piatok 15. októbra 2021

SR: Vývoj spotrebiteľských cien v septembri 2021

Na Slovensku pokračoval rast cien aj v septembri, pričom inflácia dosiahla 4,6 %, čo je podľa Štatistického úradu SR najvyššia hodnota od novembra 2011. Podpísali sa pod to vyššie ceny potravín, palív a najnovšie aj rast cien školského stravovania po útlme štátneho financovania obedov v základných školách.

Hodnotu inflácie medziročne zdynamizoval rast cien potravín o 4,3 %, čo je najvyššia hodnota od mája 2020. Vysoký rast mali tie potravinové skupiny, ktoré významnejšie zvýšili ceny aj voči predošlému mesiacu, a to ovocie, zelenina a mäso. Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností – bývanie a energie, zvýšili rast cien z augustových 2,2 % na septembrových 2,6 %. Táto hodnota rástla piaty mesiac po sebe najmä vplyvom imputovaného nájomného, do ktorého sa premietajú drahšie stavebné materiály. Rast cien v rámci tohto odboru tlmil medziročne stále lacnejší plyn (o takmer 10 %) aj elektrina (o viac ako 4 %). Novou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila rast cien medziročne aj medzimesačne, bol prudký rast cien školského stravovania. K celkovej hodnote medziročnej inflácie od jari prispievajú aj vyššie ceny palív, medziročné rasty nad 20 % si pripisujú už piaty mesiac po sebe.

V porovnaní s augustom 2021, medzimesačne ceny vzrástli o 0,8 %, tempo rastu sa opäť zrýchlilo (v auguste bol medzimesačný rast cien miernejší o 0,4 %). Je to najvyššia hodnota septembrového medzimesačného rastu cien od roku 2002. Spomedzi 12 odborov spotrebného koša ceny vzrástli v siedmich a poklesli v troch. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, v ktorých výrazne vzrástli najmä ceny v závodných jedálňach o 30,9 %. Sem patria aj školské jedálne, ktoré ovplyvnila legislatívna zmena, obmedzenie štátneho financovania obedov v základných školách. V odbore bývanie a energie pokračoval medzimesačný rast cien najmä v zložke (skupine) - imputované nájomné (náklady na vlastné bývanie), ceny oproti augustu znova vzrástli o 0,9 %. Túto položku ovplyvňujú niekoľko mesiacov drahšie stavebné materiály, pričom septembrový medzimesačný rast bol miernejší ako v auguste, aj ako v máji a júni. Súčasne vzrástli ceny za ostatné služby spojené s obydlím o 1,1 %.
So začiatkom školského roka tradične v porovnaní s augustom vzrástli aj ceny za vzdelávanie o 3,5 %, a to vo všetkých jeho zložkách, najvýraznejšie poplatky v materských školách a základných školách o 8,7 %. Po dvoch letných mesiacoch poklesu opäť rástli aj ceny za odevy a obuv o 0,9 %. Po augustovom poklese opäť vzrástli aj potraviny a nealkoholické nápoje, potraviny mali ceny vyššie o 0,1 %, nealkoholické nápoje o 1 %. Z potravín oproti augustu vrástli najmä ceny ovocia (o 1,1%), zeleniny (o 1,6%) a mäsa (o 0,4 %), z nealko nápojov aj ceny kávy, čaju a kakaa či minerálnych vôd. Naopak, ďalší cenový rast utlmil pokles cien v odbore zdravotníctvo, kde sa znížili ceny farmaceutických výrobkov o 0,8 %.

V porovnaní so septembrom 2020 medziročná hodnota inflácie v septembri 2021 vzrástla na 4,6 %, vyššie ceny ako septembri 2020 boli vo všetkých 12 sledovaných odboroch. Najviac sledované ceny potravín sa medziročne zvýšili o 4,3 %, medziročne drahšie boli potraviny v 8 z celkovo 10 sledovaných potravinárskych položiek (tried), najviac zelenina o 15,5 %, ovocie o 7,2 %, mäso o 2,3 %, chlieb a obilniny o 4 %, ako aj mlieko, syry a vajcia o 2,8 %. Medziročne nižšie boli len ceny cukru a cukroviniek. Pod medziročný rast inflácie sa výrazne podpísali aj vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, konkrétne ceny v závodných jedálňach na 32,8 %. Minulý mesiac mal rast tejto zložky medziročnú hodnotu 2,2 %. Ide o dopad zmien vo financovaní obedov na základných školách. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 2,6 %, čo je najvyššia hodnota tento rok. Vývoj bol podporený rastom cien stavebných materiálov v imputovanom nájomnom (medziročný nárast o 9,4 %) aj v dvoch ďalších zložkách - v údržbe a oprave obydlia (o 7,8 %) aj v ostatných službách týkajúcich sa obydlia, kam patria o. i. aj služby spojené s údržbou komínov. V rámci tohto odboru sa tak už úplne vytratil tlmiaci efekt zníženia cien energií zo začiatku roka, domácnosti v septembri stále platili medziročne menej o 9,6 % za plyn a o 4,3 % za elektrinu. Rast cien v odbore doprava bol spôsobený novým tohtoročným rekordným medziročným rastom zložky pohonné hmoty (palivá) o 24,5 %.Táto hodnota je však podporená aj bázickým efektom, teda nižším porovnávacím základom, kedy v roku 2020 palivá pod vplyvom pandémie zlacňovali. Infláciu v medziročnom porovnaní takisto už siedmy mesiac po sebe navýšil rast cien tabakových výrobkov po úprave daní (o 15,8 %) a vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov. V menšej miere k úrovni inflácie prispeli vyššie ceny vzdelávania, pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby, audiovizuálnu a fotografickú techniku či vyššie ceny za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácností.

Index spotrebiteľských cien sa v septembri oproti augustu zvýšil v domácnostiach zamestnancov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,9 %, v domácnostiach dôchodcov o 0,5 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 4,7 %, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 4,4 %. V súhrne za deväť mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,4 %. Medziročne sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,4 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2,2 %, za domácnosti dôchodcov o 2,1 %.


EU: Prudký rast cien energií

Európska komisia prijala oznámenie o cenách energie s cieľom reagovať na mimoriadne zvýšenie celosvetových cien energie, ktoré bude pravdepodobne trvať celú zimu. Obsahuje súbor nástrojov, ktorými môžu Európska únia a jej členské štáty zmierniť bezprostredný vplyv zvyšovania cien a posilniť odolnosť pred budúcimi otrasmi. 

Medzi krátkodobými vnútroštátnymi opatreniami sa uvádza núdzová podpora príjmu domácností, štátna pomoc pre podniky a cielené zníženie daní. Komisia zároveň podporí investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti; preskúma možné opatrenia týkajúce sa uskladňovania energie a nákupu zásob plynu a posúdi súčasný model trhu s elektrinou.

Súbor krátkodobých a strednodobých opatrení
Súčasný nárast cien si vyžaduje rýchlu a koordinovanú reakciu. Platný právny rámec umožňuje EÚ a jej členským štátom prijať opatrenia, ktoré budú riešiť bezprostredný vplyv na spotrebiteľov a podniky. Prioritou by mali byť cielené opatrenia, ktoré môžu rýchlo zmierniť dopad zvyšovania cien na zraniteľných spotrebiteľov a malé podniky. Tieto opatrenia by sa mali dať na jar, kedy sa očakáva stabilizácia situácie, ľahko upraviť. Nemali by sa narušiť našu dlhodobú transformáciu a investície do čistejších zdrojov energie.

Okamžité opatrenia na ochranu spotrebiteľov a podnikov:
  • Núdzová podpora príjmu poskytovaná energeticky chudobným spotrebiteľom, napríklad formou poukazov alebo čiastočných platieb účtov za energie, ktoré možno podporiť z príjmov systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii.
  • Povolenie dočasných odkladov platieb účtov za energie.
  • Ochranné opatrenia, aby sa zabránilo odpojeniu zo siete.
  • Dočasné cielené zníženie daňových sadzieb pre zraniteľné domácnosti.
  • Pomoc pre spoločnosti alebo priemyselné odvetvia v súlade s pravidlami štátnej pomoci v EÚ.
  • Silnejší medzinárodný vplyv na energetiku s cieľom zabezpečiť transparentnosť, likviditu a flexibilitu medzinárodných trhov.
  • Vyšetrenie možného protisúťažného správania na trhu s energiou a požiadavka na Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby ďalej zlepšoval monitorovanie vývoja na trhu s uhlíkom.
  • Širší prístup k dohodám o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a ich podpora sprievodnými opatreniami.
V súčasnom trhovom modeli je to stále distribuovaný plyn, ktorý určuje celkovú cenu elektrickej energie, keďže všetci výrobcovia dostávajú rovnakú cenu za ten istý produkt pri vstupe do siete – elektrickú energiu. Panuje všeobecná zhoda v tom, že súčasný marginálny cenový model je najúčinnejší, no žiada sa ďalšia analýza. Kríza upriamila pozornosť aj na význam skladovania pre fungovanie trhu EÚ s plynom. EÚ má v súčasnosti skladovacie kapacity pre viac ako 20 % svojej ročnej spotreby plynu, ale nie všetky členské štáty majú skladovacie zariadenia a ich povinnosti takéto zariadenia využívať a udržiavať sa rôznia.

Strednodobé opatrenia v prospech dekarbonizácie a odolnosti energetického systému:
  • Vyššie investície do obnoviteľných zdrojov energie, obnovy a energetickej efektívnosti a bezodkladné spustenie aukcií energie z obnoviteľných zdrojov a povoľovacích procesov.
  • Väčšia kapacita uskladňovania energie na podporu zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov vrátane batérií a vodíka.
  • Požiadavka na európske regulačné orgány pre energetiku (ACER), aby preskúmali výhody a nevýhody súčasného modelu trhu s elektrickou energiou a navrhli komisii náležité odporúčania.
  • Prípadná revízia nariadenia o bezpečnosti dodávok s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie a skladovanie plynu v Európe.
  • Preskúmanie potenciálnych výhod dobrovoľného spoločného obstarávania zásob plynu členskými štátmi.
  • Zriadenie nových cezhraničných regionálnych rizikových skupín pre plyn s cieľom analyzovať riziká a radiť členským štátom pri navrhovaní ich národných preventívnych a núdzových akčných plánov.
  • Posilniť úlohu spotrebiteľov na trhu s energiou tým, že sa im umožní vybrať si a zmeniť dodávateľov, vyrábať vlastnú elektrickú energiu a pripojiť sa k energetickým komunitám.

FinFisher: Jeden z najťažšie odhaliteľných spyvérov

Bezpečnostní experti overili všetky nedávne aktualizácie špionážneho softvéru FinSpy pre systémy Windows, Mac OS, Linux a jeho inštalátorov. 8-mesačný výskum odhalil viaceré maskovania, vrátane štyroch vrstiev obfuskácie (zahmlievania), pokročilých protianalytických opatrení nasadených vývojármi tohto špionážneho softvéru, ako aj použitie bootkitu rozhrania firmvéru UEFI na infikovanie obetí.

FinFisher, známy aj ako FinSpy či Wingbird, je sledovací nástroj, ktorý spoločnosť Kaspersky monitoruje už od roku 2011. Dokáže zhromažďovať rôzne prihlasovacie údaje, zoznamy súborov či odstránené súbory, takisto aj rôzne dokumenty či dáta týkajúce sa živého streamovania alebo nahrávok a dokáže tiež získať prístup k webovej kamere a mikrofónu. Jeho vzorky identifikované v operačnom systéme Windows boli do roku 2018 odhalené a skúmané niekoľkokrát, následne sa zdalo, že sa FinFisher prestal používať. Avšak spoločnosť Kaspersky neskôr odhalila podozrivé inštalátory legitímnych aplikácií ako TeamViewer, VLC Media Player a WinRAR, ktoré obsahovali škodlivý kód a ktorý nebolo možné spojiť so žiadnym známym malvérom. Teda až kým jedného dňa neobjavili webovú stránku v barmčine, ktorá obsahovala infikované inštalačné programy a vzorky spyvéru FinFisher pre Android, čo pomohlo identifikovať, že sú napadnuté rovnakým spyvérom. Tento objav podnietil expertov spoločnosti k jeho ďalšej analýze. Na rozdiel od predchádzajúcich verzií spyvéru, ktoré obsahovali trójskeho koňa hneď v infikovanej aplikácii, boli nové vzorky chránené dvomi zložkami. Prvá vykonávala viaceré bezpečnostné kontroly, aby sa uistila, že infikované zariadenie nepatrí bezpečnostnému profesionálovi. Keď tieto kontroly prebehli úspešne, server poskytol povalidačný komponent, ktorý zabezpečil, že infikovaná obeť je tá, ktorú mali na muške. Až vtedy dal server príkaz na nasadenie plnohodnotnej platformy tohto trójskeho koňa.

Na ochranu pred hrozbami ako napríklad FinFisher spoločnosť Kaspersky odporúča:
• Sťahovať aplikácie a programy iba z dôveryhodných webových stránok.
• Nezabudnúť pravidelne aktualizovať operačný systém a všetok softvér. Mnohé bezpečnostné problémy sa dajú vyriešiť inštaláciou aktualizovaných verzií softvéru.
• Vo všeobecnosti nedôverovať prílohám a linkom v emailoch. Pred kliknutím na prílohu alebo na odkaz starostlivo zvážiť, či je od niekoho, koho poznáte a komu dôverujete, či ju očakávate a pod. Ak sa nastavíte kurzorom myši na odkaz alebo prílohu, zistíte tak, ako sa volajú alebo kam skutočne smerujú.
• Vyhnúť sa inštalácii softvéru z neznámych zdrojov. Môže obsahovať a často aj obsahuje škodlivé súbory.
• Používať silné bezpečnostné riešenie na všetkých počítačoch a mobilných zariadeniach.

Na ochranu firiem a organizácií spoločnosť Kaspersky odporúča:
• Nastaviť zásady pre používanie iného ako firemného softvéru. Poučte zamestnancov o rizikách sťahovania neautorizovaných aplikácií z nedôveryhodných zdrojov.
• Poskytnúť svojim zamestnancom školenie zamerané na kybernetickú bezpečnosť, pretože mnohé cielené útoky začínajú phishingom alebo inými technikami sociálneho inžinierstva.
• Nainštalovať riešenia anti-APT a EDR, ktoré umožňujú detekciu hrozieb, jej prešetrenie a včasnú nápravu incidentov. Zabezpečte svojmu SOC tímu prístup k najnovším informáciám o hrozbách a pravidelne zvyšujte jeho kvalifikáciu prostredníctvom odborných školení.
• Spolu so správnou ochranou koncových bodov môžu špecializované služby pomôcť proti vysokoprofilovým útokom. Dokážu pomôcť identifikovať a zastaviť útoky v ich počiatočných štádiách, ešte predtým, než útočníci dosiahnu svoj cieľ.

Superodpočet: Pribudlo 266 subjektov

V zozname subjektov uplatňujúcich si superodpočet za rok 2020 pribudlo po odložených daňových priznaniach 266 subjektov, ktoré spolu čerpali trojnásobok objemu superodpočtu než 140 subjektov v prvom zozname. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) si spoločne uplatnili už takmer 160 mil. eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili vyše 33 mil. eur. Ide zatiaľ len o predbežné výsledky, ktoré budú doplnené ešte o daňové priznania s odkladom až do konca septembra.

Odpočet nákladov na výskum a vývoj za rok 2020 v zmysle novely zákona o dani z príjmov mohol po prvýkrát dosiahnuť až dvojnásobok hodnoty všetkých nákladov, ktoré daňové subjekty na vlastné výskumno - vývojové aktivity v tomto roku vynaložili. Okrem toho mohli odpočet ešte navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. To všetko za predpokladu, že na tieto projekty nevyužívali dotačné prostriedky z iného domáceho alebo európskeho verejného zdroja. „Subjekty, ktoré využili možnosť odkladu daňového priznania do konca júna, prispeli do celkových štatistík superodpočtu za rok 2020 významným spôsobom: pribudlo 266 subjektov, z toho 111 nováčikov a 120.756.399,88 eur uplatneného superodpočtu. Doteraz preukázané čerpanie superodpočtu za rok 2020 je tak zhruba o tretinu vyššie oproti roku 2018 pri 100-percentnej sadzbe aj oproti roku 2019 pri 150-percentnej sadzbe. Na dosiahnutie dvojnásobku úrovne roku 2018 s polovičnej sadzbou je teda ešte „rezerva“ zhruba 80 mil. eur. Potešiteľný je ale nárast počtu subjektov – voči roku 2018 je to rast o 50 %“, hodnotí Jana Šnircová. Podľa doteraz známych výsledkov aj za rok 2020 platí, že o štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. Priemyselné podniky majú v oboch parametroch vyššie zastúpenie, ale na získanie viac ako 62-percentného podielu na objeme čerpaného superodpočtu im stačí zastúpenie na počte subjektov len 41 %. IT sektor reprezentuje 26 % subjektov, ktoré čerpali necelú pätinu z objemu superodpočtu. Priebežné výsledky naznačujú zaostávanie IT sektora oproti roku 2019 v sume superodpočtu (podiel klesol z takmer 27 % na 19 %) a mierne aj jeho podielu na počte subjektov uplatňujúcich si túto daňovú úľavu (len o necelé 2 percentuálne body). Prekvapením je 6-percentný podiel 6 bánk a poisťovní na čerpaní superodpočtu. Konečné výsledky „súboja“ úspešnosti branží v pandemickom roku 2020 budú známe až po analýze kompletného zoznamu subjektov koncom decembra.

„Počet subjektov uplatňujúcich si superodpočet aj jeho objem za rok 2020 už aj na základe priebežných výsledkov prekonal čísla z roku 2019. Objem za rok 2020 je vyšší takmer o tretinu, teda jeho vývoj zohľadňuje aj rast sadzby zo 150 % na 200 %. Či dosiahne aj dvojnásobok objemu z roku 2018 pri polovičnej sadzbe bude známe až na konci roka. Doplnenie zoznamu uplatnených superodpočtov zo septembrových odkladov daňových priznaní v minulosti už neprinášalo zásadnejšie zmeny v štatistikách superodpočtu. V štandardnom režime podávania daňových priznaní je totiž táto možnosť vymedzená len pre daňovníkov, ktorí majú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Ale určite sa nebránime ani ďalšiemu príjemnému prekvapeniu“, konštatuje Jana Šnircová. Do TOP 10 superodpočtov za rok 2020 sa po zverejnení druhého zoznamu dostali už len subjekty s objemom uplatneného superodpočtu nad 3 mil. eur. Prevahu v ňom naďalej majú zástupcovia priemyselnej výroby, po jednom subjekte je zastúpený IT sektor na piatej priečke a bankový sektor na ôsmej priečke prostredníctvom nováčika 365.bank, a.s. Ďalším nováčikom je ŽOS Vrútky a. s. na šiestom mieste, ktorý posilnil dominanciu priemyselnej výroby. Z pôvodnej desiatky najväčších superodpočtov sa udržal v elitnom rebríčku iba Siemens s. r. o. Spoločne si týchto 10 subjektov uplatnilo necelých 38 % z celkového objemu superodpočtu za rok 2020. Lídrom v čerpaní superodpočtu za rok 2020 je zatiaľ Continental Matador Rubber, s. r. o. – reprezentant gumárenského priemyslu. Zvýšil sa aj počet a podiel veľkých superodpočtov nad 100 tis. eur, ktorých je za rok 2020 už 219, čo predstavuje takmer 54 % z ich celkového počtu. Na objeme čerpania superodpočtu ich podiel dosahuje 95 %, čo je nepatrne viac ako v roku 2019 (94,27 %). V kategórii veľkých superodpočtov dosahuje priemerná výška superodpočtu necelých 690 tis. eur. Kým v prvom zozname si len 7 subjektov uplatnilo za rok 2020 superodpočet viac ako 1 mil. eur a všetky sa tak dostali do TOP 10, po doplnení druhého zoznamu je už celkový počet „miliónových“ superodpočtov 30. Pripadá na ne viac ako 93 mil. eur uplatneného superodpočtu, čo je takmer 60 % z jeho celkového doterajšieho čerpania. V TOP 10 našli svoje umiestnenie už iba subjekty, ktoré čerpali superodpočet viac ako 3 mil. eur.

štvrtok 14. októbra 2021

i-Banking: Virtuálna karta

Virtuálna, elektronická platobná karta je určená na platby realizované na internete. Predstavuje bezpečnejší spôsob elektronických platieb. V prípade straty alebo odcudzenia údajov karty má podvodník prístup len k čiastke, ktorá je na karte prevedená. K údajom o bežnom účte sa prostredníctvom takejto karty dostať nemôže.

Virtuálna karta je teda od účtu oddelená. Ak s ňou chcete platiť, je potrebné na ňu najskôr previesť prostriedky z bežného účtu, teda dobiť ju. Dobíjanie sa dá zrealizovať v mobilnej aplikácii alebo internet bankingu, stačí zadať požadovanú čiastku a potvrdiť. Potom si už len pri platbe on-line nákupu zobrazíte jej údaje, ktoré prekopírujete do platobnej brány, aby ste mohli nákup dokončiť. Ak nechcete kartu dobíjať pred každým menším nákupom, môžete si na ňu previesť aj vyššiu čiastku naraz.

O vystavenie karty môžete požiadať priamo vo svojej mobilnej aplikácii alebo internet bankingu. Po schválení žiadosti je okamžite pripravená na použitie. Na virtuálnej karte nie je potrebné mať peniaze neustále. Ak kartu nepoužívate, môžete ju vynulovať tak, že si z nej peniaze prevediete naspäť na svoj bežný účet.

SR: Zamestnanosť a mzda v auguste 2021

Najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti a mzdy na Slovensku zverejnil Štatistický úrad SR. Zamestnanosť sa medziročne zvýšila len v dvoch odvetviach. Priemerná nominálna mesačná mzda sa pritom medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach, medziročný rast zaznamenala tiež priemerná reálna aj reálna mesačná mzda.

V auguste 2021 sa zamestnanosť v porovnaní s augustom 2020 zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach o 6,5 % a vo vybraných trhových službách o 0,5 %. V ostatných odvetviach klesla, najviac v ubytovaní o 4,6 %. Viac ako 2 % pokles bol vo veľkoobchode a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (zhodne o 2,8 %), predaji a oprave motorových vozidiel (o 2,5 %) a v maloobchode (o 2,2 %). Znížila sa aj v doprave a skladovaní o 0,8 %, priemysle o 0,5 % a v stavebníctve o 0,2 %.

Priemerná nominálna mesačná mzda sa v auguste medziročne zvýšila najviac v ubytovaní o 19 % (896 eur). Dvojciferný rast zaznamenali aj vo veľkoobchode o 14 % (1.205 eur), predaji a op­rave motorových vozidiel o 12,4 % (1.178 eur), vybraných trhových službách o 11,8 % (1.151 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 11,6 % (617 eur). Mzda medziročne rástla aj v maloobchode o 9,7 % (893 eur), priemysle o 9,3 % (1.231 eur), doprave a skladovaní o 9,1 % (1.099 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 7,5 % (2.087 eur) a v stavebníctve o 7 % (814 eur). Priemerná reálna mesačná mzda v auguste 2021 oproti augustu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 14,6 %. Zvýšila sa aj vo veľkoobchode o 9,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 8,3 %, vybraných trhových službách o 7,7 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,5 %, maloobchode o 5,7 %, priemysle o 5,3 %, doprave a skladovaní o 5,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,6 % a v stavebníctve o 3,1 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,9 %, veľkoobchode a v predaji a oprave motorových vozidiel zhodne o 7 %, ubytovaní o 6,9 %, priemysle o 6,5 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,9 %, stavebníctve o 5,7 %, maloobchode o 5,2 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,7 % a v doprave a skladovaní o 4,6 %.

V priemere za osem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť v informačných a komunikačných činnostiach o 3,2 % a mierne sa zvýšila aj vo vybraných trhových službách o 0,5 %. Najviac klesla v ubytovaní o 14 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 8,8 %. Znížila sa aj v ďalších odvetviach: v stavebníctve o 5,4 %, veľkoobchode o 5,1 %, maloobchode o 3,7 %, priemysle o 2,8 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,5 % a v doprave a skladovaní o 2,2 % Mzda sa zvýšila vo vybraných trhových službách o 10,2 % (1.127 eur), veľkoobchode o 9,2 % (1.163 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 9,2 % (1.123 eur), ubytovaní o 9,1 % (758 eur), priemysle o 8,7 % (1.243 eur), činnostiach reštaurácií a pohostin­stiev o 8,1 % (572 eur), stavebníctve o 7,9 % (796 eur), maloobchode o 7,4 % (854 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,9 % (2.132 eur) a v doprave a skladovaní o 6,8 % (1.073 eur).

EU: Skupinové výnimky

Európska komisia vyzýva členské štáty a všetky ďalšie zainteresované strany, aby sa vyjadrili k niektorým navrhovaným zmenám všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Cieľom navrhovanej revízie je zohľadniť zmeny rôznych súborov usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa v súčasnosti revidujú, a ďalej uľahčiť verejnú podporu zelenej a digitálnej transformácie EÚ. Členské štáty a ďalšie zainteresované strany sa môžu do konzultácie zapojiť do 8. decembra 2021.

Komisia navrhuje niekoľko cielených zmien všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, aby zohľadnila zmeny v rôznych súboroch usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa v súčasnosti revidujú (konkrétne usmernenia o regionálnej pomoci, usmernenia o štátnej pomoci v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia, usmernenia o rizikovom financovaní a rámec pre výskum, vývoj a inovácie). Cieľom prebiehajúcej revízie týchto usmernení a navrhovanej revízie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách je podporiť verejné financovanie, ktoré prispieva k dosiahnutiu súčasných priorít EÚ, medzi ktoré patrí najmä Európska zelená dohoda a európska priemyselná a digitálna stratégia, a zabezpečiť, aby pravidlá štátnej pomoci zohľadňovali najnovší vývoj na trhu a technologický vývoj.

Konkrétne zmeny:

Pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky

  • Rozšírenie možností, aby členské štáty mohli poskytovať podporu rôznym typom „zelených“ projektov, ako je zníženie emisií CO2, obnova prirodzených biotopov a ekosystémov, ochrana a obnova biodiverzity, ekologické vozidlá alebo vozidlá s nulovými emisiami a infraštruktúra na nabíjanie a čerpanie paliva.
  • Zavedenie nových „zelených“ podmienok, ktoré budú musieť veľké energeticky náročné podniky splniť, aby mohli využívať pomoc na základe skupinovej výnimky vo forme znížených daňových sadzieb podľa smernice o zdaňovaní energie. Tým sa zabezpečí, že pomoc povedie k zvýšeniu energetickej účinnosti a k investíciám do projektov, čo povedie k podstatnému zníženiu emisií skleníkových plynov príjemcu.
  • Zohľadnenie narastajúcej úlohy uskladňovania pri integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy rozšírením existujúcich výnimiek pre investičnú a prevádzkovú pomoc v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov tak, aby zahŕňali projekty uskladňovania, ktoré sú priamo pripojené k novým alebo existujúcim zariadeniam na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.
  • Uľahčenie investícií do čistého vodíka poskytnutím skupinových výnimiek pre investičnú pomoc na projekty čistého vodíka a investície do vodíkovej infraštruktúry. V tejto súvislosti bude od notifikačnej povinnosti oslobodená aj prevádzková pomoc pre malé zariadenia na podporu čistého vodíka.
  • Stimulovanie ambicióznych projektov renovácie budov zavedením „zeleného bonusu“ (t. j. vyššej intenzity pomoci, na ktorú sa vzťahuje skupinová výnimka) pre pomoc na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov. Bonus sa bude uplatňovať, ak budú mať zlepšenia energetickej hospodárnosti za následok významné zníženie dopytu po primárnej energii.

Pomoc na rizikové finančné investície

  • Objasnenie a zefektívnenie pravidiel pomoci vo forme rizikového financovania v súlade so súbežnou revíziou usmernení o rizikovom financovaní, napríklad objasnením pravidiel oprávnenosti na takúto pomoc v rámci všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.
  • Rozšírenie rozsahu pôsobnosti pomoci pre začínajúce podniky tak, aby zahŕňal pomoc vo forme prevodu práv duševného vlastníctva z výskumnej organizácie, v ktorej príslušné práva duševného vlastníctva vznikli, na malé a inovačné podniky, ktoré musia uviesť na trh nový produkt alebo novú službu.

Pomoc na výskum, vývoj a inovácie

  • Zjednodušenie podmienok poskytovania pomoci na výskum, vývoj a inovácie bez predchádzajúcej notifikácie a schválenia, napríklad zahrnutím možnosti výpočtu nepriamych nákladov na projekty v oblasti výskumu a vývoja prostredníctvom zjednodušeného vykazovania nákladov a zavedenia nových pravidiel zlučiteľnosti na podporu testovacích a experimentačných infraštruktúr (niekedy označované ako „technologické infraštruktúry“).

Regionálna pomoc

  • Zosúladenie podmienok nových usmernení o regionálnej pomoci, napríklad rozšírením možnosti poskytnúť prevádzkovú pomoc na zabránenie vyľudňovaniu alebo jeho zníženie aj v riedko osídlených oblastiach (doteraz bolo možné len v prípade veľmi riedko osídlených oblastí).

Trend: Chceme pracovať flexibilne

Po viac ako roku pandémie zopakovala spoločnosť CBRE prieskum  Working from Home. Zúčastnilo sa ho 1.703 zamestnancov z rôznych odvetví v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy, a to vrátane Slovenska. V porovnaní s rokom 2020 sa ukázalo, že veľa zamestnancov si prácu z domu aj naďalej pochvaľuje, ale tiež im viac chýbajú kancelárie. 

V rámci Európy sa tento rok do kancelárií vôbec nevrátilo až 41 % zamestnancov, pričom 5 dní do týždňa chodí do svojej kancelárie iba 18 % respondentov. Na Slovensku je situácia trochu iná: do kancelárie by sa nevrátilo 32 % zamestnancov a naopak, každý deň do nich chodí až 26 % respondentov. Budúcnosť práce je tak podľa CBRE odborníkov jasná. Kancelárie budú aj naďalej plniť veľmi dôležitú úlohu v rámci stretávania sa s kolegami, vzájomnej interakcie a inšpirácie, zdieľania informácií, tímových porád či brainstormingov. Pracovať však budeme môcť čoraz častejšie aj z domu. Prím tak bude hrať flexibilita a prechod k hybridným formám práce.

Prieskum ďalej zisťoval, či sa zamestnanci cítia pri práci z domu viac vyčerpaní, aká je ich komunikácia s manažérom a tímom, aké je ich pracovné nasadenie, koľko času trávia spoluprácou, či vedia oddeliť pracovný čas od osobného, ale aj to, či majú doma všetko potrebné pre svoju prácu. Najväčšia časť respondentov v rámci Európy sa vyjadrila, že v týchto bodoch je ich situácia v porovnaní s minulým rokom takmer rovnaká. Výsledky však poukazujú aj na viacero zmien. Celkom 25 % respondentov sa cíti viac vyčerpane a 25 % tiež tvrdí, že venuje menej času spolupráci s kolegami. Na druhej strane 20 % respondentov má lepšiu interakciu s nadriadeným a 39 % vie lepšie odhaliť očakávania zamestnávateľa. Viac ako polovica zamestnancov tiež pociťuje lepšiu schopnosť plniť svoje úlohy. Pozitívne je aj ohodnotenie tzv. work-life balance, keďže 42 % zamestnancov vie v porovnaní s rokom 2020 lepšie oddeliť svoje súkromie od práce. Väčšina Slovákov rovnako nemá pocit, že by u nich oproti minulému roku nastali nejaké rapídne zmeny. Až 46 % Slovákov sa tento rok cíti po klasickom pracovnom dni menej unavene. Naučili sme sa tiež počas práce z domu lepšie oddeliť svoj pracovný čas od osobného, čo potvrdilo 47 % Slovákov. Polovica respondentov tiež tvrdí, že sa cítia pri plnení úloh komfortnejšie. Ideálnym riešením je pre väčšinu flexibilná práca. Celkom 34 % Slovákov sa vyjadrilo, že by chceli najmenej trištvrte týždňa pracovať z domu. Len 18 % by nechcelo pracovať z domu viac ako 25 % z pracovného týždňa. Medzi najčastejšie dôvody návratu do kancelárií pritom zaradili hlavne budovanie vzťahov, socializáciu a tímové porady. Zaujímavé je aj zistenie, že 41 % opýtaných Slovákov nedostáva zo strany svojho zamestnávateľa žiadnu podporu. 

Oproti minulému roku zamestnanci pociťujú väčšiu nezávislosť a tiež, že sú produktívnejší. Celkom 32 % respondentov cíti väčšiu zodpovednosť za dodané obchodné výsledky a 41 % Slovákov tiež deklaruje, že majú väčšiu kontrolu nad svojou prácou vo firme. Naopak medzi TOP 5 nevýhodami sa ocitla väčšia psychická vyčerpanosť, dlhší pracovný čas, menej času na socializáciu a pocit odlúčenia sa od tímu aj organizácie. Čo by teda mali zamestnávatelia urobiť, aby udržali svojich zamestnancov? Až 47 % Slovákov sa totiž vyjadrilo, že vo firme ostanú vtedy, ak im zamestnávateľ poskytne viac flexibility. V rámci celej Európy sa pritom k tejto možnosti priklonilo ešte viac respondentov, a to až 51 % opýtaných zamestnancov. 

streda 13. októbra 2021

SR: Pilotný projekt v pásme 26 GHz

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb ponúka celoplošným, regionálnym aj lokálnym telekomunikačným operátorom a akademickej obci spoluprácu pri pilotnom projekte - testovaní telekomunikačných sietí najnovšej generácie vo frekvenčnom pásme 26 GHz. Ako držiteľ individuálneho povolenia prispeje úrad do spolupráce frekvenciami z tohto pásma v rozsahu 600 MHz v rámci celého územia Slovenska. 

Každý zo zúčastnených operátorov bude môcť v pilotnom projekte uviesť do prevádzky max. 5 základňových staníc v rámci jednej geografickej lokality. Úrad bude vykonávať technické merania a akreditované osoby spolupracujúcich organizácií budú vykonávať tzv. hygienické merania. Po ukončení pilotného projektu bude publikovaná správa o priebehu a výsledkoch spolupráce s každým jedným operátorom samostatne. 

Predpokladané obdobie testovacej prevádzky pilotného projektu bude maximálne 6 mesiacov. Operátori, ktorí majú záujem o testovaciu prevádzku v tomto frekvenčnom pásme, môžu elektronicky kontaktovať odbor správy frekvenčného spektra úradu, e-mail: frequency@teleoff.gov.sk.

EU: Dusičnany vo vode

V najnovšej správe o vykonávaní smernice o dusičnanoch (údaje z obdobia 2016 – 2019) Európska komisia varuje, že dusičnany naďalej znečisťujú vody v Európskej únie. Nadmerné množstvo dusičnanov vo vode nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie aj ekosystémy a spôsobuje úbytok kyslíka a eutrofizáciu. Tam, kde vnútroštátne orgány a poľnohospodári vodu vyčistili, to malo pozitívny vplyv na zásoby pitnej vody a biodiverzitu ako aj na odvetvia, ktoré sú od nich závislé, napr. rybolov či cestovný ruch. V mnohých častiach EÚ však pretrváva problém nadmerného hnojenia.

V porovnaní so situáciou pred prijatím smernice o dusičnanoch došlo k poklesu koncentrácie dusičnanov v povrchových aj podzemných vodách v EÚ. Podľa správy sa však za posledné desaťročie dosiahol len malý pokrok a znečistenie živinami z poľnohospodárstva je pre mnohé členské štáty stále vážnym problémom. V rokoch 2016 - 2019 naďalej 14,1 % podzemných vôd členských štátov prekračovalo koncentráciou dusičnanov limit stanovený pre pitnú vodu. Podľa zistení je v EÚ eutrofických 81 % morských vôd, 31 % pobrežných vôd, 36 % riek a 32 % jazier. Z hľadiska znečistenia vôd živinami z poľnohospodárstva majú najväčšie problémy Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Fínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Poľsko a Španielsko. V Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Portugalsku a Rumunsku musia bezodkladne zmenšiť ohniská znečistenia.

Komisia sa bude usilovať zlepšiť dodržiavanie smernice o dusičnanoch, ktoré je predpokladom splnenia cieľa Európskej zelenej dohody – zníženia únikov živín do roku 2030 aspoň o 50 %. To si vo väčšine členských štátov vyžaduje sprísniť celonárodné aj regionálne opatrenia. Kvalita národných akčných programov sa celkovo zlepšila, ale zavedené riešenia v mnohých prípadoch nepôsobia proti znečisteniu dostatočne účinne v oblastiach, v ktorých rastie tlak z poľnohospodárstva. V opatreniach proti znečisťovaniu dusičnanmi sa musí viac zohľadňovať dosah zmeny klímy aj na vnútroštátnej úrovni.

Auto: 20 % jazdených áut je nebezpečných

Sedem z desiatich jazdených áut v Európe nevyhovuje technickým štandardom. Ukázali to výsledky podrobnej technickej kontroly CarAudit pri 10.000 autách, ktoré za desať mesiacov nechalo skontrolovať európske on-line trhovisko Carvago. Viac ako dve tretiny áut sú za ponúkané ceny nepredajné, v prípade autobazárov je za ponúkané ceny nepredajných až 95 % áut.

Výsledok celkovo 35-tisíc hodín práce technikov je znepokojujúci: takmer 20 % kontrolovaných áut má také nedostatky, že je rizikom poslať ich späť na cesty a celkovo 70 % jazdených áut v ponuke Carvago neodporúča kupovať. Išlo pritom o autá od autorizovaných dílerov zo 14 krajín západnej Európy. Iba necelá tretina áut prešla detailnou kontrolou CarAudit v poriadku.

Certifikovanú technickú prehliadku CarAudit realizujú buď technici Carvago alebo zmluvné spoločnosti ako TÜV, Dekra či Pirelli. Celá technická kontrola vozidla trvá 3 až 4 hodiny a obsahuje detailnú kontrolu 270 inšpekčných bodov na aute, preverenie dokumentácie auta cez spoločnosť Cebia a skúšobnú jazdu autom v dĺžke aspoň 30 kilometrov alebo 35 minút jazdy. V prípade zistených nedostatkov auta Carvago kúpu nezrealizuje a odporučí záujemcovi iné vozidlo.

SR: Zlá prognóza pre zdravotníctvo

Návrh rozpočtu pre zdravotníctvo v budúcom roku výrazne zhorší už tak zlú situáciu v podfinancovanom sektore. Zároveň s rozhodnutím ministerstva financií znížiť ešte v tomto roku platbu za poistencov štátu o 232,5 miliónov eur bude znamenať, že sa slovenské zdravotníctvo prepadne do krízovej situácie. V situácii nastupujúcej 3. vlny pandémie a dlhodobého podfinancovania tohto sektoru ide o nepochopiteľné a škandalózne rozhodnutia hazardujúce so zdravím občanov.

Spoločné stanovisko organizácií: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociácia nemocníc Slovenska, Asociácia súkromných lekárov, Asociácia polikliník a zdravotníckych zariadení a Zväz ambulantných poskytovateľov vníma neustále znižovanie platieb za poistencov štátu ako krok proti všetkým vyhláseniam vlády, ktorá chce zvyšovať kvalitu zdravotníctva. V praxi tieto návrhy spôsobia akútny nedostatok financií v systéme a ohrozia poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Môže to spôsobiť problémy s nákupom zdravotného materiálu a viesť k ďalšiemu zadlžovaniu, alebo ohroziť vyplácanie miezd zdravotného personálu a spôsobiť ich ďalší masívny odliv. Ak vláda SR nepristúpi k stiahnutiu tohto návrhu a nezmení prístup k financovaniu slovenského zdravotníctva, organizácie združujúce poskytovateľov zdravotnej starostlivosti budú musieť pristúpiť k aktívnym krokom na zabránenie krízového scenára.

Pokiaľ okolité štáty v čase pandémie zvyšujú finančné prostriedky pre zdravotníctvo, na Slovensku je to naopak. Platba za poistenca štátu bude v roku 2022 v Českej republike 77 eur, na Slovensku poklesne a to na 31 eur. Ďalšie zníženie platby za poistencov štátu len ilustruje nezáujem tejto vlády o slovenské zdravotníctvo a o skupiny, ktoré často zdravotnú starostlivosť potrebujú najviac – deti, matky na materskej alebo dôchodcov. Navyše, počas pandémie boli odkladané plánované hospitalizácie, predĺžili sa čakacie listiny, znížil sa počet novo - diagnostikovaných pacientov. Táto odložená starostlivosť spôsobí ďalšie zvýšenie nákladov, keďže pacienti prichádzajú v neskorších štádiách svojej diagnózy a ich liečba je tak nákladnejšia. 



utorok 12. októbra 2021

Rodinný podnik: Podpora od štátu

Ministerstvo hospodárstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Akčný plán na podporu rodinných podnikov s 10 opatreniami. Okrem zmien v oblasti legislatívy sa zameriava na lepšiu informovanosť, vzdelávanie či poradenstvo. Tie má zabezpečiť Slovak Business Agency (SBA), ktorá od roku 2017 realizuje Schému na podporu rodinného podnikania. 

Doteraz podporu využilo niekoľko desiatok rodinných podnikov, ktoré prechádzajú generačnou výmenou, napríklad sieť obchodov KINEKUS, výrobca nábytku IDONA, výrobca tofu a rastlinných potravín ALFA BIO a cyklofirma KELLYS. „Našim cieľom je najmä umožniť rodinným firmám získať expertov, vďaka ktorým naštartujú proces generačnej výmeny a uchopia ho profesionálnejšie. V súčasnosti je otvorená ďalšia výzva a rodinné podniky môžu svoje žiadosti podávať do 14. októbra 2021. V októbri a novembri sa tiež uskutoční séria seminárov zameraných na právne, daňové a manažérske otázky súvisiace s generačnou výmenou a ochranou rodinného majetku. Semináre sú bezplatné a registrovať sa možno na webe npc.sk“, konštatuje Marián Letovanec. Pripravuje sa tiež materiál s odpoveďami na najčastejšie otázky súvisiace s generačnou výmenou a zvažuje sa aj vytvorenie vzdelávacieho programu pre nástupníkov rodinných podnikov.

Podľa dostupných štúdií len 30 % rodinných podnikov prežije po druhú generáciu, v prípade tretej generácie je to len 10 – 15 %. Aj preto vznikla Schéma na podporu rodinného podnikania, ktorá si kladie za úlohu vytvárať vhodné podmienky na rozvoj a životaschopné podnikanie rodinných podnikov na Slovensku.

Radíme: Bezpečný Internet

Internet najčastejšie využívame na komunikáciu, sledovanie sociálnych sietí, nákupy v e-shopoch, ale aj na správu financií či on-line bankovníctvo. S výrazným nárastom pohybu v digitálnom prostredí by však mala vzrásť aj naša obozretnosť. 
S ohrozením citlivých informácií, akými sú osobné údaje či prístup k účtu na sociálnych sieťach, sa už aspoň raz stretol takmer každý druhý Slovák. S ohrozením svojich financií má skúsenosť takmer každý tretí. 

Ukázal to prieskum agentúry STEM/MARK, ktorý zrealizovala pre mBank. Na čo si dať pozor, aby ste o svoje peniaze neprišli?
1. Overené e-shopy: Pri nakupovaní na internete, ktorému sa aspoň raz mesačne venuje až 70 % Slovákov, je dobré dodržať bezpečnostné pravidlá. Nakupujte len v overených e-shopoch a ak chcete nakupovať v novom on-line obchode, vyhľadajte si recenzie iných používateľov. Pred každým nákupom by ste mali skontrolovať aj zabezpečenie webu a platnosť certifikátu, ktorú zobrazíte kliknutím na ikonu zámku v riadku pred webovou adresou. Ďalším tipom je neplatiť svoj on-line nákup z účtu, na ktorom máte svoje úspory. Môžete si tiež jednoducho vo svojej mobilnej aplikácii či internet bankingu nastaviť limit pre rôzne typy transakcií. Odporúča sa mať limity nastavené na nižšiu čiastku a v prípade potreby ich dočasne navýšiť. Ak vašu kartu niekto zneužije, limit ho nepustí k vyššej čiastke.

2. Silné heslá: Skutočne silné heslo by malo pozostávať aspoň z 8 znakov, ktoré by mali zahŕňať veľké aj malé písmená, číslice, ale tiež špeciálne znaky, napríklad &%@. Heslo ku každému účtu by malo byť unikátne a je potrebné ho pravidelne obmieňať. V prípade zneužitia či úniku databázy s heslami tak heker nebude mať prístup ku všetkým vašim účtom.

3. Osobné údaje: Čím menej osobných informácií na sociálnych sieťach zverejníte, tým lepšie. Chráňte si svoje osobné identifikačné údaje (napríklad rodné číslo, číslo občianskeho či vodičského preukazu), číslo platobnej karty vrátane CVC/CVV kódu, ale aj adresu trvalého bydliska či vlastnoručný podpis. Predídete tak možnej krádeži identity. Nenechávajte svoje doklady bez dozoru a na sociálnych sieťach sa pochváľte svojimi zážitkami zo zahraničných ciest ideálne až po návrate domov, keď vaša nehnuteľnosť nebude prázdna. 

4. WI-FI siete: Väčšina verejných wi-fi sietí nie je zabezpečená, používajte ich len na obmedzené aktivity, napríklad čítanie správ. Nikdy počas takéhoto pripojenia nezadávajte prístupové údaje do svojich účtov. Pri používaní internet bankingu alebo pri platbe kartou v e-shopoch si zapnite vlastné mobilné dáta. Budete tak mať istotu, že nikto nesleduje, čo do svojho mobilu zadávate (heslá, číslo platobnej karty a pod.). 

5. Phishing: Slováci s reálnou skúsenosťou s ohrozením svojej bezpečnosti v on-line prostredí uviedli, že najčastejšie išlo o phishing (61%). Phishing je typ útoku, pri ktorom sa podvodník snaží elektronickou formou, napríklad cez e-mail či SMS, vylákať citlivé informácie, napríklad heslo, číslo platobnej karty alebo iné podobné informácie, ktoré sa dajú jednoducho zneužiť. Útočník sa pritom často vydáva za banku, finančnú službu či poštu. 

6. Skimming: Ide o metódu skopírovania platobnej karty pomocou špeciálneho zariadenia umiestneného na bankomate alebo platobnom terminály. Pri výbere hotovosti z bankomatu pri zadávaní PIN-kódu zakryte klávesnicu bankomatu a všímajte si podozrivé prvky, ktoré by nasvedčovali skimmingu. Využívajte možnosť bezkontaktného výberu peňazí a nastavte si limity na svojej platobnej karte. V aplikácii si môžete zablokovať transakcie s magnetickým prúžkom. Takmer nikde v Európe sa týmto spôsobom už neplatí. V prípade, ak vám niekto vašu kartu skopíruje, nebude ju môcť zneužiť.

Ak chcete svoje financie udržať v bezpečí, využite všetky bezpečnostné funkcionality, ktoré vám vaša banka ponúka.

EU: 60.000 cestovných lístkov zadarmo

Vďaka iniciatíve DiscoverEU rozdá Európska komisia 60.000 Európanom vo veku od 18 do 20 rokov bezplatné cestovné lístky. Prihlášky možno podávať oddnes, 12. októbra od 12.00 hod. do 26. októbra 12.00 hod. a musia sa vzťahovať na cestovanie v roku 2022, ktorý bude Európskym rokom mládeže. Každému členskému štátu sa prideľuje počet cestovných lístkov podľa jeho počtu obyvateľov v pomere k celkovému počtu obyvateľov Európskej únie.

Toto kolo prihlášok je otvorené mladým Európanom narodeným od 1. júla 2001 do 31. decembra 2003. Výnimočne sa môžu prihlásiť aj osoby vo veku 19 a 20 rokov, keďže ich kolá boli z dôvodu pandémie COVID-19 odložené na neskôr. Úspešní uchádzači môžu cestovať od marca 2022 do februára 2023 najviac 30 dní. Keďže nemožno predpovedať, ako sa vyvinie pandémia, všetci cestujúci získajú nový mobilný cestovný lístok s flexibilnou rezerváciou. Dátum odchodu sa môže meniť až do skutočného času odchodu. Mobilné lístky budú platiť jeden rok. Komisia všetkým cestujúcim odporúča, aby si na portáli ReopenEU preverili prípadné cestovné obmedzenia.

Zúčastniť sa môžu aj mladí ľudia so špeciálnymi potrebami. Komisia im poskytne informácie a tipy a pokryje náklady na osobitnú pomoc, napríklad na sprevádzajúcu osobu, vodiaceho psa atď. Uchádzači môžu vycestovať sami alebo v skupine maximálne 5 ľudí (všetci musia byť v stanovenom veku). S cieľom prispieť k udržateľnému cestovaniu, a tým podporiť Európsku zelenú dohodu, budú účastníci iniciatívy DiscoverEU cestovať prevažne železničnou dopravou. Aby im však nič nebránilo vo voľnom pohybe po celom kontinente, budú môcť využívať aj iné spôsoby dopravy, napr. autobusy, trajekty alebo (vo výnimočných prípadoch) aj leteckú dopravu. Šancu tak dostanú aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch.

SR: Novela verejného obstarávanie

Nadácia Zastavme korupciu a Slovensko.Digital sa pre novelu zákona o verejnom obstarávaní obrátia na Protimonopolný úrad a Európsku komisiu. Parlamentom schválený zákon podľa nich porušuje princípy hospodárskej súťaže pri zavedení tzv. elektronickej platformy. Nové pravidlá kritizujú aj preto, že podľa nich stále prinášajú do obchodov so štátom menej transparentnosti a oslabujú kontrolu.

Zákon zavádza nový elektronický nástroj na nákupy štátu. Verejní obstarávatelia budú mať povinnosť používať tento nástroj na všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, kde doteraz mali možnosť voľby medzi štátnymi a súkromnými nástrojmi. Elektronická platforma má vzniknúť na základe existujúcich riešení IS EVO a EKS. Neziskové organizácie práve EKS vnímajú ako problémovú časť, nakoľko pri EKS nie je možná hospodárska súťaž dodávateľa tohto informačného systému, a teda takýto stav sa javí ako zvýhodnenie pôvodného dodávateľa voči jeho konkurentom na trhu.

„Štát priamo zasiahol do trhu, na ktorom existuje viacero dodávateľov schopných prevádzkovať štátny systém. Ide tak obmedziť hospodársku súťaž a zvýhodniť konkrétny hospodársky subjekt voči jeho konkurentom“, povedal Peter Kulich.

pondelok 11. októbra 2021

Bankroty: V septembri rekord

V septembri 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 955 osobných bankrotov, čo je najviac v tomto roku. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom (849 bankrotov) je to o 12,49 percenta viac a v porovnaní so septembrom 2020 (529 bankrotov) to predstavuje medziročný nárast až o 80,53 percenta. Podľa CRIF SK od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2021 bolo vyhlásených už 55.170 osobných bankrotov.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v septembri 2021 ich pripadalo na mužov 563 a na ženy 392. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, hoci v medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov znížil o 1,92 percentuálneho bodu (58,95 percenta v septembri 2021 vs. 60,87 percenta v septembri 2020). Pomer žien v septembri 2021 medziročne o 1,92 percentuálneho bodu vzrástol (41,05 percenta v septembri 2021 vs. 39,13 percenta v septembri 2020). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v septembri 2021, malo 3,20 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v septembri 2020 ich bolo 5,59 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 1,28 percenta dlžníčok (v septembri 2020 ich bolo 5,80 percenta). V septembri sa najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi stali spolu muži a ženy štyridsiatnici s podielom 32,15 percenta (31,38 percenta v septembri 2020), za nimi nasledovali tridsiatnici s podielom 24,82 percenta (25,52 percenta v septembri 2020). Najviac osobných bankrotov bolo vyhlásených v Nitrianskom (206) a v Banskobystrickom kraji (177); najmenej v Bratislavskom (71) a v Košickom kraji (85). V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov narástol v siedmich krajoch – najviac v Nitrianskom (167,53 percenta). Počet osobných bankrotov medziročne klesol iba v jednom, Bratislavskom kraji (- 1,39 percenta).

V septembri t. r. bolo vyhlásených 941 konkurzov (98,53 percenta) a 14 dlžníkov (1,47 percenta) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového počtu osobných bankrotov v septembri 2021 ich bolo 73 (7,64 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 882 (92,36 percenta) na majetok nepodnikateľov. V septembri 2021 súdy zrušili 734 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 642 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro, a 92 konkurzov bolo zrušených po splnení konečneného rozvrhu výťažku.

SR: 5 miliónov pre najmenej rozvinuté okresy

Rozvoj cestového ruchu, zelené riešenia, ale aj obnova ciest a chodníkov sú oblasti podpory novej výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI). Celkom 4,9 milióna eur je určených pre obce z najmenej rozvinutých okresov, ktorým koncom roka 2020 skončila možnosť čerpať peniaze z balíka určeného na podporu najmenej rozvinutých okresov. Žiadosti o podporu je možné zaslať výlučne elektronicky do 5. novembra 2021.

Výzva je zameraná na podporu projektov, ktoré:
  • zlepšia technickú a dopravnú vybavenosť regiónu, napríklad rekonštrukcie, vybudovanie, údržba či oprava ciest, mostov, chodníkov, cyklistických ciest,
  • v rámci cestovného ruchu umožnia vynoviť kultúrne pamiatky a pamätníky, pomôžu v rozvoji ciest k turisticky atraktívnym miestam,
  • sú zamerané na zavádzanie zelených opatrení, ktoré pomôžu zlepšiť životné prostredie v regióne.
Do výzvy sa môžu zapojiť obce, ktoré boli do 31. 12. 2020 zaradené ako súčasť najmenej rozvinutých okresov a ktorým skončila možnosť čerpať peniaze z balíka určeného na podporu najmenej rozvinutých okresov. Ide o okresy – Kežmarok, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská sobota, Rožňava, Sabinov, Sobrance, Svidník, Trebišov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou. Na jeden projekt je možné získať podporu od 40-tisíc do 250-tisíc eur, pričom započítať je možné oprávnené výdavky už od 1. 1. 2021. Žiadosť o podporu je možné podať výlučne elektronicky do 5. novembra 2021. Obce, ktoré predložia podpísanú žiadosť spolu s prílohami do 20. októbra 2021 a vyplnia krátky online registračný formulár, získajú dodatočných 10 bonusových bodov k celkovému bodovému hodnoteniu.

Od novembra tohto roka sa zmení spôsob rozhodovania o projektoch. O výzvach a ich vyhodnotení nebude rozhodovať prednosta okresného úradu, ale riadiaci výbor zložený zo zástupcov MIRRI, VÚC, obcí a miest, okresných úradov a socio-ekonomických partnerov. Podpora pre najmenej rozvinuté okresy bude možná iba na základe Plánov rozvoja, ktoré pripravia okresné úrady v spolupráci s MIRRI, so zástupcami VÚC, obcí a miest a odborníkmi. Novinkou je tiež podpora projektov, ktoré presahujú hranice okresu. Novela zákona však priniesla aj novinku v definovaní najmenej rozvinutého okresu. Medzi najmenej rozvinuté okresy sa zaradia aj okresy obklopené najmenej rozvinutými okresmi. Po novom sa medzi tieto okresy zaradí aj Stará Ľubovňa.


EU: Stop (((5G))) – Stay Connected but Protected

Európska komisia sa rozhodla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov Stop (((5G))) – Stay Connected but Protected [Stop (((5G))) – Zostaň pripojený, ale chránený]. Organizátori iniciatívy ju vyzývajú, aby navrhla právne predpisy na lepšiu ochranu všetkých foriem života pred určitými údajnými rizikami rádiofrekvenčných elektromagnetických polí a mikrovlnného žiarenia, na ochranu pred určitými ďalšími údajnými vplyvmi 5G a súvisiacej digitalizácie na životné prostredie ako aj na zabezpečenie účinnej ochrany osobných údajov spracúvaných týmito novými formami komunikačných technológií, a to aj pred počítačovou kriminalitou.

Registrácia neznamená, že Európska komisia nejakým spôsobom potvrdzuje vecnú správnosť obsahu iniciatívy, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť skupina organizátorov. V skutočnosti viaceré tvrdenia uvedené v tejto iniciatíve sú v rozpore s veľkým množstvom vedeckých dôkazov, ktoré má komisia k dispozícii, a s posúdeniami Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením, orgánu povereného Svetovou zdravotníckou organizáciou. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Európskej komisie.

Organizátori iniciatívy môžu po registrácii začať zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka jeden milión vyhlásení o podpore od najmenej siedmich rôznych členských štátov, Európska komisia bude musieť podrobne preskúmať jej obsah a reagovať naň. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude, alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

Upozorňujeme: Nové stiahnuté lieky

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) informuje na svojom webe o stiahnutí z trhu dvoch liekov určených o. i. na liečbu vysokého krvného tlaku. Pacientom, ktorí tieto lieky užívajú, však nehrozí akútne nebezpečenstvo, liečbu by preto nemali prerušiť. Ďalšiu terapiu po doužívaní balenia by mali konzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Ide o všetky šarže Lozap H, tbl flm 30 (blis. PVC/PVDC/Al), kód ŠÚKL: 41863 a Lozap H, tbl flm, tbl flm 90 (blis. PVC/PVDC/Al), kód ŠÚKL: 41864 z dôvodu prítomnosti azidovej nečistoty nad povolený limit. Na trhu sú dostupné iné lieky s kombináciou účinných látok losartan a hydrochlorotiazid od iných držiteľov.

Sťahujú sa tiež všetkých šarže Losartan Zentiva 12,5 mg filmom obalené tablety tbl flm 30x12,5 mg (blis.PVC/PVDC/Al), kód ŠÚKL: 49511, Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety tbl flm 30x50 mg (blis.PVC/PVDC/Al), kód ŠÚKL: 49527, Losartan Zentiva 50 mg filmom obalené tablety tbl flm 90x50 mg (blis.PVC/PVDC/Al), kód ŠÚKL: 49530, Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety, tbl flm 30x100 mg (blis.PVC/PVDC/Al), kód ŠÚKL: 49505 a Losartan Zentiva 100 mg filmom obalené tablety, tbl flm 90x100 mg (blis.PVC/PVDC/Al) kód ŠÚKL: 49507. Dôvodom stiahnutia je rovnako prítomnosť azidovej nečistoty nad povolený limit. Na trhu sú dostupné iné lieky s účinnou látkou losartan od iných držiteľov. 

piatok 8. októbra 2021

COVID-19: Vplyv na deti

Podľa najnovších dát UNICEFu bolo celosvetovo aspoň 1 zo 7 detí priamo zasiahnuté lockdownom a viac ako 1,6 miliarde detí bol obmedzený prístup k vzdelaniu. Narušenie každodennej rutiny, vzdelávania, voľnočasových aktivít ako aj obavy o príjem rodiny a zdravie spôsobuje, že mnohí mladí ľudia pociťujú strach, obavy a úzkosť súvisiacu s ich budúcnosťou. 

Napríklad on-line prieskum v Číne na začiatku roka 2020 ukázal, že viac ako tretina respondentov cítila strach alebo úzkosť. Správa o situácii detí vo svete 2021: Na čo myslím – propagácia, ochrana a starostlivosť o psychické zdravie detí predpokladá, že viac ako 1 zo 7 dospievajúcich ľudí vo veku 10 – 19 rokov celosvetovo trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. Takmer 46.000 dospievajúcich ľudí umiera každoročne v dôsledku samovraždy, ktorá je jednou z piatich najčastejších príčin úmrtí v rámci tejto vekovej kategórii. Náklady na liečbu psychických ochorení celosvetovo tvoria však iba približne 2 % vládnych rozpočtov na zdravotníctvo. V Európe trpí duševnými poruchami 9 miliónov mladistvých vo veku 10 – 19 rokov.  Výskyt duševných porúch u chlapcov a dievčat v Európe vo veku 10 – 19 je 16,3 %, pričom inde vo svete je to 13,2 %. V tomto vekovom rozmedzí vyhasnú v Európe približne 3 ľudské životy denne v dôsledku samovraždy. V roku 2019 tvorili depresia a úzkosť u mladých ľudí vo veku 10 – 19 rokov 55 % všetkých duševných porúch.

Diagnostikované psychické ochorenia: ADHD, úzkosť, autizmus, bipolárna porucha osobnosti, poruchy v správaní, depresie, poruchy v jedení, mentálna zaostalosť a schizofrénia môžu vážne poškodiť zdravie detí a mladých ľudí, ich vzdelanie, smerovanie ich životov v budúcnosti aj schopnosti byť ekonomicky činnými. A kým dopad na životy detí je nevyčísliteľný, nová analýza Londýnskej ekonomickej školy v jej správe uvádza, že výpadky príjmov do ekonomík v dôsledku psychických ochorení vedúcich k pracovnej neschopnosti alebo smrti mladých ľudí sa odhadujú vo výške takmer 390 miliárd USD ročne. Ochranné faktory, akými sú láskyplní rodičia či osoby poskytujúce starostlivosť, bezpečné prostredie v škole a pozitívne vzťahy s rovesníkmi, redukujú vznik psychických ochorení. Správa však varuje, že významné prekážky ako stigmy a nedostatok finančných prostriedkov zabraňujú mnohým deťom dosiahnuť dobré psychické zdravie alebo dostať sa k pomoci, ktorú potrebujú. Aktuálna situácia vyžaduje: 
  • Bezodkladné investície do zlepšenia psychického zdravia detí a mladých ľudí vo všetkých sektoroch, nielen v zdravotníctve, podporovať celostný prístup v prevencii psychických ochorení, propagácii a starostlivosti. 
  • Integráciu a rozšírenie intervencií založených na dôkazoch v zdravotníctve, vzdelávaní a sektore sociálnej ochrany – zahŕňajúc programy pre rodičov zdôrazňujúce citlivú výchovu detí a podporujúce psychické zdravie rodičov a opatrovateľov; a tiež zabezpečiť podporu psychického zdravia na školách prostredníctvom kvalitných služieb a pozitívnych vzťahov.
  • Prelomenie ticha obklopujúceho psychické ochorenia riešením problémov stigmatizácie a propagáciou lepšieho porozumenia psychickému zdraviu, prikladaním zodpovedúcej dôležitosti skúsenostiam detí a mladých ľudí.
Odhady príčin úmrtí medzi dospievajúcimi ľuďmi vychádzajú z údajov WHO – Odhady svetového zdravia 2019. Odhady týkajúce sa diagnostikovaných psychických ochorení vychádzajú z údajov Inštitútu pre meranie a hodnotenie zdravia /IHME/ – Globálna štúdia o záťaži chorôb 2019. Výsledky prieskumu o pocitoch depresie a nezáujmu o dianie okolo seba sú časťou širšej štúdie uskutočnenej spoločne UNICEFom a Gallupom. Projekt Meniace sa detstvo telefonicky oslovil približne 20.000 ľudí v 21 krajinách. 

SR: Rast maloobchodu

Ústup pandémie so sebou priniesol aj zvýšenú chuť nakupovať, rastúcu spotrebu a teda aj rastúce tržby maloobchodníkov. Preto v apríli až júni tržby maloobchodu na Slovensku prudko rástli, v júli sa ale ich rast už zmiernil. A podľa najaktuálnejších augustových čísiel sa tržby našich maloobchodníkov taktiež zvýšili len mierne, o 2,2 %.

Napriek pomalšiemu rastu sú ale maloobchodné tržby vyššie ako pred pandémiou (august 2019), a to až o viac než 6 %. Predkrízové úrovne prekonali skoro všetky zo sledovaných oblastí maloobchodu – zaostáva už len predaj v stánkoch a na trhoch a špecializované predajne s potravinami, nápojmi a tabakom. Medziročný rast tržieb v našom maloobchode je výsledkom rastúcej spotreby našich obyvateľov po uvoľnení protipandemických opatrení. Bázický efekt už v letných mesiacoch v podstate odznel, keďže vlani v takomto čase sa už tržby našich obchodníkov zvyšovali. Preto je aktuálny rast maloobchodných tržieb už oveľa miernejší ako počas jarných mesiacov.

V medziročnom porovnaní boli najväčším ťahúňom maloobchodných tržieb e-shopy a predaj cez internet, kde tržby vzrástli o 7,2 %. Výrazne rástli v auguste aj tržby v obchodoch so zaradením pre domácnosť (o cca 6 %) a na čerpacích staniciach (o 5 %). Naopak, pokles tržieb zaznamenali supermarkety a hypermarkety, teda podielovo veľmi významná zložka maloobchodu. Ich tržby medziročne klesli o -2,5 %. O -9 % nižšie tržby ako vlani zaznamenali aj predajcovia v stánkoch a na trhoch a o zhruba -6 % menej zarobili špecializované obchody s potravinami, nápojmi a tabakom. Po silnom prepade tržieb došlo v auguste opäť k oživeniu tržieb v obchodoch s výpočtovou technikou a informačnými technológiami, ktoré medziročne zarobili viac až o takmer 20 %. Vývoj tržieb v týchto predajniach môže byť ovplyvnený aj nedostatkom niektorých výrobkom kvôli chýbajúcim čipom a surovinovej kríze.

Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú tržby našich obchodníkov rásť, pričom v zime tomu budú dopomáhať aj nákupy pred vianočnými sviatkami. Karty bude ale miešať tretia vlna pandémie a jej dopad na ekonomiku a trh práce. Rovnako bude spotreba ovplyvňovaná aj materiálovou krízou vo svete, keďže niektoré výrobky môžu na pultoch obchodov chýbať alebo budú na ne dlhé čakacie doby. V ďalších mesiacoch bude rásť hlavne dopyt po elektronike a zariadení do domácnosti, oblečení, obuvy a športových potrebách.

EU: Stop pre rast cien energií

Europoslanci  diskutovali so zástupcami štátov Európskej únie a Európskej komisie o možnostiach, ako zmierniť následky prudkého rastu cien plynu na spotrebiteľov a podniky a prekonať aktuálnu krízu.

Európska únia musí reagovať rýchlo a koordinovane, vyhlásila v úvode rozpravy komisárka pre energetiku Kadri Simson. Vo svojom prejave sa zamerala na dostupné opatrenia, prostredníctvom ktorých môžu členské štáty už teraz pomôcť zraniteľným domácnostiam a malým a stredným podnikom. Oznámila tiež, že Európska komisia do konca roka predloží návrh na reformu trhu s plynom s cieľom zvýšiť jeho odolnosť voči rastu cien.

Poslanci počas rozpravy vyzvali na začatie vyšetrovania, ktoré by malo pomôcť určiť, aký vplyv mali na aktuálny nárast cien manipulácie s trhom zo strany štátnych aj neštátnych aktérov a špekulácie na trhu s uhlíkom. Mnoho zákonodarcov tiež požadovalo okamžité prijatie opatrení na ochranu najzraniteľnejších pred zvyšujúcimi sa účtami za energie. Viacero poslancov sa v rozprave zasadilo za posilnenie kapacít skladovania plynu. Požadovali tiež naštartovanie programov spoločného nákupu plynu, ktoré by mali byť inšpirované nedávnym spoločným obstarávaním vakcín. Európsku zelenú dohodu, známu tiež ako Európsky ekologický dohovor, je podľa časti poslancov potrebné využiť na zlepšenie energetickej bezpečnosti a posilnenie energetickej nezávislosti. Ďalší zákonodarcovia kritizovali trhový prístup k energetike a špekulácie na trhu, ktoré sú podľa nich spoločne zodpovedné za súčasnú krízu, a vyzvali na stanovenie cenového stropu energií.

On-line: Kalkulačka dôchodku

Aj tento rok je pre dôchodcov pripravená užitočná pomôcka on-line kalkulačka na výpočet 13. dôchodku. Rýchlo vypočíta, v akej výške dostanú tento dôchodok už v novembri 2021.

Kalkulačka je zverejnená na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Jej použitie je jednoduché. Zadáva sa suma dôchodku, resp. jednotlivých pobrežných dôchodkov. Po kliknutí na políčko Vypočítať sa zobrazí výška konkrétneho 13. dôchodku v roku 2021. Kalkulačka umožňuje zápis aj v inej mene ako euro, pričom zabezpečí prepočet danej meny na euro (výška dôchodku v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol). Na prepočet dôchodku z cudziny sa použije referenčný výmenný kurz určený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný 1. septembra 2021.

Sociálna poisťovňa vyplatí 13. dôchodok v novembri 2021 automaticky. Znamená to, že o tento dôchodok netreba žiadať. Maximálna suma 13. dôchodku v roku 2021 bude 300 eur a dostanú ju tí dôchodcovia, ktorí majú dôchodok v sume 218,06 eur a nižšej. Poberateľom dôchodku v rozpätí od 218,07 eur do 912,50 eur sa 13. dôchodok bude znižovať až do minimálnej sumy 50,01 eur. Najnižší 13. dôchodok 50 eur dostanú dôchodcovia, ktorí majú dôchodok 912,51 eur a vyšší.

štvrtok 7. októbra 2021

EU: Vzťahy s USA

Európska únia musí posilniť svoju strategickú autonómiu, ale tiež sa vo vzťahu k Číne lepšie koordinovať s USA, aby sa v transatlantickom partnerstve neopakovalo napätie, aké vyvolal pakt AUKUS. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a USA, ktoré schválil v stredu Európsky parlament.

Poslanci privítali opätovné prihlásenie sa Spojených štátov amerických k multilateralizmu založenom na pravidlách. Tento krok podľa nich predstavuje príležitosť na obnovenie spolupráce EÚ a USA ako dvoch rovnocenných partnerov. EÚ by sa mala usilovať o prehĺbenie transatlantickej spolupráce a o partnerstvo s USA vo vedení. Zároveň by však mala posilňovať svoju strategickú autonómiu v oblasti obrany a hospodárskych vzťahov ako prostriedok na sledovanie vlastných legitímnych diplomatických, bezpečnostných a hospodárskych záujmov, dodáva schválený text. EÚ a USA musia podľa poslancov preskúmať možnosti spolupráce a lepšej koordinácie svojho postupu voči Číne s cieľom vyhnúť sa napätiu v transatlantických vzťahoch. Poukazujú pritom najmä na nedávnu trojstrannú bezpečnostnú dohodu medzi USA, Spojeným kráľovstvom a Austráliou známu ako AUKUS, ktorá bola uzavretá bez konzultácií so spojencami z EÚ. Parlament privítal nedávny pokrok v oblasti indicko-tichomorskej stratégie EÚ. Zdôraznil tiež, že lepšia koordinácia EÚ a USA vo vzťahu k Číne by sa mala zamerať na ochranu ľudských práv a práv menšín a zmiernenie napätia v oblastach Juhočínskeho a Východočínskeho mora, Hongkongu a Taiwanského prielivu.

Uznesenie vyjadruje poľutovanie nad násilným ovládnutím Afganistanu Talibanom po stiahnutí amerických a európskych síl. Parlament v tejto súvislosti vyzval na hlbokú transatlantickú reflexiu o ponaučeniach z misie v Afganistane s cieľom vyvodiť potrebné závery pre budúce úsilie zamerané na podporu stability, bezpečnosti a dobrej správy vecí verejných vo svete. Poslanci tiež apelujú na transatlantických partnerov, aby spolupracovali so všetkými krajinami susediacimi s Afganistanom a zohľadňovali pritom potrebu pomôcť afganským občanom, ktorí na území týchto krajín hľadajú útočisko. Parlament tiež požaduje intenzívnejšiu spoluprácu EÚ a USA zameranú na obnovenie strategického partnerstva vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k západnému Balkánu. Poslanci aj v tejto súvislosti pripomenuli svoj návrh na vytvorenie Transatlantickej politickej rady za účelom systematických konzultácií a koordinácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Radu by mali viesť šéf diplomacie EÚ a minister zahraničných vecí USA, opierajúc sa pritom o pravidelný kontakt politických riaditeľov.




Radíme: Neuhradené faktúry

Nezaplatené faktúry sú realitou pre viaceré slovenské spoločnosti. Potvrdzujú to aj štatistické údaje z fakturačných systémov pre firmy a živnostníkov. Odborníčka radí, aby podnikatelia uhrádzali faktúry najneskôr 1 – 2 dni pred termínom splatnosti. Takto budú peniaze na účtoch obchodných partnerov včas.

V prvom polroku 2021 uhradilo podľa spoločnosti Solitea faktúry v termíne splatnosti 37 % slovenských podnikateľov. Do 7 dní po dátume splatnosti uhradilo faktúry takmer 12 % podnikateľov. Do 30 po splatnosti pohľadávky uhradilo 9 % Slovákov. Ak odberatelia nezaplatia do mesiaca od dátumu splatnosti, šanca dodávateľov získať peniaze štandardnou cestou sa veľmi znižuje, iba 4 % faktúr zaplatili odberatelia po tridsiatom dni od splatnosti. V Čechách bola v tomto období platobná disciplína podnikateľov o čosi lepšia. Včas faktúry zaplatilo takmer 52 % českých podnikateľov. V ďalších ukazovateľoch je situácia medzi oboma krajinami skoro zhodná. Do 7 dní po splatnosti uhradilo svoje záväzky 12 % Čechov, do 30 dní po splatnosti to bolo 10 % a po tomto období faktúry uhradili 4 % Čechov. Za dátami nie je ani pandémia koronavírusu, keďže tento trend je viacmenej stály od začiatku roka 2019 (priemerné údaje vychádzajú zo súhrnných dát za obdobie január 2019 až jún 2021), a to v oboch krajinách. Načas zaplatí svoje faktúry priemerne 38 % Slovákov a 50 % Čechov. Za toto obdobie nebolo nikdy uhradených 34 % faktúr vystavených slovenskými podnikateľmi. Odhaduje sa však, že približne tretina až polovica faktúr evidovaných ako nezaplatené je v skutočnosti uhradená. Slovenskí podnikatelia totiž vo fakturačnom systéme nezaznamenajú, že im peniaze prišli, a preto zostávajú tieto faktúry naďalej evidované ako nepreplatené.

Ako postupovať pri neuhradenej faktúre radí Radí Michaela Vetráková, odborná konzultantka:
1. V prvom kroku odporúčam upomienku. V praxi sa prvá upomienka posiela dlžníkovi približne 7 dní po dátume splatnosti. Dlžníka môžeme kontaktovať telefonicky, emailom alebo poštou. Je možné odoslať aj tzv. priateľskú upomienku, a to tesne pred termínom blížiaceho sa dátumu splatnosti. Je zbytočné posielať upomienku 1 – 2 po splatnosti faktúry, pretože dlžník mohol faktúru uhradiť a čaká sa iba na spracovanie platby bankou.
2. Výšku úroku z omeškania môžete stanoviť zmluvne alebo v objednávke. Ak to tak nemáte, výšku úroku stanovíte na základe zákona (Nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.) a to:
- vo výške základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percent;
- vo výške základnej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percent.
3. Ak sa rozhodnete časom vymáhať neuhradenú sumu súdne, nie je žiaden limit, pokiaľ ide o výšku vymáhanej sumy. Vymáhať môžete aj malé čiastky. Platí nepísané pravidlo, že pohľadávky v nižšej sume je možné vymôcť oveľa ľahšie ako dlžné sumy v desiatkach či stovkách tisícoch eur. Vymáhať môžete nielen úroky z omeškania, ale napr. aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ak je to stanovené v zmluve alebo paušálnu náhradu.
4. Aby si podnikateľ zachoval dobré meno, dobré obchodné vzťahy i referencie na trhu, odporúčam stanoviť finančnú disciplínu ako jednu z najdôležitejších zásad a hodnôt pri podnikaní. Aby boli vaše úhrady na účtoch obchodných partnerov včas, odporúčam úhradu 1 – 2 pred dátumom splatnosti.

Inovácie: IT, bezpečnosť a vývoj

Firmy sa stále viac odlišujú tempom inovácií. Tie pritom vyžadujú, aby všetky technologické zložky - bezpečnosť, IT a vývoj - boli navzájom zladené. Bezpečnosť sa však stále vníma ako prekážka: 61 % IT tímov a 52 % vývojárov sa domnieva, že bezpečnostná politika ich pri inováciách brzdí. 

Štúdia Zbližovanie vývoja a bezpečnosti (Forrester Consulting, prieskumu medzi 1.475 manažérmi IT a bezpečnosti) zistila, že iba pätina (22 %) vývojárov rozhodne súhlasí s tvrdením, že chápu, ktorými bezpečnostnými politikami sa majú riadiť. Viac ako štvrtina (27 %) opýtaných sa nijako nepodieľa rozhodovaní o bezpečnostných politikách, hoci v mnohých ohľadoch významne ovplyvňujú ich prácu. V podnikoch, kde majú bezpečnostné a vývojové tímy pozitívne vzťahy, dokážu urýchliť cyklus vývoja softvéru o päť pracovných dní oproti tým, kde takéto vzťahy nefungujú. Priority interných tímov nie sú vždy zladené ani s potrebami zákazníkov. IT a bezpečnostné tímy označujú za svoju najvyššiu prioritu prevádzkovú efektivitu (52 %), zatiaľčo pre vývojárov je na prvom mieste zlepšovanie používateľskej skúsenosti (50 %), ktorá je však až na štvrtom mieste pre IT (43 %) a bezpečnostné tímy (40 %). Viac ako polovica (51 %) bezpečnostných tímov uvádza ako svoju druhú najvyššiu prioritu prevenciu narušenia zabezpečenia. Tímy, ktoré nemajú zjednotenej ciele, zaznamenávajú rast vzájomných bariér a zhoršenie spolupráce (60 %), zvýšenie rizika narušenia bezpečnosti (57 %) a pomalšie vydávanie nových aplikácií (40 %).

Existuje však povedomie o tom, že spoločné priority a angažovanosť tímov je cesta vpred. Viac ako polovica (53 %) respondentov očakáva, že do dvoch alebo troch rokov dôjde k zlúčeniu bezpečnostných a vývojových tímov. A 42 % respondentov očakáva, že sa v horizonte dvoch až troch rokov bezpečnosť viac začlení do procesu vývoja. Panuje tiež širšie zhoda na tom, že zosúladenie tímov pomáha v podniku odstraňovať bariéry medzi jednotlivými funkciami (71 %) a tvoriť bezpečnejšie aplikácie (70 %) a uľahčuje zavádzanie nových postupov a technológií (66 %).

SR: V septembri 20 nových konkurzov

V treťom štvrťroku 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 74 konkurzov na majetok dlžníkov a povolené boli tri reštrukturalizácie. Zároveň k 30. septembru dočasnú ochranu podnikateľov pred veriteľmi využívali už iba dva subjekty. Podľa analytickej spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v porovnaní s druhým štvrťrokom 2021 počet konkurzov narástol o 12,12 percenta a počet reštrukturalizácií klesol o 70 percent. V medziročnom porovnaní s tretím štvrťrokom 2020 sa počet konkurzov zvýšil o 131,25 percenta (z 32 na 74) a počet reštrukturalizácií klesol o 50 percent (zo 6 na 3).

„Nárast počtu vyhlásených konkurzov ovplyvnilo postupné zastavenie rôznych druhov podporných opatrení zo strany štátu na zmiernenie dopadov pandemickej situácie. Niektorí dlžníci, na pokraji existencie už pred pandémiou, nemohli ďalej fungovať. Navyše sa opätovne vrátila pre dlžníkov povinnosť podať na seba návrh na vyhlásenie konkurzu bez zbytočného odkladu, ak sú predlžení“, vysvetlila analytička Jana Marková. V septembri tohto roku bolo vyhlásených 20 konkurzov na majetok právnických osôb, z toho 17 na majetok spoločností s ručením obmedzeným, jeden na majetok akciovej spoločnosti a jeden na v.o.s. Do konkurzu sa dostal aj jeden štátny podnik. Viac ako 55 percent dlžníkov, ktorí sa v septembri dostali do konkurzu, sú právnické osoby bez zamestnancov. Druhú najväčšiu skupinu s podielom 25 percent predstavujú spoločnosti, v ktorých pracovalo od 10 do 99 zamestnancov. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, bol Štátny majetok Senec, štátny podnik v likvidácii (50 - 99 pracovníkov). Najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (6) a v stavebníctve (4). Najviac konkurzov súdy v septembri 2021 vyhlásili v Bratislavskom kraji (7). Ani jeden konkurz nebol vyhlásený v Trnavskom kraji a iba jeden konkurz bol vyhlásený na spoločnosť so sídlom v Trenčianskom kraji.

V priebehu posledných 12 mesiacov bolo na Slovensku vyhlásených 248 konkurzov, čo je o 29,17 percenta viac než v predchádzajúcom období so 192 konkurzmi. V období od októbra 2020 do septembra 2021 bolo povolených 22 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s 25 povolenými reštrukturalizáciami menej o 12 percent. Od roku 2006 do konca marca 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4.486 konkurzov a bolo povolených 878 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov - dlžníkov. Od júna do konca septembra súdy rozhodli o poskytnutí novej dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi dvom podnikateľským subjektom, z tohto v jednom prípade išlo o predĺženie tejto formy pomoci na ďalšie obdobie. Zároveň bola dočasná ochrana súdom ukončená jednému podnikateľskému subjektu, dvom sa skončila uplynutím jej doby a jednému bola zrušená po predĺžení lehoty. Do 30. septembra 2021 tak dočasnú ochranu využívali dva podnikateľské subjekty.