel, výroba celulózy/papiera, drevársky priemysel, ale aj podniky zaoberajúce sa recykláciou materiálov. Poskytnutie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré počítalo s posúdením zníženia koncovej ceny pre priemyselných odberateľov. Jej vyplatenie je tiež v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky a po súhlase Európskej komisie. Týka sa vybraných odvetví, a to podľa zoznamu podporovaných odvetví prílohy č. 3 Usmernenia EK o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020.

Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo výzvu 25. júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta. Okrem toho, že museli patriť do podporovaného odvetvia, museli tiež preukázať, že najmenej 50 % z celkovej hrubej pridanej hodnoty podniku je tvorených v činnostiach podporovaných odvetví. Podmienkou bola aj spotreba elektriny najmenej vo výške 1 GWh v predchádzajúcom roku. Z pohľadu najväčších odberateľov elektrickej energie získajú kompenzáciu napríklad U. S. Steel Košice, Slovnaft Bratislava, Mondi SCP Ružomberok, Železiarne Podbrezová, CRH Slovensko, Bekaert Slovakia, Považská cementáreň, Johns Manville Slovakia, Bekaert Hlohovec či Metsa Tissue Slovakia.

Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejnilo kompletný zoznam oprávnených spoločností s príslušnou výškou kompenzácie za rok 2018. Vyplatenie kompenzácie je podmienené preukázaním zápisu v Registri partnerov verejného sektora v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

EU: Erasmus+ v roku 2020

Rok 2020 bude posledným rokom doterajšieho programu Európskej únie (EÚ) pre mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Očakávaný rozpočet vo výške viac ako 3 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 12 % v porovnaní s rokom 2019, poskytne mladým Európanom ešte viac príležitostí na štúdium, odbornú prípravu alebo získanie odbornej praxe v zahraničí. V rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2020 sa začne druhá pilotná fáza týkajúca sa iniciatívy Európske univerzity. Okrem toho sa EÚ snaží vytvoriť 35.000 príležitostí pre afrických študentov a zamestnancov, aby sa zapojili do programu ako súčasť africko-európskej aliancie pre udržateľné investície a pracovné miesta.

Žiadosť o financovanie v rámci výzvy môže podať každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. O financovanie môžu požiadať aj skupiny mladých ľudí, ktoré pracujú s mládežou, ale nie sú oficiálne zaregistrované ako mládežnícke organizácie. Spolu s výzvou na predkladanie návrhov Európska komisia uverejnila aj sprievodcu programom Erasmus+ vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Prvých 17 európskych univerzít bolo vybraných v júni 2019. Práve teraz začínajú rozbiehať svoje aktivity. Druhá uverejnená výzva na predkladanie návrhov stavia na tejto prvej skúšobnej fáze. Táto iniciatíva bude zameraná na podujatie Európskej komisie, ktoré sa uskutoční 7. novembra 2019 a na ktorom sa po prvýkrát stretnú všetky doteraz vybrané európske univerzity, aby si vymenili informácie a diskutovali o ďalšom postupe so študentmi, rektormi a ministerstvami zodpovednými za vysokoškolské vzdelávanie. V diskusiách o budúcnosti vysokoškolského vzdelávania v Európe budú zastúpené aj iné univerzity. Bude to tretí rok partnerstiev zameraných na školské výmeny, čo je akcia programu Erasmus+, ktorá európskym školám ponúka príležitosti na výmenu žiakov a učiteľov. Za posledné dva roky sa na nej zúčastnilo viac ako 15.000 škôl. V roku 2020 bude mať túto príležitosť ďalších 9.000 škôl.

Investície v oblasti odborného vzdelávania a prípravy sa zameriavajú na aktivitu ErasmusPro, ktorá študentom a učňom poskytuje príležitosť stráviť tri mesiace až jeden rok v zahraničí a rozvíjať ich odborné a jazykové kompetencie. Od spustenia aktivity ErasmusPro v roku 2018 sa podarilo zvýšiť záujem o dlhodobé umiestňovanie v rámci odborného vzdelávania a prípravy a ročne sa z tejto aktivity podporuje viac ako 12.000 študentov. Podpora pomôže aj pri vytváraní „pilotných“ nadnárodných centier excelentnosti v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktoré budú začlenené do stratégií miestneho a regionálneho rozvoja. Centrá budú úzko spolupracovať s inými sektormi vzdelávania a odbornej prípravy, vedeckou komunitou a podnikmi s cieľom vypracovať kvalitné učebné plány zamerané na sektorové zručnosti. Pokiaľ ide o vzdelávanie dospelých, finančná podpora sa poskytne na vytvorenie alebo posilnenie regionálnych alebo vnútroštátnych sietí poskytovateľov vzdelávania dospelých, aby mohli ponúknuť viac kvalitných projektov v rámci nasledujúceho programu Erasmus.

Rovnako ako v roku 2019 aj tohtoročná výzva prinesie dodatočné príležitosti na podporu výmeny, aby sa na programe Erasmus+ zúčastňovali africkí študenti a zamestnanci. Doteraz sa uskutočnilo už 26.247 výmen, ale cieľom je podporiť do roku 2020 35.000 výmen, ako bolo oznámené v africko-európskej aliancii pre udržateľné investície a pracovné miesta. Univerzity môžu žiadať aj o budovanie kapacít v rámci projektov vysokoškolského vzdelávania, čo priamo prispieva k plneniu odporúčaní, ktoré vyplynuli z nedávnej konferencie na vysokej úrovni medzi Afrikou a Európou o spolupráci v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

Trend: Mobily, dôvera a nakupovanie cez sociálne siete

Štúdia, ktorú  nedávno spracovala agentúra Ipsos pre PayPal, sa zamerala na najnovšie trendy v mobilnom predaji (mCommerce). Nie je žiadnym prekvapením, že spotrebitelia používajú mobilné zariadenia na nákup stále častejšie. Preto sa skúmali aj hlavné trendy v nákupnom správaní zákazníkov a pripravenosť obchodníkov, ktorí chcú expandovať na zahraničné trhy. 

Ak chcú obchodníci zaujať a udržať mladých spotrebiteľov (generácie Z a Y), musia ponúknuť rozhranie optimalizované pre mobilné zariadenia. Takmer 80 % opýtaných spotrebiteľov všetkých vekových skupín nakúpilo cez mobilný telefón, ale len 63 % obchodov je optimalizovaných pre mobilné platby. To znamená, že 15 % firiem nevyužíva obchodné príležitosti, ktoré prináša raketový rast mobilného predaja. „Príležitosť predávať svoje výrobky a služby online dosahuje priemer všetkých 28 členských štátov EÚ na úrovni 17 %. Je to príklad dobrej praxe, pretože dáta spoločnosti PayPal zároveň ukazujú, že tí, ktorí predávajú aj do zahraničia, vykazujú podstatne vyššie tempo rastu (14,3 %) oproti tým, ktorí pôsobia len na domácom trhu (2 %)", hovorí Marcin Głogowski.

Pre milióny drobných obchodníkov po celom svete nebol mobilný predajný kanál z hľadiska obchodného prežitia prioritou. Ak by sa však rozvoji mobilného predajného kanálu venovali viac, mohli by znížiť počet opustených košíkov a zvýšiť obrat až o 15 %.
- Najrozšírenejší je mobilný predaj v Indii, kde 70 % opýtaných spotrebiteľov preferuje na nákup mobilné zariadenia a 81 % obchodníkov má stránky optimalizované pre mobilné zákazníkov.
- V Európe v nákupoch pomocou mobilného telefónu vedie Taliansko s 83 %. Zároveň však len 65 % talianskych firiem má stránky optimalizované pre mobilné zariadenia alebo vlastné mobilnú aplikáciu.
- V USA mobilný telefón na zaplatenie nákupu online užilo 72 % spotrebiteľov, ale len 57 % obchodníkov ponúka stránky optimalizované pre mobilné zariadenia, teda druhé najnižšie percento zo skúmaných krajín.

Pri rozhodovaní o nákupe pomocou mobilného zariadenia zohrávajú podstatnú úlohu bezpečnosť a dôvera. Celosvetovo by sa nakupovať mobilne kvôli obavám o bezpečnosť zdráhalo 51 % respondentov, ale v niektorých krajinách sa zákazníci bojí takmer o polovicu menej, napríklad v Japonsku (28 %). Zo skúmaných krajín boli najopatrnejšie zákazníci z hľadiska mobilných nákupov vo Veľkej Británii (64 %), Austrálii (63 %) a USA (58 %) - teda anglicky hovoriacich krajinách. Vysokú mieru obáv o bezpečnosť mobilného predaja v prieskume vyjadrovali aj obchodníci a je to pre nich jeden z najzávažnejších faktorov, prečo sa nepúšťa do mobilnej optimalizácie. Každý piaty s mobilným predajom váhá kvôli pochybnostiam o kvalite zabezpečenia zákazníckych dát.

Ponuka a dopyt po predaji cez sociálne siete je vyrovnaná. Každý tretí opýtaný obchodník a každý tretí opýtaný spotrebiteľ uvádza, že využíva sociálne médiá na predaj, respektíve nákup. Údaje sa však v jednotlivých krajinách líšia. Najväčšej obľube sa tešia v Indii, kde sociálne médiá využilo v uplynulých šiestich mesiacoch na nákup 57% spotrebiteľov. Čo sa týka najčastejšie používaných typov sociálnych platforiem v celosvetovom meradle, rebríček vedú Facebook, Instagram a WhatsApp (35 % respondentov, ktorí nakúpili cez sociálne médiá, na to používalo platformy vlastnené spoločnosťou Facebook). S rastúcou obľubou predaja cez sociálne siete bude stále ostrejšie sledované, aké dáta sú pri nákupe zhromažďované a aké to môže mať dôsledky, najmä s ohľadom na pozornosť, akú zákazníci aj obchodníci venujú bezpečnosti.

Ďalšie poznatky z prieskumu:
- Kľúčová je voľba zákazníkov: Hlavným dôvodom, prečo zákazníci nedokončí nákup, je to, že obchodník neponúka ich preferovaný spôsob platby. Celkom 21 % opýtaných spotrebiteľov nedokončí nákup kvôli nemožnosti zaplatiť uprednostňovaným spôsobom. Najväčšie percento respondentov, ktorí nakupujú cez mobilné zariadenia, využíva PayPal (53 %). Druhý najčastejší spôsob je kreditná karta (44 %).
- Mobilné telefóny slúžia aj pri nákupoch v kamenných predajniach: 87 % opýtaných obchodníkov, ktorí majú fyzickú pôsobisko, prijíma bezkontaktné platby, z ktorých sa 50 % uskutočnilo pomocou mobilného telefónu. Bezkontaktné platby pomocou inteligentného telefónu alebo nositeľného zariadení v kamenných predajniach sú najrozšírenejšie v Indii, kde je v posledných 6 mesiacoch akceptovalo 98 % obchodníkov, ktorí sa zúčastnili prieskumu.
- K rastu mobilného predaja prispievajú predovšetkým ženy: K rastu mobilného predaja prispievajú väčšou mierou ženy - 48% z nich preferuje on-line nákupy pomocou mobilného zariadenia (oproti 39 % mužov). Čo sa týka miesta nákupu, 19 % žien používa svoje mobilné zariadenie na nákupy na pracovisku, u mužov je to dokonca 26 %.

piatok 8. novembra 2019

Radíme: Ochrana súkromia na webe

Šifrované spojenie na internete cez HTTPS je dnes štandardom a pomáha chrániť citlivé informácie prenášané cez internet, akými sú heslá, čísla kreditných kariet, ale aj bežnú komunikáciu. Avšak volania DNS (preklad webovej adresy na IP adresu) sa zatiaľ odohrávajú v nešifrovanom svete! Ak napr. zadáte do webového prehliadača adresu blog.synology.com, váš prehliadač sa pýta viacerých DNS serverov a čaká na odpoveď od prvého, za akou IP adresou sa „schovávajú“ dáta, ktoré chce načítať a webový prehliadač ich následne zobrazí.

Všetky kontaktované DNS servery vrátane smerovačov, cez ktoré dáta prechádzajú, si tak dokážu ľahko prečítať informáciu, ktoré stránky navštevujete. Na prvý pohľad možno bezcenný kus dát, ak si však šikovný algoritmus dokáže zanalyzovať vaše správanie na webe (vďaka tomu, ktoré stránky čítate, kde nakupujete a pod), môžu byť použité napr. na lepšiu cielenú reklamu. Čo je však horšie, ak útočník vidí vašu požiadavku, môže vám podhodiť inú odpoveď, ako očakávate – ide o typický scam, tzn. DNS hijacking. A práve tu prichádza do hry DNS cez HTTPS – technológia šifrovania, ktorá vaše DNS požiadavky (preklady adries) zašifruje a umožní iba vášmu prehliadaču a vybraným DNS serverom odkľúčovať preklad. Takže „spoofing“ útoky sa stanú minulosťou. DoH služby už dnes podporujú aj giganti ako Google či Cloudfare.

Na prvý pohľad to vyzerá všetko výborne, kde je však háčik? Paradoxne v samotnej ochrane súkromia. Ak napr. využívate rodičovskú kontrolu a neumožňujete svojim deťom navštevovať niektoré kategórie stránok, tie sa dejú práve na úrovni kontroly DNS požiadaviek. Šifrovaním DoH táto služba nebude správne fungovať. Ochrana pred malvérom šíriaca sa po internete – váš antivírus a antimalvér vás chráni pred pochybnými IP adresami – lenže ako má antivírus vedieť, akú IP adresu dovoliť a akú zastaviť, ak je táto informácia šifrovaná? Problém nastáva v momente, keď zistíme, že mnoho aplikácií (či už mobilných, Windows, macOS či linuxových) natívne DoH nepodporuje, takže DoH je správna cesta, vyžaduje si však zmenu implementácie dnešných technologických riešení. Už len všetky tie nové IoT zariadenia v domácnosti s DoH v zásade nepočítali.

Riešenie? Nechajte všetku prácu za vás spraviť vášmu domácemu smerovaču (router). Smerovač všetky DNS požiadavky zašifruje až v momente, kedy sa má kontaktovať s vonkajším svetom, v rámci domácnosti funguje DNS ako ste zvyknutí. Takže aj rodičovský zámok, antimalvér, antivírus – všetko, čo je v rámci domácnosti (čo je typicky pár počítačov, mobilov a tabletov) funguje normálne, zároveň DoH chráni pred zlomyseľnými útočníkmi celú vašu rodinu z vonkajšej strany. A nemusíte byť žiaden IT guru, aby ste niečo takéto sami doma nasadili. Netreba nijak meniť ani zaužívanú architektúru, ani aplikácie, ani zariadenia. Avšak s pár klikmi môže byť váš svet bezpečnejší.

DiscoverEU: 20.000 cestovných poukazov pre 18-ročných cestovateľov

Iniciatíva DiscoverEU umožňuje cestovať po celej Európe, spoznávať jej kultúrne dedičstvo a zároveň rozvíjať vlastné znalosti a zručnosti. Mladí ľudia vo veku 18 rokov v Európskej únii sa môžu opäť uchádzať o príležitosť objavovať Európu od 1. apríla 2020 do 31. októbra 2020. Témou na rok 2020 bude Udržateľná zelená Európa.

Uchádzači musia k 31. decembru 2019 dovŕšiť vek 18 rokov, byť občanmi Európskej únie (EÚ) a byť pripravení vydať sa od 1. apríla 2020 do 31. októbra 2020 na cestu v trvaní najviac 30 dní. Záujemcovia sa môžu do 28. novembra 2019 prihlásiť prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Žiadosti posúdi hodnotiaca komisia, ktorá vyberie úspešných uchádzačov. O výsledkoch výberového konania budú uchádzači informovaní v januári 2020. Základom výberového konania je kvíz zameraný na všeobecné znalosti o Európskej únii.

Úspešní uchádzači budú môcť cestovať individuálne alebo v najviac 5-člennej skupine. Pravidlom je cestovanie železničnou dopravou. Aby však nič nebránilo voľnému pohybu po celom kontinente, cestovatelia budú môcť využívať aj alternatívne spôsoby dopravy, ako sú autobusy alebo trajekty či (vo výnimočných prípadoch) aj letecká doprava. Šancu tak dostanú aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch.

Iniciatíva DiscoverEU bola spustená v júni 2018. Pôvodný rozpočet na ňu v roku 2018 predstavoval 12 miliónov EUR, rozpočet na rok 2019 je 16 miliónov EUR a očakávaný rozpočet na rok 2020 je 25 miliónov EUR. Európska komisia doteraz udelila 50.000 cestovných poukazov, a to prostredníctvom troch kôl podávania prihlášok, do ktorých sa zapojilo 275.000 mladých ľudí. V rámci nového kola dostane ďalších 20.000 mladých cestovateľov možnosť zapojiť sa do iniciatívy DiscoverEU. Po ukončení tohtoročného kola, sa plánuje v prvej polovici roku 2020 otvoriť ďalšie kolo.

SR: Vyššie doplatky za inhalačné lieky

Revízia úhrad inhalačných liekov a systémov k 1.10.2019 a tiež pripravovaná revízia úhrad k 1.1.2020 zvýšia doplatkov až o 600 %! Ide pritom o preparáty a inhalačné systémy, ktoré nemajú generické náhrady. Významné zvýšenie doplatkov sa bude týkať chronicky chorých pacientov s bronchiálnou astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), ktorí potrebujú dlhodobú liečbu.

Náklady na farmakologickú inhalačnú liečbu týchto pacientov pritom nie sú zaťažujúce. Náklady VšZP na antiastmatiká v roku 2018 medziročne poklesli o 7 percent a na celkových nákladoch na lieky sa podieľali menej ako 5 percentami. Výrazne stúpnu aj doplatky za preparáty, ktoré sú určené pre pacientov s najťažšou formou CHOCHP. Sú to väčšinou ľudia vo vážnom stave, na kyslíkovej liečbe a s nízkym príjmom. Odborníci sú presvedčení, že takéto zvýšenie doplatkov povedie k zníženiu dostupnosti tejto vysoko kvalitnej a účinnej liečby. Podľa nich ide o diskrimináciu najťažších pacientov, ktorí sú na túto liečbu odkázaní. Situácia je o to vážnejšia, že využívané lieky ani inhalačné systémy nemajú generické náhrady.

Od 1.10.2019 došlo k vzniku „clustrov“, takzvaných úhradových skupín. Zdravotné poisťovne platia pacientovi cenu najlacnejšieho lieku v úhradovej skupine. Neboli však zohľadnené špecifiká respiračných liekov, hlavne výnimočnosť inhalačných systémov. Bez poznania liečebnej praxe boli vytvorené úhradové skupiny podľa jednotlivých molekúl. Inhalačné lieky sú totiž väčšinou tzv. kompozitné, teda obsahujú viacero zložiek. Ich aktuálne doplatky teda vznikli súčtom doplatkov všetkých jednotlivých komponentov. Molekuly, ktoré boli ponechané bez doplatku, nie sú dostupné vo všetkých inhalačných systémoch, a viaczložkové inhalačné lieky, uvedené v námietke odbornej pracovnej skupiny sú všetky bez generickej náhrady, čo sa týka zloženia a inhalačného systému.

Podľa údajov WHO bude v rokoch 2030 – 2040 každý druhý človek alergik a z nich 10 percent bude trpieť astmou. Na Slovensku je v súčasnosti liečených 102.386 ľudí na bronchiálnu astmu, z toho vyše 6.000 ľudí má ťažkú formu. Astma je tiež šiestym najčastejším dôvodom kúpeľnej liečby. Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc na Slovensku trpí 80.601 pacientov. Najťažšiu formu CHOCHP má 5.555 ľudí.

štvrtok 7. novembra 2019

Nehnuteľnosti: Aktuálny medziročný rast je rekordný

V treťom kvartáli t. r. sa meter štvorcový nehnuteľnosti na Slovensku predával v priemere za 1.603 eur. Medziročný rast cien dosiahol 9,7 % (o 142 eur). Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ceny nehnuteľností zvýšili až o 3 % (o 47 eur) za meter štvorcový. Vyplýva to zo štatistík Národnej banky Slovenska (NBS). 

Prísnejšie pravidlá NBS pri poskytovaní úverov na bývanie boli zavedené už v plnom rozsahu (obmedzujú maximálnu výšku úveru nielen z hľadiska hodnoty založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príjmu), no dopyt po úveroch pretrváva aj naďalej. Záujem o nehnuteľnosti podľa Poštovej banky zvyšuje fakt, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe. Ruku k dielu pridala aj nižšia ponuka cenovo dostupných nehnuteľností. Výrazný medziročný nárast cien nehnuteľností v treťom kvartáli bol čiastočne ovplyvnený aj bázickým efektom. V rovnakom období vlaňajška totiž ceny bývania svoje medziročné tempo spomalili a medzikvartálne dokonca klesli (o 0,1 %). 

V treťom kvartáli oproti druhému štvrťroku nás meter štvorcový nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 47 eur. Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 42 eur viac (o 3,5 %) ako v 2. štvrťroku. Pri bytoch cena v treťom štvrťroku kvartálne vzrástla o niečo viac, a to o 49 eur za meter štvorcový (o 2,7 %). Zdraželi hlavne veľkometrážne byty, a to predovšetkým 5 a viac izbové byty (o 110 eur za m2 ). Jednoizbáky a dvojizbáky išli nahor o 2,5 % (zhruba o 50 eur m2) a 3-izbové byty o 3,2 % (o 56 eur za m2). Najmenej vzrástli ceny práve pri 4-izbákoch, a to o 26 eur za m2 (o 1,5 %). Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti 3. kvartálu 2018 sme si za meter štvorcový priplatili v priemere až 142 eur. Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za m2 je až o 176 eur vyššia (o 10,2 %) ako v treťom kvartáli vlaňajška. Aj tu išli najvýraznejšie nahor byty s väčším počtom izieb. Ceny 5 a viac izbových bytov zaznamenali nárast až o 367 eur za m2 (resp. o 22 %). Viac ako pred rokom nás vyšli aj 2, 3 a 4-izbáky, a to o 9 až 11 %. Pri jednoizbákoch bol cenový rast najnižší, o 7,3 %, čo predstavovalo o 144 eur za m 2 viac. V prípade domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za meter štvorcový sme zaplatili „len“ o 76 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2.148 eur za m2 , teda je viac ako dvojnásobná v porovnaní s ostatnými slovenskými regiónmi. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v banskobystrickom regióne (825 eur za m2), nasleduje Nitriansky, Trenčiansky kraj (menej než 1.000 eur za m2). V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Žilinskom kraji (o 4,6 %, resp. o 51 eur za m2) a v Bratislavskom kraji (o 76 eur za m2 , nárast o 3,7 %). Najvýznamnejší pokles cien zaznamenal banskobystrický región (o -18 eur za m2, -2,1 %). Medziročne zdraželi nehnuteľnosti najviac v Bratislavskom kraji, a to až o 198 eur za meter štvorcový, čo bol nárast o 10,2 %. Výrazne nahor oproti rovnakému obdobiu vlaňajška išli aj ceny v žilinskom a prešovskom regióne, kde percentuálny nárast predstavoval 20 %. K medziročnému poklesu cien došlo jedine v košickom regióne. 

On-line: Slováci sú na špici

Slováci čoraz častejšie využívajú internetbanking či mobilné bankovanie. Aktuálne internetové bankovníctvo na Slovensku využíva 78 % Slovákov. Pred nami skončila Česká republika, kde on-line bankovanie využíva 80 % obyvateľov. Zo sledovaných krajín výrazne menej využívajú túto službu Maďari (49 %), Chorváti (45 %), Srbi (36%) či Rumuni (33 %). 

Podľa prieskumu, ktorý pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka, najčastejšie bankujú on-line ľudia vo veku 15- 29 rokov, a to až 92 %, najmenej 50 roční a starší (64 %). „Medziročne sa počet ľudí využívajúcich internetové bankovníctvo na Slovensku zvýšil o 10 %. Ide o najväčší nárast zo sledovaných krajín. Pred tromi rokmi využívali internetbanking ani nie dve tretiny Slovákov“, uviedla analytička Lenka Buchláková. Na Slovensku k internetovému bankovníctvu viac inklinujú muži (82 %) v porovnaní so ženami (74 %). Platobné platformy ako PayPal, Apple Pay či Google Pay využíva na Slovensku 38 % ľudí. V tomto prípade sme na tom rovnako ako Česi, najmenej tieto platformy využívajú Srbi (19 %). Počet ľudí využívajúcich PayPal, Apple Pay či Google Pay sa za posledné tri roky zdvojnásobil.

Slováci prostredníctvom internetu nielen bankujú, ale aj čoraz častejšie nakupujú. Z prieskumu vyplýva, že online obchody využívajú na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov 61 % Slovákov, zhodne 61 %-tný podiel zaznamenala elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo (22 %). Postupne menej ľudí je takých, ktorí si nevedia predstaviť, žeby si objednávali jedlo on-line. Aktuálne ich nie je ani polovica, pred troma rokmi sa v neprospech objednávania jedla cez internet vyjadrili viac ako dve tretiny Slovákov. Vyše polovica Slovákov nakupuje cez internet letenky, alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Rovnako vyše 50 % Slovákov uviedlo, že cez interne nakupuje knihy. Česi najčastejšie nakupujú online knihy (61 %), Maďari zase elektroniku (43 %).

EU: Koľko odpadu z plastových obalov recyklujeme?

V Európskej únii (EÚ) sa v roku 2017 zrecyklovalo 42 % odpadu z plastových obalov. Viac ako polovica vyprodukovaného odpadu z plastových obalov sa v roku 2017 zrecyklovala v siedmich členských štátoch EÚ. 

V porovnaní s rokom 2005 sa miera recyklácie odpadu z plastových obalov v EÚ zvýšila o 18 percentuálnych bodov (z 24 % v roku 2005 na 42 % v roku 2017). Tento rastúci trend sa zaznamenal na rôznych úrovniach vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Chorvátska. 

V roku 2017 bola najvyššia miera recyklácie odpadu z plastových obalov zaznamenaná v Litve (74 %), Bulharsku (65 %), na Cypre (62 %, údaje z roku 2016), v Slovinsku (60 %), Česku (59 %), Slovensku (52 %) a v Holandsku (50 %). Napriek tomu existujú krajiny, v ktorých je miera recyklácie odpadu z plastových obalov nižšia ako jedna tretina: Malta (24 %, údaje z roku 2016), Estónsko, Francúzsko a Fínsko (každá 27 %), Írsko (31 %), Maďarsko (32 %), Luxembursko a Rakúsko (33 %).

streda 6. novembra 2019

Antibiotiká: Spotreba klesá, najväčšími konzumentmi na Slovensku sú deti

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných chorôb už vyše päťdesiat rokov. Najmä ich neobozretným používaním v priebehu desaťročí však došlo k nárastu odolnosti voči antibiotickej liečbe a šíreniu odolných organizmov. Od 1. januára 2011 majú byť ambulancie všeobecných lekárov na Slovensku povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP.

Za posledných päť rokov (obdobie 2014 - 2018) spotreba antibiotík na Slovensku klesla, v roku 2018 pripadalo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia antibiotík ročne. Celkovo sa minulý rok predpísalo 4,2 milióna receptov a vydalo 4, 8 milióna balení antibiotík. V roku 2014 pripadali na jedno dieťa vo veku 0 až do 9 rokov viac než dve balenia antibiotík ročne, v roku 2018 kleslo toto číslo pod dve balenia antibiotík ročne. Deti a mládež vo veku 10 až 19 rokov spotrebujú tiež výrazne viac antibiotík ako slovenskí pacienti v iných vekových kategóriách. V roku 2018 pripadalo na túto vekovú skupinu viac ako jedno balenie antibiotík ročne, ale i tu vidieť klesajúcu tendenciu.

Spotreba antibiotík sa od okresu k okresu líši. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba antibiotík v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík ročne. Najnižšia spotreba antibiotík bola v roku 2018 v okrese Košice – okolie, kde na jedného pacienta pripadalo približne 0,40 balenia antibiotík. Výrazne nízka preskripcia antibiotík oproti slovenskému priemeru je aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.

Na stanovenie vhodnej liečby je veľmi dôležité CRP vyšetrenie, keďže je to diagnostický marker pre diferencovanie vírusovej infekcie od baktériovej. Od 1. januára 2011 tak majú byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda, o čom svedčia zaznamenané štatistiky. V roku 2018 bolo predpísaných 4.219.709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.

Na základe rezistencie na antibiotickú liečbu, ktorá ma stúpajúci charakter, musia aj zdravotnícke zariadenia väčšmi dbať na zvýšenie obozretného používania antibiotík. „Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení“, upozorňuje prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.

EU: Lesné požiare v roku 2018

Európska komisia uverejnila svoju výročnú správu o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2018. Podľa nej minulý rok prírodné požiare zničili takmer 178.000 hektárov (ha) lesov a pozemkov v Európskej únii (EÚ). Je to síce menej než šestina oblasti spálenej v roku 2017 a menej než dlhodobý priemer, ale veľké požiare sa vyskytli v najväčšom počte krajín doteraz vôbec.

Európsky informačný systém o lesných požiaroch minulý rok zaznamenal najväčší počet požiarov na ploche 30 ha alebo väčšej v Taliansku (147 požiarov, spálených 14.649 ha), Španielsku (104 požiarov, spálených 12.793 ha), Portugalsku (86 požiarov, spálených 37.357 ha), Spojenom kráľovstve (79 požiarov, spálených 18.032 ha) a vo Švédsku (74 požiarov, spálených 21.605 ha).
Švédsko zažilo najhoršiu sezónu požiarov od začiatku pozorovania. Celková spálená oblasť (vyše 21.605 ha) bola zaznamenaná ako druhá najväčšia v EÚ, čo je na severskú krajinu nezvyčajné miesto v tomto rebríčku. Hoci Portugalsko opäť bolo krajinou s najrozsiahlejšou spálenou plochou, bolo to len zlomok rozlohy spálenej v roku 2017 a v desaťročnom porovnaní šlo o jednu z najmenších spálených plôch. Obeťou požiarov sa stalo 50.000 ha zraniteľných ekosystémov sústavy Natura 2000, ktoré sú domovom viacerých ohrozených rastlinných i živočíšnych druhov, čo zodpovedá 36 % celkovej plochy spálenej v roku 2018. Napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zhorela celkovo menšia plocha, väčšinu leta v strednej a severnej Európe pretrvávali nadpriemerne vysoké teploty. Dôsledkom boli podmienky, ktoré prispievali k vzniku a šíreniu lesných požiarov spôsobujúcich vysoké hospodárske a environmentálne straty.

V roku 2018 sa pri lesných požiaroch v Európe mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany aktivoval päťkrát: vo Švédsku, v Grécku, Lotyšsku a Portugalsku. V lete sa na pomoc postihnutým krajinám zmobilizovalo celkovo 15 lietadiel, 6 vrtuľníkov a vyše 400 hasičov. Európska únia pritom financovala náklady na prepravu vo výške 1,6 milióna EUR. Ďalej sa na žiadosť členských štátov v rámci programu Copernicus vypracovalo vyše 139 satelitných máp oblastí lesných požiarov. EÚ okrem toho vyslala odborníkov na lesné požiare z celej EÚ do Portugalska s cieľom pomôcť v otázkach prevencie a pripravenosti, a tak zvýšiť schopnosť krajiny riešiť problém lesných požiarov.

EÚ v marci 2019 zdokonalila mechanizmus v oblasti civilnej ochrany a zaviedla rescEU s cieľom zlepšiť ochranu občanov pred katastrofami a riadenie nových rizík, ktoré sa objavujú v Európe i za jej hranicami. V lete 2019 vytvorila dočasnú flotilu hasičských lietadiel, ktorú už dvakrát vyslala bojovať proti lesným požiarom v Grécku a Libanone. Európska komisia okrem toho v júli vo svojom oznámení vyzvala na zintenzívnenie boja EÚ proti odlesňovaniu a degradácii lesov. Sama sa zaviazala k ďalším krokom v tejto oblasti, medzi iným rozvinúť Európsky informačný systém o lesných požiaroch tak, aby sa stal nástrojom na monitorovanie prírodných požiarov na celom svete.

Výročná správa o lesných požiaroch za rok 2018 obsahuje aj konštatovanie, že v roku 2019 sa sezóna požiarov začala skoro v dôsledku suchého a veterného počasia a vysokých teplôt. Už do marca tohto roku počet požiarov presiahol celoročný priemer za uplynulé desaťročie. Mnoho požiarov sa vyskytlo v horských oblastiach, kritické požiare zachvátili deltu Dunaja.

Bankrot: Výrazný pokles

Pokiaľ dva mesiace v 3. štvrťroku 2019 prekonali historické rekordy v počte osobných bankrotov na Slovensku, v októbri zbankrotovalo iba 315 obyvateľov Slovenska. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.362 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o vyše 76 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 1.554 dlžníkov, ich počet sa v októbri prepadol až takmer o 80 %.

Od marca 2017, keď vstúpila do platnosti novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá výrazným spôsobom zjednodušila bankrot dlžníkov, a jej dôsledky sa prejavili v štatistikách od júna 2017, sme takýto malý počet vyhlásení osobných bankrotov nezaznamenali. Hoci inštitút osobného bankrotu pre veľké nárasty počtu oddlžených obyvateľov Slovenska čelil v poslednom období kritike, po ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo legislatívne úpravy, tie nadobudnú účinnosť až v januári 2020. Nemohli tak byť príčinou takého dramatického zníženia počtu osobných bankrotov už v októbri 2019", konštatovala Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti.

Viac ako tretina osobných bankrotov bola v októbri t.r. vyhlásená v Bratislavskom kraji – 116, najmenej ľudí zbankrotovalo v Trenčianskom kraji - 14. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2019 ich pripadalo na mužov 175 (55,56 %) a na ženy 140 (44,44 %). Viac ako polovica osobných bankrotov v októbri pripadala na dlžníkov vo veku od 30 do 49 rokov. Podľa dlhodobých štatistík CRIF SK od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2019 zbankrotovalo takmer 35.000 občanov Slovenskej republiky. Zároveň v októbri 2019 súdy zrušili 1.418 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.325 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, t. j. zo svojich dlhov nezaplatili ani euro a iba 93 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Výrazný pokles osobných bankrotov v desiatom mesiaci roka bol spôsobený nedostatkom finančných zdrojov Centra právnej pomoci, ktoré agendu osobných bankrotov zastrešuje. Vysoký počet podaní a riešení osobných bankrotov v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka spôsobil vyčerpanie finančných zdrojov centra na riešenie tejto agendy už v októbri, preto sme boli nútení pozastaviť distribúciu našich podaní na jednotlivé súdy. Samozrejme, situáciu sme s naším zriaďovateľom, Ministerstvom spravodlivosti SR intenzívne riešili a z rozpočtu nám v najbližších dňoch budú vyčlenené ďalšie finančné zdroje", dodala Zuzana Kubovičová, riaditeľka Centra právnej pomoci.

utorok 5. novembra 2019

Trend: Úspech závisí aj od digitalizácie

Výskum VMware (3.600 respondentov v regióne EMEA, jar 2019) odhalil silnú koreláciu medzi poskytovaním kvalitných digitálnych skúseností zamestnancom, obchodným rastom a schopnosťou prilákať a udržať najlepších pracovníkov. Medzi opýtanými boli zamestnanci (1.800), IT manažéri (900) a HR manažéri (900). 

Dve tretiny zamestnancov (66 %) uviedlo, že flexibilita digitálnych nástrojov na prácu by ovplyvnila ich rozhodnutie uchádzať sa o ponúkanú pozíciu, alebo ju prijať. Ak ale majú mať firmy prospech z technológií pre digitálne pracovné prostredie, musia zlepšovať digitálne skúsenosti zamestnancov prostredníctvom lepšej spolupráce medzi HR a IT oddelením. Takmer polovica (49 %) zamestnancov nevie, či sa vo veciach digitálnej skúsenosti obracať na HR, alebo na IT a 21% respondentov vníma jasné rozdelenie zodpovednosti ako najväčšiu prekážku pozitívneho výsledku. Respondenti sa nezhodujú v názore, kto by mal byť zodpovedný za digitálne skúsenosť zamestnancov, ale 84% zamestnancov žiada lepšiu spoluprácu medzi HR a IT oddelením. Iba 18% zamestnancov uvádza, že HR a IT priebežne spolupracujú a osem z desiatich respondentov sa domnieva, že by HR oddelenie malo byť viac angažované v zlepšovaní digitálnej skúsenosti zamestnancov.

Firmy s vyšším tempom rastu v priemere poskytujú zamestnancom viac faktorov digitálných skúseností, medzi ktoré patrí prístup k zariadeniam, nástrojom a technológiám bez ohľadu na miesto výkonu práce oproti firmám vykazujúcim nižšie tempo rastu výnosov. Firmy, ktoré sú málo výkonné, alebo nevykazujú rast, majú podstatne menšiu tendenciu umožňovať zamestnancom pracovať na ich súkromných zariadeniach (36 %), poskytovať od prvého dňa prístup k aplikáciám, ktoré podporujú produktivitu (36 %), alebo sprístupňovať aplikácie pre najdôležitejšie činnosti na ľubovoľnom zariadení okrem emailu (47%) oproti firmám, ktoré rastú rýchlo alebo veľmi rýchlo (76%, 68%, respektíve 93%). Respondenti, ktorí majú slobodu pracovať kdekoľvek inde rovnako ľahko ako v kancelárii, podstatne častejšie uvádzajú, že sú hrdí na svoju firmu než respondenti, ktorým zamestnávateľ takú slobodu neposkytuje (71 % oproti 27 %). Častejšie tiež popisujú svoju firemnú kultúru ako progresívnu (73 % oproti 25 %), bývajú hodnotení ako jeden z najlepších zamestnávateľov (71 % oproti 28 %) a umožňujú dobre vyvážiť pracovný a súkromný život (70 % oproti 28 %).

Tretina opýtaných, ktorí nepovažujú digitálne skúsenosť za optimálnu, označuje za najväčší problém nedostatočné povedomie o tom, čo zamestnanci potrebujú a 20 % uvádza, že to vo firme nie je považované za prioritu. Takmer dve tretiny (61 %) zamestnancov majú pocit, že nemôžu nijako ovplyvniť výber pracovných nástrojov, hoci 83 % IT manažérov je presvedčených, že zamestnancom sa v tejto oblasti načúva.

Novinka: Aplikácia na preukazovanie bezúhonnosti

Pedagogický a odborný zamestnanec musí preukázať svoju bezúhonnosť odpisom registra trestov.  Žiadosť o vydanie odpisu registra trestov nepodáva sám, ale podáva ju okresný úrad v sídle kraja Registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Na vyžiadanie odpisu sú potrebné osobné údaje konkrétneho žiadateľa, ktoré by sa od decembra mali poskytovať cez aplikáciu. 

Poverený zamestnanec okresného úradu v sídle kraja po doručení odpisu registra trestov posúdi, či pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa podmienku bezúhonnosti na účely zákona č. 138/2019 Z. z. a túto skutočnosť oznámi zamestnávateľovi. Zamestnávateľ však dostane iba informáciu o tom, či pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa, resp. nespĺňa predpoklad bezúhonnosti.
Ministerstvo školstva pripravuje technické riešenia, aby preukazovanie bezúhonnosti v čo najmenšej miere zaťažovalo učiteľov a procesy prebehli automatizovane cez informačný systém. V týchto dňoch sa finalizuje celé technické riešenie medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR. V záujme zjednodušenia preukazovania bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov bude od 1. decembra 2019 možné poskytnúť osobné údaje potrebné na vydanie odpisu registra trestov prostredníctvom aplikácie zverejnenej na webovom sídle crinfo.iedu.sk, vrátane odmietnutia poskytnutia osobných údajov. Osobné údaje budú môcť poskytnúť pedagogickí alebo odborní zamestnanci až po zaregistrovaní na crinfo.iedu.sk, a to jedinečným a nezameniteľným spôsobom.

V súlade s § 90a ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. sú všetci pedagogickí a odborní zamestnanci povinní na účel vydania odpisu registra trestov poskytnúť okresnému úradu v sídle kraja údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov do 31. decembra 2019, v opačnom prípade sa od 1. januára 2020 nebudú považovať za bezúhonných.

EU: Nové energetické projekty

Európska komisia prijala štvrtý zoznam projektov spoločného záujmu (PCI) pre prepojenú európsku energetickú sieť. Ide o projekty cezhraničnej infraštruktúry, ktoré spájajú energetické systémy členských štátov Európskej únie (EÚ). Sú určené na pomoc EÚ pri dosahovaní jej energetickej politiky a cieľov v oblasti klímy: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre všetkých občanov a dlhodobá dekarbonizácia hospodárstva v súlade s Parížskou dohodou. 

PCI sú teda projekty, ktoré majú významný vplyv na trhy s energiou a integráciu trhu najmenej v dvoch krajinách EÚ, podporujú hospodársku súťaž na trhoch s energiou a posilňujú energetickú bezpečnosť EÚ diverzifikáciou zdrojov, nakoniec prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky integráciou obnoviteľných zdrojov. Podľa nariadenia o transeurópskych sieťových a energetických sieťach (TEN-E) prijatého v roku 2013 komisia identifikuje najdôležitejšie PCI v celej EÚ, aby tieto projekty mohli ťažiť zo zjednodušeného povolenia a práva požiadať o financovanie EÚ z prepojovacieho Nástroj pre Európu. Elektrická energia a inteligentné rozvodné siete predstavujú vyše 70 % projektov, čo odráža rastúcu úlohu obnoviteľnej elektrickej energie v energetickom systéme a potrebu posilnenia sietí umožňujúcich integráciu obnoviteľných zdrojov energie a cezhraničnejší obchod.

Projekty uvedené na štvrtom zozname PCI boli vyhodnotené a vybrané v priebehu posledných 18 mesiacov otvoreným, transparentným a inkluzívnym procesom v súlade s ustanoveniami nariadenia o TEN-E. Do tohto procesu boli zapojené zúčastnené strany vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia. Tieto skupiny sa dynamicky zúčastňovali na schôdzach regionálnych skupín. Delegovaný akt obsahujúci štvrtý zoznam PCI sa predloží Európskemu parlamentu a Rade na dvojmesačné obdobie bez námietok, ktoré možno raz predĺžiť.

pondelok 4. novembra 2019

Licencie: Problematické ceny aj správa

Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými malými a stredne veľkými (SMB) spoločnosťami vyše 80 % firiem preferuje trvalé softvérové licencie. Avšak vzhľadom na potrebu správy licencií, pravidelných aktualizácií a výške počiatočných investícií, si stále viac SMB podnikov volí model softvérového predplatného, komfortnejší variant využívania softvérových aplikácií. Okrem toho pribúda zákazníkov, ktorí zverujú starosti o svoju infraštruktúru do rúk externých poskytovateľov služieb.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- České a slovenské SMB podniky preferujú trvalé softvérové licencie (83 %), jednoročné predplatné uprednostňuje 11 % respondentov a 6 % viacročné predplatné.
- 54 % SMB firiem prevádzkuje menej než 10 softvérových aplikácií, medzi 10 a 25 aplikáciami má 40 % podnikov, 6 % firiem prevádzkuje viac ako 25 aplikácií.
- Najviac zákazníkov v súvislosti s vlastníctvom licencií zaťažuje obstarávacia cena (74 %), starosti o pravidelné aktualizácie (34 %) a správa licencií (31 %).
- Iba 11 % SMB zákazníkov má vlastné IT oddelenie a/alebo využíva vlastného IT administrátora (17 %), celých 86 % SMB firiem sa spolieha na služby externého IT administrátora či poskytovateľa služieb.

„S postupnou digitalizáciou podnikateľských aktivít tiež pribúda počet kľúčových aplikácií, ktoré v SMB firmách zaisťujú obchodnú kontinuitu. Už takmer polovica lokálnych SMB firiem prevádzkuje viac ako 10 aplikácií, medzi ktorými pribúda aj počet riešení IT bezpečnosti. Správa viacerých aplikácií a starostlivosť o ich pravidelné licencovanie je stále častejšie nad sily interných pracovníkov“, dodal Zdeněk Bínek.

Aktuálne: Slováci si hľadajú zamestnanie najmä doma

Za posledné dva roky sa zvýšil záujem uchádzačov o prácu v okolí bydliska. Ochota ľudí cestovať za prácou, naopak, klesá. Vyplýva to z analýzy pracovného portálu Profesia.sk.
Podľa spoločnosti nárast pracovných pozícií bol citeľný aj v okresoch mimo krajských miest. Zrejme to spôsobilo, že uchádzači chcú pracovať viac doma. Vo väčšine krajov na Slovensku sme tak oproti roku 2017 zaznamenali zvýšený záujem o prácu v regióne bydliska. Najväčší rozdiel pritom možno vidieť v Trnavskom kraji. Výnimkou je Banskobystrický kraj, kde je podiel uchádzačov hľadajúcich prácu v regióne bydliska úplne rovnaký ako v roku 2017. A jediným miestom, kde Profesia zaznamenala jemný pokles záujmu o prácu v regióne bydliska je Trenčiansky kraj.

Za dva roky sa zvýšil záujem o prácu v hlavnom meste iba u ľudí, ktorí tu majú bydlisko. V Trnavskom kraji zostáva rovnaký, pričom vo všetkých ostatných regiónoch sa záujem uchádzačov o prácu v Bratislavskom kraji znížil. Najväčší záujem o zamestnanie v hlavnom meste majú uchádzači z Trnavského, Nitrianskeho, Banskobystrického, Prešovského a Trenčianskeho kraja. Najnižší záujem majú kandidáti z košického regiónu.

Zaujímavosťou je, že posledné dva roky nepriniesli žiadny rozdiel v záujme o prácu v Košickom regióne. Pre tamojších zamestnávateľov však zostáva stále problémom, že záujem je viac-menej iba u kandidátov v Prešovskom kraji. V ostatných regiónoch je záujem mizivý. Počet uchádzačov, ktorí by v Košiciach a okolí chceli pracovať, nepresahuje ani v jednom prípade tri percentá.

EU: Ženy zarábajú stále menej

Ženy v Európskej únii (EÚ) stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, čo je len nepatrné zlepšenie oproti 16,2 % z minulého roku. V tomto roku pripadá európsky Deň rovnosti odmeňovania na 4. novembra. V tento deň ženy v porovnaní so svojimi kolegami symbolicky prestanú byť za rovnakú prácu platené.

Faktorov vedúcich k rozdielom v odmeňovaní je niekoľko: ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach, alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov.

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý. Hoci sme za posledných päť rokov podnikli určité kroky správnym smerom, je potrebné urobiť toho viac a rýchlejšie. Naši občania od nás očakávajú lepšie výsledky. Deväť z desiatich Európanov – žien a mužov – si myslí, že je neprijateľné, aby boli ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži”, uvádzajú vo svojom spoločom vyhlásení prvý podpredseda EK Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Zaujímavé štatistiky k téme:
Ženy v politike - 88% Európanov tvrdí, že by im neprekážalo, keby na najvyššej volenej politickej funkcii v ich krajine bola žena, s týmto súhlasí o niečo viac žien (89 %) ako mužov (86 %), na Slovensku tento názor zdieľa 87 % opýtaných Slovákov.

Ženy a zamestnanie
· podľa 22 % opýtaných Slovákov (EÚ 28 %) môže rod (žena/muž) znevýhodniť kandidáta pri uchádzaní sa o zamestnanie
· podľa 61 % slovenských respondentov (EÚ 66 %) sa na ich pracovisku vynakladá dostatočné úsilie o podporu diverzity z hľadiska skutočnosti, že je človek mužom alebo ženou.

Ženy v riadiacich funkciách v Európskej komisii – v  súčasnosti predstavujú ženy v riadiacich funkciách na všetkých úrovniach Európskej komisie 41 %, zatiaľčo na začiatku funkčného obdobia J.C. Junckera to bolo len 30 %. Európska komisia tak patrí medzi orgány verejnej správy s najvyšším podielom žien na vedúcich pozíciách na celom svete.

piatok 1. novembra 2019

Aktuálne: Dušičky a Pamiatka všetkých zomrelých

Začiatkom novembra si viac spomíname na svojich zomrelých príbuzných a priateľov. Už naši predkovia v týchto dňoch navštevovali cintoríny, kde čistili okolie hrobov, ukladali vence, kvetiny a zapálili sviečku, aby sa potom v tichu pomodlili za spásu duší. 

Cirkev veriacich povzbudzuje k modlitbe za zosnulých práve preto, že pre všetky duše v očistci na začiatku novembra možno získať tzv. odpustky. V minulosti sa tiež verilo, že počas dušičkovej polnoci majú duchovia bohoslužbu. Keď sa ráno ozvalo zvonenie z kostola, museli sa dušičky vrátiť späť do očistca. Taktiež sa hovorilo, že ak na Dušičky prší, duše zomrelých oplakávajú svoje hriechy.

Pôvodne sa tento sviatok slávil 13. mája, prvýkrát v Ríme v roku 609, kedy pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkov. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.