Podvody pri on-line platbách pribúdajú a metódy na vylákanie citlivých údajov a získanie ich peňazí sú stále sofistikovanejšie. Podvodníci sa predstavujú aj ako zamestnanci Home Creditu a žiadajú vrátiť poskytnutú pôžičku z dôvodu, že došlo ku chybe. Sľubujú vrátiť peniaze nasledujúci deň, čo sa však nestane. Tomuto celému ale predchádza presvedčenie dotyčného, aby si nainštaloval aplikáciu na vzdialený prístup Anydesk, vďaka ktorému získajú prístup k počítaču a k internetovému bankovníctvu. Získajú tak ihneď informáciu, že klient obdržal na svoj účet pôžičku.
Phishing, čiže podvodné kampane, ktoré sa snažia pomocou rozosielania emailov či cez rôzne komunikačné platformy získať citlivé dáta, akými sú heslá, údaje o platobných kartách, rodné čísla alebo prístupy k internetovému bankovníctvu, je aj na Slovensku stále častejší. Čo to je phishing, však podľa údajov z prieskumu (agentúra STEM/MARK pre Home Credit Slovakia, december 2021) netuší 40 percent opýtaných Slovákov. Väčšina, takmer 90 percent, by sa ihneď obrátila na banku či poskytovateľa platobnej karty, traja z desiatich by volali na políciu a približne rovnaký počet Slovákov by kontroloval, či im nemiznú z účtu peniaze. „Správny postup je najprv skontrolovať pohyby na účte a kartu ešte v aplikácii alebo v internetovom bankovníctve zablokovať, než dôjde k nekontrolovaným transakciám. Ďalším krokom je kontaktovať poskytovateľa karty a dohodnúť sa na ďalšom postupe. Včasná reakcia môže pomôcť odhaliť nové formy phishingu a nastaviť tak obranné mechanizmy“, vysvetľuje Miroslav Zborovský. Slováci sú opatrní, vyše 70 percent nezdieľa s inými ľuďmi, a to ani v rodine, heslá do počítača alebo emailového účtu či domácej wifi. PIN ku platobnej karte alebo do mobilu si nechajú len pre seba tri štvrtiny respondentov. Na druhej strane, približne dvaja z desiatich svoj PIN zdieľajú aj s najbližšími v rodine.
Medzi hlavné znaky phishingu väčšinou patrí zlá slovenčina či komplikovaná emailová adresa, kedy je vidieť, že sa nezhoduje s oficiálnymi mailovými kontaktmi údajného odosielateľa, ktoré má na webových stránkach uvedené. Odkaz na zaplatenie alebo prihlásenie býva taktiež zložité. Medzi ďalšie znaky patrí napríklad mierne pozmenené logo a pokiaľ si na zaslaný odkaz prejdete myšou, zistíte, že názov smeruje na inú stránku, ako je uvedené, väčšinou na zahraničný web. „Bohužiaľ sa ale vo svojich trikoch podvodníci zlepšujú a často tak možno naraziť na veľmi vierohodné emaily so správnou slovenčinou, aktuálnymi logami a možno len drobnou, ľahko prehliadnuteľnou zmenou v adrese na prvý pohľad zodpovedajúcej skutočnej inštitúcii. V prípade akéhokoľvek podozrenia je preto žiadúce overiť si pravdivosť emailu u príslušnej inštitúcie prostredníctvom iného kontaktu, než ktorý uvádza prichádzajúci email, napr. pomocou kontaktu uvedeného na webových stránkach“, dodáva Miroslav Zborovský.