pondelok 31. mája 2021

SR: Ekonomická nálada

Ekonomická nálada na Slovensku sa počas predchádzajúcich dvoch mesiacov (marec, apríl) výrazne zlepšovala. V máji t. r. ale došlo k miernemu zhoršeniu nálady v našej ekonomike. Indikátor IES totiž klesol o -1,2 bodu na hodnotu 103,1 bodu. Nálada v hospodárstve je ale stále na vyššej úrovni než pred začiatkom pandémie.

Dôvera sa podľa analytičky Jany Glasovej výrazne zhoršila medzi priemyselníkmi. V ostatných oblastiach našej ekonomiky sa naopak nálada v máji zlepšovala. Optimizmus narástol v obchode, v službách a aj v stavebníctve, teda v odvetviach, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou a protipandemickými opatreniami. Mierne sa zlepšila aj nálada medzi spotrebiteľmi. Aktuálny nárast optimizmu medzi podnikateľmi v službách a medzi obchodníkmi je dôsledkom pozitívnych očakávaní vyplývajúcich z návratu nášho života do normálu. Podnikatelia už možu opäť otvárať svoje prevádzky a privítať v nich zákazníkov. Okrem služieb a obchodu je koronakrízou silno zasiahnutý aj sektor stavebníctva. Niektorí developeri a stavebné spoločnosti pristúpili počas pandémie k okresávaniu svojich investícií alebo odložili plánovanú výstavbu na neskôr, aby sa vyhli situácii, že o rozostavené nehnuteľnosti nebude dostatočný záujem. S postupným ústupom pandémie a zlepšovaním ekonomického vývoja teda narastá aj pozitívna nálada medzi stavebníkmi.

Nálada medzi priemyselními sa v máji oproti aprílu výrazne zhoršila, pod čo sa podpísalo hlavne očakávané zníženie produkcie v nasledujúcich mesiacoch. Aktuálny pesimizmus medzi priemyselníkmi je spôsobený chýbajúcimi priemyselnými tovarmi a súčiastkami potrebnými na výrobu. Globálna ekonomika sa aktuálne borí s nedostatkom čipov, ktorý spôsobuje odstávky výroby hlavne v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Ďalším veľkým problémom pre priemysel je nedostatok plastového granulátu, ktorého cena rapídne rastie. Ten sa využíva vo väčšine odvetví vrátane automobiliek. A zoznam nedostatkového tovaru sa týmto nekončí. Trh hlási už aj problémy s nedostatkom plechov, dreva a aj skla. Táto materiálová kríza v priemysle je spôsobná hlavne zabrzdením výroby počas krízy a s pomalším rozbiehaním výroby po pandémii.

Ako sa bude ďalej vyvíjať sentiment v našej ekonomike? Predpokladá sa, že zlepšovanie nálady v službách, v obchode a aj medzi spotrebiteľmi bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Kameňom úrazu ale bude nálada v priemysle, ktorá sa bude pravdepodobne ešte zhrošovať pod vplyvom materiálovej krízy.

EU: Ochrana opeľovačov

Európska komisia zverejnila správu o vykonávaní vôbec prvej iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače, ktorú Európska komisia prijala v roku 2018 v snahe riešiť úbytok voľne žijúceho opeľujúceho hmyzu. Opeľujúci hmyz má zásadný význam pre fungovanie ekosystémov, našu potravinovú bezpečnosť, lieky a naše dobré životné podmienky. Jeden z desiatich druhov včiel a motýľov v Európe je však na pokraji vyhynutia a v prípade tretiny z nich dochádza k úbytku. 

Pri vykonávaní opatrení iniciatívy sa dosiahol  pokrok, pretrvávajú však problémy pri riešení rôznych príčin úbytku. Do konca roka 2020 sa vykonalo viac než tridsať opatrení v troch prioritných oblastiach: zlepšenie vedomostí o úbytku opeľovačov; riešenie príčin úbytku opeľovačov; zapojenie verejnosti a podpora spolupráce s cieľom zastaviť úbytok. Komisia okrem iného vytvorila interaktívny digitálny nástroj Park opeľovačov, ktorý má zvýšiť informovanosť o nebezpečnom úbytku opeľovačov a podnietiť globálne opatrenia na jeho riešenie. Park opeľovačov umožňuje zažiť prostredníctvom virtuálnej reality odohrávajúcej sa v roku 2050 svet, z ktorého takmer úplne vymizol opeľujúci hmyz. Pestrá škála aktivít na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ svedčí o tom, že verejnosť uznáva tento problém a je pripravená konať. V rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače bol vyvinutý celoeurópsky systém monitorovania druhov opeľovačov s cieľom získať viac poznatkov o stave ich populácií a príčinách ich úbytku. Tento systém sa čoskoro zavedie v celej EÚ. Komisia vytvorila osobitný informačný systém pre opeľovače a začala niekoľko špecifických výskumných iniciatív.

Úsilie však treba zintenzívniť, najmä pokiaľ ide o reakciu na stratu biotopov v poľnohospodárskej krajine a vplyvy pesticídov. Na ich riešenie sa v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, stratégii EÚ „z farmy na stôl“ a akčnom pláne EÚ v oblasti nulového znečistenia stanovujú špecifické ciele: rozširovanie chránených oblastí a obnova ekosystémov, podpora ekologického poľnohospodárstva, obnova krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde a významné znižovanie používania pesticídov a iných látok znečisťujúcich životné prostredie a škodlivých pre opeľovače. Nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a posilnená ambícia v oblasti klimatickej neutrality pomôžu zmierniť vplyvy zmeny klímy na opeľovače.

V druhej polovici roka 2021 začne Európska komisia konzultačné činnosti s cieľom zhromaždiť názory a komplexnejšie dôkazy od odborníkov, zainteresovaných strán a občanov v záujme možného zlepšenia iniciatívy a určí ďalšie opatrenia na vykonávanie jej dlhodobých cieľov. Komisia zohľadní získanú spätnú väzbu a zváži rozsah revízie iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače.

Radíme: Nenaleťte podvodníkom

Podvodníci neustále hľadajú spôsob, ako ukradnúť osobné údaje. Minulý rok vo veľkej miere využívali spamové správy a phishingové stránky súvisiace s ochorením Covid-19. Podľa štúdie spoločnosti Kaspersky „Spam a phishing v 1. štvrťroku 2021“ podvodníci naďalej využívali náročnú epidemiologickú situáciu, no teraz sa zamerali na proces očkovania.

Experti objavili rôzne typy phishingových stránok na celom svete. Príjemca obdržal spamovú správu s informáciou, že je pozvaný na očkovanie, alebo na účasť v prieskume, alebo na diagnostikovanie ochorenia Covid-19. Napríklad, niektorí používatelia zo Spojeného kráľovstva dostali e-mail akoby z Národnej zdravotnej služby NHS. Príjemca bol pozvaný na očkovanie, pričom kliknutím na odkaz mal potvrdiť, že sa chce očkovania zúčastniť. Na získanie termínu na očkovanie musel vyplniť formulár so svojimi osobnými údajmi vrátane údajov o platobnej karte. Útočníkom tak odovzdali svoje osobné aj finančné údaje. Ďalším spôsobom boli falošné prieskumy týkajúce sa očkovania. Podvodníci poslali emaily v mene veľkých farmaceutických spoločností vyrábajúcich vakcíny proti ochoreniu Covid-19 a vyzvali používateľa na účasť v krátkom prieskume. Všetkým účastníkom bol prisľúbený darček za účasť v prieskume. Po zodpovedaní otázok bola obeť presmerovaná na stránku s „darom“. Na získanie darčeka boli vyzvaní, aby vyplnili podrobný formulár s osobnými údajmi. V niektorých prípadoch útočníci požiadali aj o zaplatenie symbolickej sumy za doručenie. Aj 7,04 % slovenských používateľov má skúsenosť s phishingom a až 52,61 % používateľov narazilo na určitý druh spamu súvisiaceho s témou Covid-19.

Experti spoločnosti Kaspersky objavili tiež spamové správy, ktoré ponúkali služby v mene čínskych výrobcov. V mailoch boli používateľom ponúknuté produkty na diagnostiku a liečbu vírusu, dôraz sa však kládol na predaj očkovacích injekčných striekačiek. „Trendy, ktoré sa prejavili v roku 2020 pokračovali aj v roku 2021. Kybernetickí zločinci stále aktívne využívajú tému Covidu-19 na oklamanie potenciálnych obetí. Keď sa zaviedli programy očkovania proti koronavírusu, podvodníci to využili ako skvelú návnadu. Je dôležité mať na pamäti, že hoci tieto ponuky môžu vyzerať veľmi dobre a lákavo, pravdepodobnosť úspešného naplnenia takejto ponuky je nulová. Používateľ sa môže vyhnúť strate údajov alebo v niektorých prípadoch aj strate peniazov, ak zostanú ostražití voči lukratívnym online ponukám", komentuje Tatyana Shcherbakova.

Aby ste sa nestali obeťou podvodu, experti odporúčajú:
  • Buďte skeptickí voči akýmkoľvek neobvykle štedrým ponukám a propagačným akciám.
  • Vždy si overte, či správy pochádzajú zo spoľahlivého zdroja.
  • Neklikajte na odkazy z podozrivých emailov, správ alebo z komunikácie na sociálnej sieti.
  • Skontrolujte pravosť webových stránok, ktoré navštevujete.
  • Inštalujte bezpečnostné riešenie s aktuálnymi databázami, ktoré obsahujú informácie o najnovších zdrojoch phishingu a spamu.

COVID-19: Nežiaduce účinky

V súvislosti s očkovaním na prevenciu COVID-19 evidoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv k 26. 5. 2021 na Slovensku 5.109 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu bolo 344 závažných, čo predstavuje 6,7 % hlásení.

Celkovo bolo na Slovensku k 28. 5. 2021 podľa údajov NCZI prvou dávkou zaočkovaných 1.677.653 osôb, druhou dávkou 791.605 osôb.

Vakcína

Počet hlásení

Comirnaty (Pfizer/BioNTech)

2 089 hlásení (148 závažných, z toho 1 úmrtie)

COVID-19 Vaccine Moderna

417 hlásení (25 závažných, z toho 1 úmrtie)

Vaxzevria (AstraZeneca)

2 588 hlásení (171 závažných, z toho 1 úmrtie)

Neuvedený názov (informácie boli dožiadané)

15 hlásení

Štátny ústav informuje iba o uzavretých prípadoch úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním. Vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 sú podávané injekčne do svalu a môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne v priebehu niekoľkých dní odznievajú. Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od celkového zdravotného stavu daného človeka, od veku (všeobecne sú nežiaduce reakcie po očkovaní u ľudí vo vyššom veku menej časté a menej intenzívne), iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede, ale v niektorých prípadoch aj od psychického nastavenia človeka. Takisto ich výskyt a intenzita závisí od toho, či ide o prvú alebo druhú dávku. Pri tzv. mRNA vakcínach – Comirnaty a COVID-19 Vaccine Moderna boli pozorované častejšie a intenzívnejšie nežiaduce reakcie po druhej dávke vakcíny. Naopak, po vakcíne Vaxzevria boli po druhej dávke v klinických skúšaniach pozorované nežiaduce reakcie menej často a menej intenzívne.

piatok 28. mája 2021

Aktuálne: Ako si odvetvia poradia s infláciou?

Pre oživenie ekonomiky je schopnosť firiem stanovovať ceny kľúčovou. Najmä miera a rýchlosť, akou dokážu reagovať na rast cien vstupov zvýšením maloobchodných cien. Experti Euler Hermes zistili, že z dlhodobého hľadiska má väčšina sektorov v Eurozóne istú cenovú silu. Tá chýba iba piatim z 19 sledovaných sektorov (textil, domáce spotrebiče, čistiace prostriedky, telefónne služby a reštaurácie). Najväčšiu silu hýbať cenami na druhej strane majú výrobcovia elektroniky, farmaceutické a letecké spoločnosti.

Rastúce ceny komodít a vstupov z dôvodu post-pandemického narovnávania dopytu v Európe preveria schopnosť firiem účtovať viac za svoje výrobky a služby, a to bez strát v podnikaní. „Ich potenciálna cenová sila je kľúčová pre zrekonštruovanie ekonomík, ale aj pre schopnosť firiem vyrovnať sa s krízovým rokom 2020. Kvôli veľkému množstvu faktorov (odlišná štruktúra trhu, intenzita konkurencie, správanie spotrebiteľov atď.) sa však nedokážu udržať nad vodou všetky odvetvia“, hovorí Peter Mucina. Podľa analýzy Euler Hermes textil, domáce spotrebiče, čistiace prostriedky, telefónne služby a reštaurácie zaznamenali vyšší nárast cien vstupov ako spotrebiteľských cien. Tieto odvetvia čelia tvrdej konkurencii, či už domácej (telefónne služby, reštaurácie) alebo globálnej (textil, spotrebiče, niektoré chemické výrobky). Okrem toho reštaurácie trpia aj kvôli vysokým fixným nákladom ako sú nájomné či mzdy.

Odborníci Euler Hermes na základe analýzy kauzality zistili, že iba tretina zo sektorov tvoriacich harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) má schopnosť zvyšovať maloobchodné ceny. Dôležité je dodať, že v týchto segmentoch existuje jedno- až dvojmesačné oneskorenie medzi zmenou cien vstupov a zmenou spotrebiteľských cien. „Keďže v lete očakávame vyvrcholenie rastu cien vstupov, na konci leta by sme mohli zaznamenať prechodný výkyv v inflácii. Nepredpokladáme však trvalé zvyšovanie celkovej inflácie“, podotkol Peter Mucina. Sú tu však aj dva alternatívne rizikové scenáre, ktoré by mohli viesť k vyššej inflácii: trvalo vysoké ceny vstupov alebo politický šok ovplyvňujúci kľúčové odvetvia (napr. politika v oblasti klímy s vyššími daňami z energetického priemyslu, prísnejšia regulácia v oblasti potravín atď.).

Euler Hermes prostredníctvom rizikového skóre založeného na 1) krátkodobej cenovej sile, 2) pružnosti dopytu, 3) trendu ziskovosti, 4) posledných zmenách cien vstupov a 5) schopnosti kompenzovať rastúce ceny vstupov prostredníctvom exportu ukazuje, že iba firmy v troch odvetviach – spotrebná elektronika, farmaceutický priemysel a letecká doprava – nebudú vystavené finančnému tlaku z dôvodu zvyšovania cien vstupov. „Ostatné odvetvia môžu v priebehu nasledujúcich mesiacov pocítiť tlak na svoje marže, pretože očakávame, že ceny vstupov sa zmiernia až v 3. štvrťroku 2021,“ doplnil Peter Mucina.

EU: Kreatívna Európa na rok 2021

Pracovný program na prvý rok programového obdobia Kreatívnej Európy 2021 – 2027 odštartoval nové opatrenia na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov. V roku 2021 bude program disponovať rozpočtom približne 300 miliónov eur. Celkový rozpočet programu na sedem rokov predstavuje 2,4 miliardy eur, čo je oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast o 63 %. 

V programe Kreatívna Európa na rok 2021 sa kladie väčší dôraz na nadnárodnú tvorbu, celosvetovú cirkuláciu a propagáciu európskych diel, inovácie naprieč sektormi a jednoduchý prístup k financovaniu prostredníctvom vyšších mier spolufinancovania EÚ. Všetky financované opatrenia a projekty by mali pri navrhovaní a vykonávaní činností rešpektovať rodovú rovnosť a environmentálne záväzky EÚ. 

Kreatívna Európa zahŕňa tieto opatrenia:
  • podpora prekladu literárnych diel a rozvoj vydavateľských partnerstiev,
  • ceny EÚ v oblasti literatúry, hudby, architektúry a kultúrneho dedičstva, ako aj iniciatívy Európske hlavné mestá kultúry a značka Európske dedičstvo,
  • posilnenie dostupnosti a viditeľnosti európskych audiovizuálnych diel naprieč platformami a hranicami,
  • laboratórium kreatívnej inovácie – podpora inovatívnych prístupov k tvorbe, distribúcii a propagácii obsahu naprieč rôznymi sektormi,
  • presadzovanie mediálnej gramotnosti, pluralizmu a slobody ako európskych hodnôt.

SR: Vývoj cien vo výrobe v apríli 2021

Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko v apríli oproti marcu t. r. vzrástli podľa Štatistického úradu SR o 0,4 %. Zvýšili sa ceny dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 1,3 %, priemyselnej výroby o 0,5 % a dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,2 %. Ceny ťažby a dobývania ostali nezmenené.

V priemyselnej výrobe vzrástli ceny kovov a kovových konštrukcií strojov o 4,2 %, drevených a papierových výrobkov a tlače o 3,8 %, chemikálií a chemických produktov o 2 %, potravín, nápojov a tabaku o 1,5 %, elektrických zariadení; ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov zhodne o 1,3 %, výrobkov z gumy a plastu o 0,6 %, počítačových, elektronických a optických výrobkov o 0,5 % a strojov a zariadení inde nezaradených o 0,1 %. Ceny základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov ostali nezmenené. Klesli ceny dopravných prostriedkov o 2,1 %, ceny textilu, odevov, kože a kožených výrobkov spolu s cenami koksu a rafinovaných ropných produktov klesli rovnako o 0,5 %. V porovnaní s aprílom 2020 ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh vzrástli o 0,9 %. Zvýšili sa ceny ťažby a dobývania o 7,7 %, ceny dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 5,5 % a priemyselnej výroby o 3 %. Znížili sa ceny dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 3 %. V priemyselnej výrobe vzrástli ceny koksu a rafinovaných ropných produktov o 36 %, chemikálií a chemických produktov o 25,4 %, kovov a kovových konštrukcií o 7,2 %, elektrických zariadení o 4,3 %, ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov o 2,8 %, základných farmaceutických výrobkov a prípravkov o 1,6 %, výrobkov z gumy a plastov o 1,2 % a potravín, nápojov a tabaku o 0,6 %. Ceny drevených a papierových výrobkov a tlače ostali nezmenené. Klesli ceny strojov a zariadení inde nezaradených o 3,6 %, dopravných prostriedkov o 3,5 %, textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 1,6 % a počítačových, elektronických a optických výrobkov o 1,4 %. Vpriemere od začiatku roka oproti rovnakému obdobiu minulého roka klesli ceny priemyselných výrobcov o 0,4 % a to vplyvom zníženia cien dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 0,7 % a priemyselnej výroby o 0,4 %. Zvýšili sa ceny ťažby a dobývania o 5,2 % a dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 4,1 %.

Ceny priemyselných výrobcov za export v apríli oproti marcu t. r. vzrástli o 0,7 %. Zvýšili sa ceny dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 20,8 %, ťažby a dobývania o 14,8 %, dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 1,5 % a priemyselnej výroby o 0,7 %. V priemyselnej výrobe vzrástli ceny výroby kovov a kovových konštrukcií o 3,8 %, chemikálií a chemických produktov o 2,8 %, drevených a papierových výrobkov a tlače o 2,7 %, strojov a zariadení inde nezaradených o 2,2 %, výrobkov z gumy a plastu o 1,2 %, elektrických zariadení o 0,9 %, potravín, nápojov a tabaku o 0,8 %, ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov a zariadení o 0,4 % a počítačových, elektronických a optických výrobkov o 0,1 %. Ceny základných farmaceutických výrobkov a prípravkov ostali nezmenené. Klesli ceny koksu a rafinovaných ropných produktov o 2,4%, textilu, odevov, kože a kožených výrobkov o 0,9 % a dopravných prostriedkov o 0,4 %. V porovnaní s aprílom 2020 exportné ceny vzrástli o 3,2 %. Zvýšili sa ceny ťažby a dobývania o 21,8 %, dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 19,9 % a priemyselnej výroby o 3,4 %. Klesli ceny dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 2,8 %. V priemyselnej výrobe sa zvýšili ceny koksu a rafinovaných ropných produktov o 35,7 %, chemikálií a chemických produktov o 17,6 %, kovov a kovových konštrukcií o 8,8 %, počítačových, elektronických a optických výrobkov o 6,8 %, elektrických zariadení o 5,4 %, ostatnej výroby, opravy a inštalácie strojov o 5 %, výrobkov z gumy a plastu o 3,2 %, strojov a zariadení inde nezaradených o 0,5 % a základných farmaceutických výrobkov a prípravkov o 0,2 %. Ceny potravín, nápojov a tabaku ostali nezmenené. Znížili sa ceny dopravných prostriedkov o 1,2 %, drevených a papierových výrobkov a tlače o 0,4 % a ceny textilu, odevov, kože, kožených výrobkov o 0,3 %. V priemere od začiatku roka oproti rovnakému obdobiu minulého roka ceny priemyselných výrobcov pre export ostali nezmenené. Zvýšili sa ceny ťažby a dobývania o 6,3 %, dodávky vody, čistenia odpadových vôd, odpadov a ozdravovacích služieb o 3 % a priemyselnej výroby o 0,2 %. Znížili sa ceny dodávky elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 4,2 %.

V apríli boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 4 %. Ceny rastlinných výrobkov vzrástli o 14,3 %. Ceny živočíšnych výrobkov klesli o 2 %. Z rastlinných výrobkov vzrástli ceny obilnín o 21,2 %, olejnatých plodov a semien o 29,6 % a strukovín o 9,8 %. Klesli ceny ovocia a zeleniny o 0,5 % a zemiakov o 13,6 %. Zo živočíšnych výrobkov sa znížili ceny surovej ovčej vlny v pote o 33,6 %, jatočných ošípaných o 7,1 %, surového kravského mlieka o 0,9 % a jatočnej hydiny o 1 %. Zvýšili ceny jatočných oviec a jahniat o 25,6 %, konzumných slepačích vajec o 2,2 %, živých rýb o 0,7 % a ceny hovädzieho dobytka vrátane teliat o 0,4 %. Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 2 % vplyvom vyšších cien rastlinných výrobkov o 8 % a nižších cien živočíšnych výrobkov o 2,7 %.

Ceny stavebných prác v apríli 2021 oproti marcu vzrástli o 1 %. V porovnaní s aprílom 2020 klesli o 1,6 %. V priemere od začiatku roka ceny stavebných prác medziročne klesli o 2,1 %. Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve v apríli 2021 oproti marcu vzrástli o 1,7 %. V porovnaní s aprílom 2020 sa zvýšili o 5,4 %. V priemere od začiatku roka ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve medziročne vzrástli o 1,8 %.

štvrtok 27. mája 2021

Upozorňujeme: Zmeny pre elektronický podpis

Od 21. júna 2021 začne ministerstvo vnútra na Slovensku vydávať občianske preukazy a povolenia na pobyt cudzinca s novým čipom. Doterajšiemu Smart Card Atos CardOS V5.0 QES EAC V1.0 version V1.0. totiž 26. júna končí 5-ročná certifikácia a už nebude možné naň vydávať certifikáty na kvalifikovaný elektronický podpis. Doklady vydávané po 26. júni t. r. budú mať implementované CardOS DI V5.4 QES Version 1.0.

Ak občan či cudzinec potrebuje elektronický podpis, môže si do 25. júna t. r. on-line nainštalovať certifikáty na jeho tvorbu prostredníctvom softvéru eID klient a bezpečnostného osobného kódu. Certifikáty na elektronické podpisy na súčasných dokladoch vydané do 25. júna t. r. bude totiž možné používať ešte do konca roku 2022. Kvalifikovaný elektronický podpis budete od 1. júla 2021 potrebovať aj na preclenie zásielok do 22 eur, ktoré si objednáte z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru!

Súhrn:
  • Ak máte súčasné elektronické identifikačné karty a na nich vydané certifikáty, môžete ich naďalej používať na elektronické podpisovanie do konca roku 2022;
  • Ak máte súčasné elektronické identifikačné karty, ale nemáte vydané certifikáty, môžete si ich pomocou aplikácie nahrať do 25. júna 2021, platiť budú do konca roku 2022;
  • Ak máte súčasné elektronické identifikačné karty bez certifikátov, a nenahráte si ich do 25. júna 2021, v prípade potreby e-podpisu budete musieť vymeniť občiansky preukaz či doklad o pobyte cudzinca za správny poplatok,
  • Elektronická identifikačná karta vydaná po 26. júni t. r. umožní získať certifikáty pre e-podpis opäť bezplatne.
Certifikáty pre elektronický podpis Slovenská republika zatiaľ vydáva občanom aj cudzincom registrovaným na Slovensku bezplatne. V súčasnosti ich môže používať vyše 480-tisíc Slovákov a takmer 7-tisíc cudzincov. Kvalifikovaný elektronický podpis plnohodnotne nahrádza v prostredí e-Governmentu klasický vlastnoručný podpis v štandardnom papierovom či osobnom styku s úradmi. Okrem času sa jeho používaním šetrí aj na správnych poplatkoch – pri použití e-služby správne poplatky klesajú o polovicu (najviac ale len do výšky 70 eur).

EU: Proti šíreniu dezinformácií

Európska komisia uverejnila usmernenie na posilnenie Kódexu postupov proti dezinformáciám, aby sa stal účinnejším nástrojom na boj proti dezinformáciám. Vyzýva na pevnejšie záväzky signatárov a predpokladá širšiu účasť. Vďaka monitorovaciemu rámcu a jasným ukazovateľom výkonnosti by mali signatári znížiť finančné stimuly pre dezinformácie, posilniť postavenie používateľov, aby sa aktívne podieľali na predchádzaní ich šíreniu, lepšie spolupracovať s overovateľmi faktov vo všetkých členských štátoch a jazykoch EÚ a poskytnúť výskumným pracovníkom rámec pre prístup k údajom.

V usmernení sa apeluje na posilnenie kódexu v týchto oblastiach:
  • Širšie zapojenie s individuálne prispôsobenými záväzkami. Komisia podporuje etablované a vznikajúce platformy pôsobiace v EÚ, príslušné zainteresované strany v ekosystéme on--line reklamy (napr. platformy na výmenu reklamy, poskytovatelia reklamných technológii, značky využívajúce reklamy), služby odosielania súkromných správ ako aj zainteresované strany, ktoré môžu prispieť zdrojmi alebo odbornými znalosťami k účinnému fungovaniu kódexu, aby sa k nemu pripojili. Súčasťou posilneného kódexu by mali byť nové prispôsobené záväzky zodpovedajúce veľkosti a povahe služieb poskytovaných signatármi.
  • Znížiť hodnotu dezinformácii. Platformy a aktéri v ekosystéme on--line reklamy musia prevziať zodpovednosť a lepšie spolupracovať v oblasti obmedzovania financovania dezinformácií najmä výmenou informácií o dezinformačných reklamách, ktoré jeden zo signatárov odmietol, zlepšením transparentnosti a zodpovednosti pri umiestňovaní reklamy a znemožnením účasti subjektom, ktorí systematicky uverejňujú dezinformácie.
  • Zabezpečiť integritu služieb. Posilnený kódex by mal podrobne riešiť súčasné a vznikajúce formy manipulatívneho správania, ktoré sa využívajú na šírenie dezinformácii (napr. boty, falošné účty, organizované manipulačné kampane, krádež účtov), a mal by obsahovať prispôsobené záväzky na zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti za opatrenia prijaté na zníženie ich vplyvu.
  • Posilniť postavenie používateľov, aby porozumeli dezinformáciám a vedeli ich nahlásiť. Používatelia musia mať prístup k nástrojom, ktoré im pomôžu lepšie porozumieť on--line prostrediu a bezpečne sa v ňom pohybovať. Signatári musia zabezpečiť transparentnosť svojich odporúčacích systémov, t. j. zaistiť transparentnosť spôsobu, akým používatelia vnímajú obsah, a prijať opatrenia na zmiernenie rizík, ktoré spôsobujú, napríklad šírenie dezinformácií on--line. Mali by používateľom takisto poskytnúť dostupné a účinné nástroje a postupy, ako nahlásiť dezinformácie, ktoré predstavujú hrozbu pre verejnosť alebo jednotlivcov. Používatelia, ktorých obsah alebo účty boli predmetom opatrení prijatých v reakcii na takéto nahlásenie, by mali mať prístup k vhodnému a transparentnému mechanizmu, aby sa proti tomu mohli odvolať a podať sťažnosť. Posilnený kódex by mal takisto zlepšiť viditeľnosť spoľahlivých informácií verejného záujmu a varovať používateľov, ktorí prišli do styku s obsahom, ktorý overovatelia faktov označili za falošný.
  • Zvýšiť rozsah overovania údajov a poskytnúť výskumným pracovníkom lepší prístup k údajom. Nový kódex by mal zahŕňať lepšiu spoluprácu s overovateľmi faktov a pokrytie naprieč krajinami a jazykmi EÚ. Posilnený kódex by mal takisto zahŕňať pevný rámec pre prístup výskumných pracovníkov k údajom.
  • Pevný rámec monitorovania. Súčasťou posilneného kódexu by mal byť zlepšený rámec monitorovania založený na jasných kľúčových ukazovateľoch výkonnosti (KPI), ktoré merajú výsledky a vplyv opatrení prijatých platformami, ako aj celkový vplyv kódexu na dezinformácie v EÚ. Platformy by mali Európskej komisii pravidelne podávať správy o prijatých opatreniach a príslušných kľúčových ukazovateľoch výkonnosti. Mali by poskytovať informácie a údaje v štandardizovaných formátoch, s členením podľa členských štátov.
V neposlednom rade by signatári mali vytvoriť Centrum pre transparentnosť, kde uvedú, aké politiky prijali na vykonávanie záväzkov kódexu, ako tieto záväzky presadzovali, ako aj všetky údaje a parametre, ktoré sú pre kľúčové ukazovatele výkonnosti relevantné. Usmernenie takisto navrhuje zriadenie stálej pracovnej skupiny, ktorej by predsedala Európska komisia. Bola by zložená zo signatárov, zástupcov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) a Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO), ktoré dostalo viac ako 11 miliónov eur na vytvorenie ôsmich regionálnych centier na pomoc pri vykonávaní a rozširovaní svojich činností v členských štátoch. Pracovná skupina, ktorá sa bude takisto opierať o podporu odborníkov, bude pomáhať pri preskúmaní kódexu a jeho adaptácii na technologický, spoločenský, trhový a legislatívny vývoj.

Novinka: Cestovný semafor

Od podelka 31. mája 2021 začne platiť tzv. cestovný semafor. Cieľom je umožniť osobám relatívne bezpečné cestovanie do zahraničia a súčasne minimalizovať import nových infekcií a ich mutácií. Semafor sa bude aktualizovať raz za dva týždne, v individuálnych prípadoch aj skôr. Úrad verejného zdravotníctva SR bude vo vyhláškach precizovať výnimky najmä pre pendlerov, ako aj režim na hraniciach.

Krajiny sú v cestovnom semafore rozdelené z hľadiska rizikovosti na:
Zelené krajiny - krajiny Európskej únie a štáty s priaznivou epidemiologickou situáciou. Medzi zelené krajiny patria od 31. mája t. r. členské štáty Európskej únie, Austrália, Čínska ľudová republika, Čínska republika (Taiwan), Grónsko, Island, Izrael, Južná Kórea, Macao, Nórsko, Nový Zéland, Singapur.
Po návrate zo zelenej krajiny platí 14-dňová domáca karanténa, ktorá môže byť ukončená negatívnym RT-PCR testom po príchode. Výnimku z povinnej izolácie majú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19, osoby, ktoré ochorenie prekonali za posledných 180 dní, a deti do 18 rokov.

Červené krajiny - krajiny s nepriaznivou epidemiologickou situáciou. Červenými krajinami sú od 31. mája t. r. Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna hora, Egypt, Gruzínsko, Jordánsko, Kanada, Kazachstan, Kuba, Kuvajt, Malajzia, Mongolsko, Ruská federácia, Severné Macedónsko, Srbsko, Spojené štáty americké, Tadžikistan, Thajsko, Tunisko, Turecko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan. 
Po návšteve z červenej krajiny musí absolvovať cestujúci 14-dňovú domácu karanténu, ktorá môže byť ukončená negatívnym RT-PCR testom najskôr na ôsmy deň.

Čierne krajiny - všetky ostatné krajiny, do ktorých sa neodporúča cestovať. 
Pri návrate z čiernej krajiny 14-dňová karanténa pokračuje bez ohľadu na výsledok testu. 

Radíme: Platby v zahraničí

Pri platbe v zahraničí je dobré dodržiavať pravidlá jednak pri bezhotovostných platbách, pri vyberaní peňazí, ale aj v prípade problémov ako krádež peňaženky či zneužitie platobnej karty.

Okrem kreditnej či debetnej karty sa v zahraničí odporúča aj menšia hotovosť. Hotovosť už síce nie je nutnosť, ale na odľahlejších miestach mimo väčších centier, v horách či za nákup na miestnom trhu platobnou kartou zväčša nezaplatíte. Na výber z bankomatov v zahraničí zvoľte debetnú kartu. Niektoré debetné karty ponúkajú výber zdarma po celom svete. Kreditná karta je potom vhodnejšia na platenie v obchodoch alebo za služby a celkom iste ju oceníte aj v autopožičovni. V niektorých požičovniach automobilov prijímajú iba kreditné karty. 

Ak vám niekto ukradne peňaženku s dokladmi v zahraničí, okamžite kontaktujte svoju banku, prípadne vydavateľa vašej karty so žiadosťou o jej blokáciu. „Blokácia karty sa dá vybaviť rýchlo - buď zatelefonujete na zákaznícku linku vašej finančnej inštitúcie alebo to urobíte prostredníctvom internetbankingu. Základným pravidlom je zbytočne neotáľať a konať čo najrýchlejšie, aby nedošlo k zneužitiu karty. Je dobré si do telefónu uložiť číslo klientskeho centra a mať ho tak kedykoľvek po ruke. Po návrate domov vám vydajú novú kartu", radí Miroslav Zborovský z Home Creditu. V prípade blokácie karty dochádza k zablokovaniu aj digitalizovaných kariet v mobilných peňaženkách, čiže ak máte nahratú kartu v mobile, zablokuje sa. Niektoré bankové a nebankové inštitúcie vydávajú virtuálne karty, ktorej dôležitou prednosťou je väčšia bezpečnosť. Virtuálna karta sa nemôže stratiť, alebo ju nikto nemôže ukradnúť. Klient si ju ale môže sám ihneď zablokovať v mobilnej aplikácii, a to aj dočasne, ak má podozrenie, že došlo k zneužitiu, napríklad pri platení on--line.

Pri strate alebo krádeži nesiete zodpovednosť do nahlásenia straty prevádzkovateľovi. Po tomto nahlásení za ďalšie čerpanie nezodpovedáte. Pokiaľ máte kartu, ktorá má bezkontaktnú funkciu, znamená to, že môžete čerpať prostriedky do určitej výšky bez zadávania PIN, tento limit sa môže v jednotlivých krajinách líšiť, popr. niekedy je požadované zadanie PIN v prípade akejkoľvek platby. „Ak vám kartu niekto ukradne a urobí s ňou platby, najprv je potrebné ju zablokovať, potom to nahlásiť na polícii a následne podať reklamáciu u prevádzkovateľa. Nastáva preverenie, či nedošlo k prezradeniu PIN a ak je potvrdené, že bolo platené bez PIN - bezkontaktne, tak vo väčšine prípadov prevádzkovateľ reklamáciu uzná a peniaze klientovi vráti“, dodáva Miroslav Zborovský. Krádež alebo stratu dokladov treba urýchlene nahlásiť na najbližšej policajnej stanici. Na veľvyslanectve v danom štáte by vám mali vydať náhradný doklad - teda cestovný preukaz.

streda 26. mája 2021

Facebook: Stále najpoužívanejší

Niektorú sociálnu sieť využíva aspoň raz za mesiac 86 %, na dennej báze 61 % obyvateľov Slovenska. Ide o jednu z najčastejších činností, ktoré Slováci na internete vykonávajú, vo väčšej obľube ženy ako muži. Podľa prieskumu Go4insight (1.000 respondentov, prelom februára a marca 2021) „zosieťovaní“ sú aj ľudia nad 50 rokov. Viac ako polovica dôchodcov tiež využíva sociálne siete aspoň raz mesačne, tretina na dennej báze. Medzi ľuďmi vo veku do 40 rokov sú mimo sociálnych sietí už len veľmi malé okrajové skupiny.

Najvyužívanejšou sociálnou sieťou u nás (ale aj globálne) je Facebook. Aspoň raz do mesiaca Facebook využíva až 76 % obyvateľov Slovenska, denné využívanie je na úrovni 55 %. Facebook je o niečo populárnejší medzi mladšími ľuďmi a s postupne narastajúcim vekom intenzita jeho vyžívania klesá. Aj tínedžeri, ktorí využívajú mnohé ďalšie iné siete, používajú Facebook na dennej báze najčastejšie spomedzi všetkých sociálnych sietí a rovnako často ako ľudia vo veku 20 - 29 rokov. Používajú ho prakticky rovnako často ľudia v mestách aj na dedinách, bez ohľadu na región a sociálnu triedu. Muži majú radi Facebook len o niečo menej ako ženy. Veľmi univerzálnym využívaním sa môže pochváliť aj YouTube, aspoň raz do mesiaca ho využíva 78 % Slovákov, aspoň raz denne 31 % obyvateľstva. YouTube je fenoménom videobsahu na Slovensku, v niektorých cieľových skupinách (hlavne mladí ľudia) je najsledovanejším poskytovateľom videoobsahu vo všeobecnosti a predbehol tak všetky televízie. Instagram sa stal treťou široko využívanou sieťou. Hoci jeho jadro tvoria najmladšie vekové kategórie, Instagramu sa podarilo preklenúť generačnú bariéru. Aspoň raz za mesiac Instagram používa až 42 % populácie, denne ho využíva pätina obyvateľstva (22 %). Medzi mladými ľuďmi do 26 rokov Instagram využíva až 80 %, v skupine nad 60 rokov len približne 10 %.

Okrem Instagramu sú v najmladšej vekovej skupine (15-26 rokov) obľúbené hlavne siete Snapchat a Tik-tok. Snapchat mal raketový nástup pred niekoľkými rokmi, ale neskorším posilnením pozície Instagramu a Tik-toku sa jeho rast spomalil. Na Slovensku momentálne skôr stagnuje, využíva ho mesačne 9 % Slovákov, na dennej báze už len 3 %. Používatelia Snapchatu sú prakticky výhradne ľudia do 26 rokov (jadrom sú tínedžeri). Snapchat je tak „najmladšou“ sociálnou sieťou (z hľadiska priemerného veku používateľov). V poslednom období sa stáva fenoménom Ti-tok s používateľmi často aj pod vekovou hranicou 15 rokov (nie sú do prieskumu zahrnuté). Využívanie sa postupne dostáva aj do vyšších vekových kategórií. Aspoň raz za mesiac si aplikáciu Tik-toku otvorí 13 % obyvateľov Slovenska, na dennej báze približne 5 %.

Kedysi najobľúbenejšia sociálna sieť na Slovensku Pokec sa stále nevzdáva, na mesačnej báze ho používa 19 % slovenskej populácie. Denne sa na Pokec prihlási necelých 9 % populácie. Najčastejšie ho využívajú ľudia vo veku 27 - 40 rokov, občas aj o niečo starší. Ide viac o ľudí z menších sídiel, nižších sociálnych skupín a z menej rozvinutých častí Slovenska. Na Slovensku sa až tak neuchytil Twitter, raz za mesiac ho využíva 13 %, na dennej báze však len necelé 3 %. Twitter je tak využívaný veľmi pasívne a jeho vplyv na Slovensku je skôr okrajový. Jeho užívateľmi je však zaujímavá cieľová skupina, sú to skôr lepšie situovaní ľudia v mladšom strednom veku s vyšším príjmom a vyšším sociálnym postavením. Môžeme ich definovať ako opinion lídrov. Na slovenskom trhu si našli miesto aj užšie zamerané siete. Prekvapivo vysokú penetráciu má Pinterest (tesne nad 20 % mesačných používateľov), hoci jeho jadrových pravidelných používateľov je len malá časť z nich. Na profesionálny LinkedIn aspoň raz mesačne zavíta 8 % obyvateľov Slovenska. Horúca novinka zo začiatku roka 2021, audio sociálna sieť Clubhouse, zatiaľ zaujala len okrajový podiel obyvateľov Slovenska.

e-Commerce: Mimoriadny rast

Rok 2020 sa zapíše do histórie aj obrovským rastom v oblasti e-commerce predaja, ktorý v rámci Európy predstavuje nárast až o 26,7 % v porovnaní s rokom 2019. Vôbec najrýchlejší rast zaznamenali v Španielsku (o 36 %) a na druhom mieste je Veľká Británia (nárast o 34,7 %). V rámci Európy stúpla v roku 2020 dôležitosť e-commerce o 12 % (v roku 2019 to bolo 9 % a v roku 2018 8,5 %), pričom progres zaznamenali všetky európske krajiny. V celosvetovom meradle vedie Čína, kde má oblasť e-commerce až 45 % podiel na predaji. V Európe pribudlo až 15 miliónov nových e-shopperov. Absolútne číslo zákazníkov e-shopov tak dosiahlo 381,6 milióna.

Zákazníci využívali nákup cez internet najmä z dôvodu obáv z nákazy vírusom Covid-19. Napríklad až 74 % Francúzov verí, že vírus sa šíri dotýkaním sa predmetov, až 52 % Britov sa obávalo nákazy počas nakupovania v kamenných predajniach a opatrní boli zákazníci aj pri e-shopoch. Napríklad až 68 % Španielov si dávalo veľký pozor aj pri otváraní balíkov dovezených kuriérmi. Najviac sa zvýšil objem nákupov základných potrieb – potravín a čerstvého jedla, a to až o 95 % za obdobie marec až december 2020 v porovnaní s januárom 2020, kedy ešte nebola pandémia. Viac sa nakupovala technika a tiež produkty z oblasti DIY, teda „do it yourself“, keďže ľudia trávili väčšinu času doma a aj mnohé činnosti, opravy v domácnosti si začali riešiť sami (nákup techniky stúpol 61 %, bytové zariadenie o 40 %). Naopak poklesol záujem o nakupovanie odevov a módnych doplnkov, a to zhruba o 5 %. Z občasných zákazníkov e-shopov sa stali pravidelní „e-shopperi“ a pribudli aj úplne noví, ktorí sú zväčša z generácie 55 rokov a viac. Zákazníci spomedzi seniorov nakupujú aj cez internet tradičnejšie – používajú viac počítač ako smartfón, nezaváži u nich natoľko reklama či inzercia na sociálnych sieťach, ak sa rozhodnú nakúpiť a majú naplnený košík, je u nich menej pravdepodobné, že nákup nedokončia a až 92 % z nich uprednostňuje spôsob doručenia na domácu adresu.

Počas roka pandémie boli on--line nakupujúci viac otvorení novým veciam – až 39 % zákazníkov objavilo nejaký nový, pre nich zaujímavý, e-shop a 29 % dalo šancu malým obchodníkom, o ktorých dovtedy nevedeli. Až 49 % z mladších generácií (miléniálov a narodených od roku 2000) si našlo nejaký nový e-shop, ale platilo to aj u starších generácií (z nich si našlo nové internetové obchody 37 %). Až 9 z 10 zákazníkov (85 %) plánuje ostať aj pri novoobjavených e-shopoch, teda nakúpiť v nich znova. Podľa DPDgroup barometra z roku 2019 až 70 % pravidelných zákazníkov e-shopov považovali za veľmi podstatnú súčasť e-commerce zodpovednosť za ochranu životného prostredia. Európskym e-shopperom záleží na etickom a udržateľnom získavaní produktov, uprednostňujú miestnych dodávateľov (v Taliansku až 80 % zákazníkov uprednostňuje lokálnych dodávateľov, Španielsku je to 72 % a v Nemecku 64 %). Nakupujúci uprednostňujú tovar typu „vintage“ a „secondhand“ aj z dôvodu redukcie odpadu. Pre mnohých začal byť rozhodujúci aj vplyv on--line nákupu na životné prostredie a sú ochotní uprednostniť obchod a dopravcu, ktorý ponúka „zdravšie“ riešenie. Napríklad vo Veľkej Británii na to prihliada takmer polovica zákazníkov (43 %). Pri mladej generácii 18– až 24-ročných je to až 56 %. Zákazníci žiadajú bezemisné doručovanie, alebo to riešia kombinovanými objednávkami (až 71 % Francúzov sa snaží kombinovať objednávky tak, aby im ich doručili viacero naraz). V Británii sa 40 % e-shopperov vyslovilo za možnosť vyberať si medzi kuriérskymi firmami, ktoré informujú o emisiách pri svojich spôsoboch doručovania.

Zákazníci si zvykli na výhody nakupovania cez internet. Ako hlavné argumenty za zotrvanie pri on-line nakupovaní uvádzajú: ceny, udržateľnosť, kvalitu produktov a služieb, zdravotné dôvody a bezpečnosť. Hlavným očakávaním je doručenie zásielky na druhý deň, čo vyžadujú najmä pri tzv. životne základných tovaroch a produktoch. Menia sa aj požiadavky na iné spôsoby doručovania ako na domácu adresu. Napríklad v Poľsku zákazníci uprednostňujú vyzdvihnutie si tovaru z uzamykateľných boxov (nárast záujmu o 112 %), či z tzv. bezpečných miest v Nemecku (nárast záujmu o 122 %). 

EU: Reforma pravidiel environmentálnej zodpovednosti

Poslanci Európskeho parlamentu vyzvali na posilnenie existujúcich pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti environmentálnej zodpovednosti podnikov s cieľom predchádzať či aspoň obmedziť škody na životnom prostredí.

Európsky parlament požaduje novelizáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti (ELD) a smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu (ECD). Zmeny by podľa poslancov mali zvýšiť dôveru občanov v platné pravidlá EÚ a posilniť proces ich uplatňovania. Zamerať by sa mali aj na efektívnejšiu prevenciu a nápravu škôd na životnom prostredí. Súčasťou odporúčaní poslancov je:
  • transformácia smernice o environmentálnej zodpovednosti na plne harmonizované nariadenie s pôsobnosťou na všetky podniky operujúce v Európskej únii;
  • zosúladenie smernice o environmentálnej zodpovednosti s ostatnými právnymi predpismi EÚ zameranými na ochranu životného prostredia vrátane smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a s Parížskou dohodou o zmene klímy, ako aj väčšie úsilie o harmonizáciu vykonávania smernice v členských štátoch;
  • aktualizácia smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu zameraná na zohľadnenie nových druhov environmentálnej trestnej činnosti, a to na základe dôkladného posúdenia vplyvu takejto aktualizácie;
  • preskúmanie možnosti zadefinovať „ekocídu“ v právnych predpisoch EÚ a usilovať sa o jej uznanie na medzinárodnej úrovni;
  • objasnenie kľúčových právnych pojmov v smerniciach ELD a ECD a vypracovanie harmonizovanej klasifikácie trestných činov proti životnému prostrediu;
  • vytvorenie pracovnej skupiny EÚ pre smernicu o environmentálnej zodpovednosti, ktorá by bola zložená z vysokokvalifikovaných odborníkov a zástupcov Komisie, s cieľom pomáhať členským štátom presadzovať platné pravidlá a poskytovať podporu a poradenstvo obetiam škôd na životnom prostredí;
  • posúdenie možnosti zavedenia povinného systému finančnej záruky - zahŕňajúceho napríklad poistenie, bankové záruky, dlhopisy alebo fondy - s cieľom zabrániť tomu, aby náklady spojené s nápravou škôd na životnom prostredí znášali daňoví poplatníci.
Poslanci vyjadrili poľutovanie nad nízkou mierou odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré predstavujú štvrtú najrozšírenejšiu formu trestnej činnosti na svete. Parlament v tejto súvislosti vyzval na zvýšenie odbornej spôsobilosti zodpovedných orgánov vrátane prokurátorov a sudcov s cieľom účinnejšie postihovať environmentálnu trestnú činnosť. Zákonodarcovia tiež požadujú rozšírenie mandátu Európskej prokuratúry tak, aby do jej pôsobnosti spadali aj trestné činy proti životnému prostrediu. Zároveň parlament dôrazne odsúdil akékoľvek formy násilia, obťažovania alebo zastrašovania obhajcov environmentálnych ľudských práv. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby zabezpečili riadne a účinné vyšetrenie a stíhanie týchto činov.

Plénum tiež prijalo samostatné uznesenie, prostredníctvom ktorého poslanci vyzvali EÚ na poskytnutie podpory a ochrany obhajcom environmentálnych práv a uznanie „ekocídy“ za medzinárodný trestný čin podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.

SR: Najviac platíme za lieky

Takmer dve tretiny (62 %) slovenských domácností minú v súvislosti so zdravím (za lieky, rehabilitácie, zdravotné pomôcky, nehradené úkony a pod.) menej ako desatinu svojho mesačného rozpočtu. Viac ako štvrtina domácností (29 %) minie s rovnakým cieľom 10 až 30 % svojho rozpočtu a 4 % domácností nemíňa za zdravie žiadne peniaze.  

V prieskume agentúry STEM/MARK pre KRUK Česká a Slovenská republika bezmála 72 % respondentov uvádza, že najviac peňazí v súvislosti so zdravím minie za doplatky liekov a voľne predajné liečivé prípravky. Nasleduje 14 % domácností, pre ktoré sú najväčším nákladom v spojitosti so zdravím poplatky za lekárske výkony nehradené zo zdravotného poistenia (napríklad očkovanie, ošetrenie u zubára atď.), 3 % domácností, ktoré míňajú predovšetkým za zdravotnícke a terapeutické pomôcky. „Okrem relatívne nízkeho zaťaženia nákladmi na lekársku starostlivosť pri absolútnej väčšine slovenských domácností sa ukazuje, že do svojho zdravia investujú Slováci prakticky bez ohľadu na svoj mesačný príjem, socioekonomické postavenie alebo vzdelanie. Nijako prekvapivý nie je rast výdavkov spojených so zdravím spoločne s vekom“, hovorí Jaroslava Palendalová.
Nadštandardné služby, napríklad kúpele, si o niečo viac dopriavajú respondenti starší než 65 rokov a obyvatelia veľkých miest. Zároveň ale muži častejšie ako ženy uvádzajú, že v súvislosti so zdravím žiadne peniaze nemíňajú. Za úkony nehradené zo zdravotného poistenia zasa častejšie míňajú ženy.

„Náš prieskum ukazuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti bez zásadného obmedzenia financiami a regionálnych rozdielov. Vďaka robustnému systému zdravotného poistenia Slováci v súvislosti so zdravím doplácajú takmer najmenej peňazí z obyvateľov Európskej únie, pandémia koronavírusu sa tu zatiaľ výrazne neprejavila“, dodáva Jaroslava Palendalová. Podľa údajov Štatistického úradu SR, publikovaných v auguste 2020, Slováci na svoju zdravotnú starostlivosť priplácali v priemere 150 eur ročne. Pokiaľ ide o podiel výdavkov na zdravotnú starostlivosť oproti hrubému domácemu produktu, nachádzala sa Slovenská republika na 23. mieste medzi krajinami EÚ.

utorok 25. mája 2021

Trend: Nákupy na internete

Počas pandémie 49 % zákazníkov na Slovensku nakupovalo on--line viac módnych produktov než rok predtým. Takmer tretina preto, že si častejšie nakúpi viac vecí naraz cez internet. Ďalšia tretina preto, že e-shopy ponúkali lepšie zľavy a 26 % nakúpilo viac z dôvodu voľného času. Naopak 29 % zákazníkov nakupovalo menej, či už kvôli finančným možnostiam alebo z dôvodu, že si nové oblečenie nemali kam obliecť.

Rok pandémie v e-commerce spôsobil, že Slováci (51 %) objavili nové značky, ktorých produkty si aj nakúpili. Objavovali ich najmä cez webové vyhľadávače a doporučené položky (60 %), ďalej cez sociálne siete ako Instagram a Facebook (47 %), no malé módne značky vyhľadávali aj spontánne z dôvodu ich podpory počas náročného obdobia (7 %). Móde v roku 2020 dominoval trend pohodlia. Podľa výskumu Fashion (Re)search vyhľadávača GLAMI si Slováci najčastejšie zvolili tenisky (44 %), nasledovali legíny (36 %), rifle (35 %) a tepláky (34 %). V tesnom závese sa umiestnili mikina a domáce tričko. Zatiaľčo minulý rok bolo prioritou pre Slovákov doručenie tovaru zdarma, v súčasnosti je to dobrý pomer ceny a kvality produktu (37 %). V porovnaní s minulým rokom sa stali dôležitejšími rýchlosť doručenia (o 3 %), nízke ceny (o 3 %), možnosť platby za tovar až pri doručení (o 8 %) a predĺžená možnosť na vrátenie tovaru (o 5 %). Dôležitosť témy ako bezpečnosti pri doručovaní ako aj platba tovaru naopak klesla, čo zrejme vyplýva zo spoločenského povedomia o víruse rok od vypuknutia globálnej pandémie.

Najväčšou výzvou pre on--line nákupy je virtuálny výber produktov. Možnosť prezrieť si tovar na vlastné oči a ohmatať si ho chýba až 42 % zákazníkov. S výberom správnej veľkosti módnych kúskov má problém 37 %. Nie je preto prekvapením, že najhoršie sa nakupuje v kategóriách, kde sa ťažko odhaduje veľkosť. Na prvom mieste skončili nohavice (49 %), nasledovali topánky (33 %) a tretie miesto obsadila spodná bielizeň (23 %). To môže byť hlavným dôvodom prečo až 45 % zákazníkov uvádza, že čaká s niektorými nákupmi na otvorenie kamenných predajní. O čosi viac (49 %) zákazníkov nečaká na nič a nakupuje on--line. Zvyšok zákazníkov stále váha. I napriek tomu, 56 % nováčikov, ktorí predtým nakupovali len offline, tvrdí, že zostáva pri nákupoch on--line. S rozvojom umelej inteligencie (AI) sa pravdepodobne zbúrajú jednotlivé bariéry pri internetovom nákupnom procese a ochota nakupovať on--line sa ešte zvýši. „AI môže zákazníkovi pomôcť s odporučením veľkosti, značky, štýlu na základe interakcií používateľa so stránkou, predchádzajúcich objednávok, či vrátených položiek. Prípadne mu AI ponúkne možnosť vyskúšať oblečenie virtuálne pomocou vlastných fotiek“, predstavuje víziu blízkej budúcnosti Antonín Hoskovec.


EU: Digitálne osvedčenie pre COVID-19

Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady EÚ dospeli k predbežnej dohode o zavedení digitálneho osvedčenia EÚ pre COVID. V papierovej alebo digitálnej forme potvrdí, že jeho držiteľ bol zaočkovaný proti ochoreniu COVID-19, absolvoval negatívny test na prítomnosť nového koronavírusu, prípadne toto ochorenie prekonal. V skutočnosti teda budú existovať tri druhy certifikátov s účinnosťou 12 mesiacov. Nebude však podmienkou uplatnenia práva na voľný pohyb v rámci EÚ, nepôjde ani o cestovný doklad.

Európska komisia sa s cieľom zvýšiť prístupnosť a cenovú dostupnosť testovania na nový koronavírus zaviazala zmobilizovať aspoň 100 miliónov eur z nástroja núdzovej podpory, ktoré sa použijú na nákup testov na diagnostikovanie infekcie SARS-CoV-2 za účelom ich využitia v súvislosti s vydávaním nových osvedčení. Tieto prostriedky by mali pomôcť najmä osobám, ktoré často prekračujú hranice kvôli práci, škole, návšteve príbuzných, zdravotnej starostlivosti či starostlivosti o blízkych, ako aj pre kritický personál. Vyjednávači sa tiež dohodli, že v prípade potreby môže byť na nákup testov uvoľnených ďalších 100 miliónov eur. Takéto rozhodnutie však bude podliehať schváleniu rozpočtových orgánov EÚ.

Členské štáty by nemali v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 zavádzať ďalšie cestovné obmedzenia: karanténu, samoizoláciu alebo testovanie, pokiaľ nie sú primerané a nevyhnutné na zabezpečenie ochrany verejného zdravia. Pri prijímaní takýchto opatrení by mali byť zohľadňované dostupné vedecké poznatky vrátane epidemiologických údajov zverejňovaných Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Komisia a členské štáty by mali byť upovedomení najneskôr 48 hodín pred začiatkom uplatňovania takýchto dodatočných obmedzení.

Členské štáty budú musieť akceptovať osvedčenia vydané v inej krajine EÚ potvrdzujúce zaočkovanie vakcínou, ktorej použitie v EÚ odobrila Európska agentúra pre lieky (EMA). V súčasnosti ide o vakcíny Pfizer-BioNTech, Moderna, AstraZeneca a Janssen. Vlády členských štátov sa budú môcť rozhodnúť, či uznajú aj osvedčenia vydané inou krajinou EÚ o zaočkovaní vakcínou, ktorá bola odobrená iba v procese vnútroštátnej núdzovej autorizácie, prípadne potvrdenia o zaočkovaní vakcínou zo zoznamu núdzového použitia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Osvedčenia budú podliehať overovaniu integrity a pravosti elektronických pečatí s cieľom predchádzať podvodom a falšovaniu. Členský štát, na ktorého územie držiteľ smeruje, si nebude môcť ukladať osobné údaje z osvedčenia a žiadna centrálna databáza nevznikne ani na úrovni EÚ. Zoznam inštitúcií, ktoré budú mať právo spracúvať a získavať údaje z osvedčení, bude verejný tak, aby si mohli občania uplatniť svoje práva vyplývajúce zo Všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR).

SR: Vývoj nezamestnanosti v apríli

V apríli bolo na Slovensku podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR najviac voľných pracovných miest od začiatku tohto roka. V období január až apríl 2021 došlo v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 tiež k poklesu počtu nahlásených hromadných prepúšťaní o 28, počet ohrozených pracovných miest poklesol o 2.619.

Na trhu práce sa v apríli 2021 uplatnilo presne 11.379 uchádzačov o zamestnanie, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 5.458 osôb (v apríli 2020 to bolo 5.921 osôb). V porovnaní s predošlým mesiacom sa v apríli 2021 uplatnilo na trhu práce o 486 osôb viac. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v apríli 2021 na úrovni 8,55 %. Medzimesačne, v porovnaní s marcom 2021, poklesla o 0,03 p. b. Ide o prvý pokles miery nezamestnanosti za posledného pol roka. Úrady práce evidovali celkovo 234.472 ľudí bez práce, čo je o 470 osôb menej ako v marci 2021 (o 0,20 %). Oproti predošlému mesiacu poklesol aj počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie do 29 rokov, a to o 1.052 osôb (marec 2021, 55 484 osôb). Zároveň o 729 osôb poklesol aj počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie do 25 rokov (marec 2021, 29 549 osôb).

V apríli dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti 8,00 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom bol zaznamenaný minimálny nárast, a to o 0,02 p. b. (7,98 % v marci 2021). Medziročný nárast je o 1,43 p. b. (6,57 % v apríli 2020). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 219 293 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 666 osôb (o 0,30 %). Celkovo bolo z evidencie vyradených 13.654 uchádzačov o zamestnanie, z toho 53 pre nespoluprácu a ďalších 2.222 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Slovenský trh práce stále ponúka vyše 60-tisíc voľných pracovných miest, pričom v apríli ich bolo najviac od začiatku tohto roka - 66.685, čo je o 3.893 pracovných miest viac ako v marci 2021. Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, a to 19.560 miest (podiel 29,33 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.080 (podiel 4,62 %). Počet voľných pracovných miest vhodných pre absolventov bol v mesiaci apríl na úrovni 30.022, čo je najviac od začiatku tohto roka. Zamestnávatelia hľadajú najmä operátorov a montérov strojov a zariadení, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov.  

Aktuálne: Obávate sa GDPR? Ešte nepoznáte nové ePrivacy nariadenie

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (známe pod skratkou GDPR) bolo prijaté už v roku 2016, ale začalo sa v celej Európskej únii aplikovať až od 25. mája 2018. Za 3 roky aplikácie GDPR je na Slovensku najvyššou udelenou pokutou sankcia Sociálnej poisťovni vo výške 50 tisíc eur. Na porovnanie, dve najvyššie pokuty udelil Francúzsky úrad (CNIL) spoločnosti Google a to vo výškach 100 miliónov a 50 miliónov EUR. Britský dozorný úrad (ICO) dokonca uvažoval o pokute 200 miliónov eur pre British Airways, ale najvyššiu britskú pokutu nakoniec znížil (aj kvôli pandémii) na 22 miliónov.

V roku 2020 udelil Úrad na ochranu osobných údajov na Slovensku celkovo 54 pokút vo výške 103 tisíc eur. Najvyššia pokuta vo výške 20 tisíc eur bola udelená Dopravnému podniku Bratislava, priemerná pokuta dosiahla úroveň 1.913 eur. Začatých bolo 219 konaní. Najviac pokút dostali mestá a obce, najmä kvôli zverejneniu údajov zo zmlúv a rokovaní na webe, druhé v poradí boli školské zariadenia. Aj keď pokuty podľa GDPR pre slovenské firmy stále predstavujú akéhosi univerzálneho „strašiaka“, je otázne či sú obavy oprávnené. „Slovensko patrí vo výške pokút, ale aj vo výklade a vymáhaní pravidiel podľa GDPR na úplný chvost Európy. Problém však nie je GDPR, ale zákony o ochrane osobných údajov a prax, ktorú sme tu mali dávno pred GDPR. Tento historický a nesprávny prístup nám bráni venovať sa zmysluplným a novým témam. Témy ako rodné čísla, povinne zverejňované zmluvy, kamerové systémy alebo nástenky obcí – na ktoré sa Úrad svojou praxou zameriava – podľa mňa nie sú to, čomu by sme sa mali v dnešnej dobe venovať“, tvrdí Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie DAGITAL Legal.

Zmeny, ktoré GDPR v skutočnosti prinieslo, neboli až tak výrazné, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pribudli nové povinnosti, avšak charakter regulácie ochrany osobných údajov zostal rovnaký a astronomických pokút sme sa na Slovensku stále nedočkali. Pritom GDPR nikdy nehovorilo, na čo je konkrétne potrebný súhlas a na čo nie. Presne toto však nariaďuje ePrivacy legislatíva už od roku 2002. Nové ePrivacy nariadenie teda opäť nebude úplne nové, podobne ako pred tromi rokmi nebolo nové ani GDPR. Nariadenie existuje už dnes v podobe ePrivacy smernice z roku 2002 a zákona o elektronických komunikáciách z roku 2011, ktorý smernicu do slovenskej legislatívy implementuje. Tieto predpisy vyžadujú napr. súhlas s používaním cookies, sledovaním lokalizačných údajov alebo súhlas na marketingové elektronické oslovovanie. Výnimky z týchto súhlasov sú už dnes pomerne prísne a tieto súhlasy musia spĺňať prísne požiadavky podľa GDPR. „V západnej Európe je súhlas na používanie analytických a marketingových cookies, pixelov, skriptov, či prakticky takmer všetkých platených kampaní na sociálnych sieťach, ale aj súhlas na mnohé operácie bežne vykonávané mobilnými aplikáciami, horúcou témou. Na Slovensku tieto súhlasy prakticky nikto nezbiera a téma ani len nerezonuje vo verejnej debate a už vôbec nie v činnosti regulátorov. Nikto nerieši stav, kedy väčšina cookies okien a mobilných aplikácií na internete absolútne nespĺňa základné požiadavky. Ide podľa mňa o alarmujúci stav," upozorňuje Jakub Berthoty.

Verejnosť má problém rozumieť rozdielom medzi ePrivacy legislatívou a GDPR. Častokrát dochádza k zámene týchto rozdielnych predpisov, ktoré, ako sa zdá, treba chápať a aplikovať spoločne na viaceré, dnes už bežne používané technológie. Jasné však nie sú ani národné predpisy, ktoré sa snažia implementovať túto legislatívu EÚ a ani postavenie rôznych regulátorov. Na Slovensku sa ePrivacy vôbec nedodržiava a nekontroluje, pritom je primárne zodpovednosťou štátu správne implementovať a vynucovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ. 

pondelok 24. mája 2021

Vyše 80 % Slovákov pravidelne stráca veci

Každá strata je nepríjemná, a navyše môže vyjsť aj poriadne draho. Počas roka stratí viac ako polovica Slovákov v priemere do dvoch vecí, ďalších 22 % stratí každoročne až do 10 predmetov. Až 57 % stratených vecí sa pohybuje rádovo v desiatkach až stovkách eur. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Samsung (Instant Research výskumnej agentúry Ipsos, január 2021, 1.095 ľudí starších než 18 rokov).

O aké predmety Slováci najčastejšie prichádzajú? Slováci najčastejšie strácajú dáždnik (40,5 %). Na druhom mieste sa umiestnili kľúče (36,9 %) a veci, akými sú taška, ruksak či kabelka (13,8 %) nasledované mobilným telefónom (12,9 %) a peňaženkou (10,3 %). Slováci často strácajú tiež rôzne kusy oblečenia, okuliare, peniaze, USB kľúče alebo slúchadlá, ale napríklad aj dôležité dokumenty. „Strata týchto predmetov znamená nielen finančnú ujmu, ale veľakrát aj časovú, obzvlášť ak ide o stratu peňaženky s dokladmi. V niektorých prípadoch ľudí netrápi ani čas či peniaze, ale emocionálna väzba ku stratenému objektu, ako v prípade stratených domácich miláčikov“, komentoval Tomáš Balík. Ročne takmer polovica Slovákov (45,7 %), v dôsledku straty rôznych predmetov, príde o desiatky eur. Škoda sa ale môže vyšplhať až do stoviek či tisícok eur (11,9 %), pokiaľ ide o drahé okuliare alebo mobilný telefón. Najčastejším miestom, kde ľudia strácajú svoje veci, sú domácnosť alebo vonkajšie bližšie nešpecifikované prostredie, ktoré sú nasledované kanceláriou a obchodom. Prieskum neukázal zásadné rozdiely medzi pohlaviami, ženy a muži sú na tom teda pri strácaní vecí podobne.

Na otázku Aký najneobvyklejší / najšialenejší objekt ste počas svojho života stratili, odpovedali Slováci naozaj rôznorodo. V oblasti šperkov a cenností to boli najčastejšie náušnice, prsteň, zásnubný prsteň, retiazka, náramok či hodinky, ale aj samotné peniaze či rovno celá peňaženka, ale aj heslo od účtu v banke. Slováci veľmi často strácajú bežné veci, s ktorými prichádzajú do kontaktu, alebo s nimi dennodenne manipulujú: kľúče a mobilné telefóny. Uvádzajú však aj rôzne doklady, občiansky preukaz, vodičský preukaz, pas, vysvedčenie a rodný list. Aj zdanlivo nehodnotné veci však môžu pre človeka znamenať veľa, napríklad strata zberateľských kartičiek, či už ide o pokémonov alebo hokejistov. Medzi zaujímavé straty, ktoré Slováci uvádzajú, ale patria tiež kuriozity ako zubná protéza a uhlová brúska. Pri cestovaní potom Slováci strácajú batožinu, ale aj rodinných príslušníkov, či už je to dieťa alebo manželka. Súčasná doba priniesla aj stratu rúška a certifikátu s výsledkom testu na COVID.




EU: Fond na spravodlivú transformáciu

Európsky parlament schválil pravidlá fungovania Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý krajinám Európskej únie (EÚ) pomôže riešiť sociálne a hospodárske následky prechodu na klimatickú neutralitu. Tvorí prvý pilier Mechanizmu spravodlivej transformácie (JTM) – kľúčového nástroja zameraného na podporu regiónov, priemyselných odvetví a pracovníkov, ktorí by mali čeliť najvážnejším výzvam v súvislosti s implementáciou Európskeho ekologického dohovoru (Európska zelená dohoda).

Rozpočet fondu tvorí 7,5 miliardy eur z Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 a dodatočných 10 miliárd eur z nástroja na obnovu EÚ. Bude podporovať projekty zamerané na hospodársku diverzifikáciu, rekonverziu či tvorbu pracovných miest, ako aj projekty, ktoré prispievajú k prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové európske hospodárstvo. V čase, kedy sa hospodárstvo EÚ usiluje o dosiahnutie klimatickej neutrality, by mal fond financovať pomoc pri hľadaní zamestnania, zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu či aktívne začleňovanie pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie do meniaceho sa hospodárstva. Zameraný bude na podporu mikropodnikov, podnikateľských inkubátorov, univerzít a verejných výskumných ústavov, ako aj investícií do nových energetických technológií, energetickej účinnosti a udržateľnej miestnej mobility. Naopak, nebude podporovať spaľovanie odpadu, vyraďovanie jadrových elektrární z prevádzky alebo ich výstavbu, činnosti spojené s produkciou tabakových výrobkov ani investície do fosílnych palív. Členské štáty musia vo svojich plánoch spravodlivej transformácie určiť územia najviac zasiahnuté energetickou transformáciou a prostriedky z fondu zamerať práve na ne. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná špecifikám ostrovov, ostrovných oblastí a najvzdialenejších regiónov.

Poslancom sa počas vyjednávania so zástupcami členských štátov o konečnom znení pravidiel fungovania fondu podarilo presadiť, aby bol v prípade navýšenia rozpočtu fondu po 31. decembri 2024 zavedený tzv. mechanizmus ekologického odmeňovania. Išlo by o dodatočné zdroje, ktoré by sa rozdelili medzi členské štáty v závislosti od pokroku, ktorý dosiahli v oblasti znižovania priemyselných skleníkových plynov. Ďalšie kľúčové aspekty nariadenia:
• Podmienkou získania prostriedkov z Fondu na spravodlivú transformáciu bude záväzok na úrovni členských štátov dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Kým členské štáty tento cieľ neprijmú, budú mať nárok len na 50% národných alokácií z tohto fondu.
• Podniky vo finančnej tiesni budú môcť získať podporu v súlade s pravidlami EÚ týkajúcimi sa dočasnej štátnej pomoci, ktoré boli zavedené na riešenie výnimočných okolností.
• Prostriedky bude možné dobrovoľne presmerovať z iných kohéznych fondov.
• Podiel investícií poskytovaných z prostriedkov EÚ (spolufinancovanie) bude predstavovať maximálne 85 % v prípade menej rozvinutých regiónov, 70 % v prípade prechodných regiónov a 50 % v prípade rozvinutejších regiónov.

Po Európskom parlamente musí vopred dohodnutý legislatívny text schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.


Trend: Mladšie jazdené autá

Dopyt Slovákov po jazdených autách smeruje stále silnejšie k mladším autám s menším nájazdom kilometrov. Troj- a štvorročné autá tvorili podľa dát Carvago v roku 2020 spolu až 26 % (13,0+13,1 %) celkového predaja, podiel jednotlivých ročníkov áut starších ako sedem rokov nepresahoval 5 %. Najväčšia časť týchto vozidiel má najazdených medzi 150 a 200-tisíc kilometrov a cenu medzi 6 a 8- tisíc eurami.

V roku 2020 bola najpredávanejším modelom Škoda Octavia s rokom výroby 2017 vo verzii kombi so 140-tisíc kilometrami a priemernou koncovou cenou 13 545 eur. Octavie tvorili až 10 percent všetkých kupovaných áut z druhej ruky. Slovensko, podobne ako Česká republika, ostáva aj pri jazdených autách krajinou s dominantnou značkou Škoda. 8 z 10 najpredávanejších modelov patrilo škodovke, zvyšné dve pozície značke Volkswagen. Za najpredávanejšími modelmi Škoda (v poradí Octavia, Superb, Fabia) a Volkswagen (Passat, Golf) nasleduje Audi A4, VW Tiguan, Audi A6, Kia Ceed a Hyundai i30.

Aj keď v TOP20 najpredávanejších vozidiel figuruje len jeden model 4x4, autá s pohonom všetkých kolies sú na Slovensku stále veľmi populárne a tvorili takmer tretinu (30 %) všetkých jazdených áut predaných v roku 2019. Rastúci význam otázky životného prostredia nevidno ani na štatistike paliva. Až 63,3 % predaných jazdených áut stále tvoria vozidlá na naftu. Trh áut na alternatívny pohon je ešte v plienkach, keď hybridy tvorili 0,6 % predaných áut.

Aktuálne: Prísnejšie pravidlá pre hotovosť

Od 3. júna 2021 začnú v Európskej únii platiť prísnejšie pravidlá pre prevoz finančnej hotovosti z alebo do tretích krajín. V súčasnosti platí, že ak cestuje občan so sumou 10 tisíc eur a viac, alebo jej ekvivalentom v inej mene, bez vyzvania ich musí ohlásiť hraničnému colnému úradu na predpísanom tlačive. Po novom tak bude musieť cestujúci urobiť aj v prípade, že peniaze bude posielať poštou, leteckou, námornou, cestnou či železničnou dopravou cez hranice EÚ.

Nové pravidlá vyplývajú z novely colného zákona, ktorá preberá nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Hlásenie o odosielateľovi, príjemcovi, pôvode peňazí či o ich pravdepodobnom použití musí odosielateľ alebo príjemca doručiť finančnej správe do 30 dní odo dňa, keď finančná správa požiada odosielateľa alebo príjemcu predloženie oznámenia o preprave hotovosti. Členské štáty EÚ budú používať jednotný formulár oznámenia, ktorý je potrebné vyplniť v jednom z jazykov dostupných pre krajinu, do ktorej občan vstupuje, alebo ktorú opúšťa. Formuláre sú dostupné on-line alebo ich budú mať k dispozícii orgány v miestach kontroly. Pri podozrení, že finančné prostriedky majú súvis so spáchaním trestného činu, bude ich môcť finančná správa zadržať.

Od 3. júna sa do sumy 10 tisíc eur a viac budú zaraďovať po prvýkrát aj zlaté mince s obsahom zlata najmenej 90 %, zlaté tehly, nugety alebo hrudy s obsahom zlata najmenej 99,5%. Rovnako tiež šeky, cestovné šeky, vlastné zmenky, peňažné poukážky bez uvedeného príjemcu, bankovky aj mince, ktoré už v súčasnosti nie sú v bežnom obehu, ale je ich možné vymeniť v centrálnej banke. Oznámenie o prevoze treba vyplniť na predpísanom formulári a podať colným orgánom v mieste kontroly vstupu alebo výstupu z EÚ.



piatok 21. mája 2021

Pishing: Každý desiaty napadnutý Slovák utrpel škodu

S ohrozením citlivých informácií, akými sú osobné údaje či prístup k účtu na sociálnych sieťach, sa už aspoň raz stretol takmer každý druhý Slovák (47 %). S ohrozením svojich financií má skúsenosť takmer každý tretí (30 %). Najvyššej miere ohrozenia spomedzi porovnávaných vekových skupín čelia Slováci v strednom veku 45 až 55 rokov - viackrát sa s bezpečnostnou hrozbou, spojenou s ohrozením citlivých osobných údajov, stretla tretina (32 %) z nich. Ohrozenie svojich financií opakovane pocítila pätina (19 %) opýtaných v tejto vekovej kategórii.

V prieskume agentúry STEM/MARK pre mBank (on-line populácia SR vo veku nad 15 rokov, marec 2021) potvrdili Slováci so skúsenosťou s ohrozením bezpečnosti v on-line prostredí, že najčastejšou formou bol phishing (61 %). Ide o typ útoku, pri ktorom sa podvodník snaží elektronickou formou (napr. e-mail či SMS) vylákať citlivé informácie ako napríklad heslo, číslo platobnej karty alebo iné podobné informácie, ktoré sa dajú jednoducho zneužiť. Skupina mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov sa v porovnaní s ľuďmi v strednom veku a seniormi nad 65 rokov stretla s väčším množstvom rôznych typov hrozieb - phishing (47 %), odcudzenie identity či účtu na sociálnej sieti (36%) alebo ich neznáma osoba kontaktovala s cieľom vylákať peniaze (33 %). Respondenti v strednom veku (64 %) a seniori (65 %) sa najčastejšie stretli práve s phishingom. Ak došlo k nejakému ohrozeniu, bola väčšina takýchto pokusov odhalená včas a bez vzniku škody (91%). Alarmujúce je však zistenie, že takmer každý desiaty napadnutý utrpel nejakú škodu – či už došlo k úniku informácií alebo k finančnej ujme. Pri výskyte bezpečnostnej hrozby hľadajú ľudia pomoc najmä v rámci rodiny, priateľov či kolegov (43 %), na banku sa obrátilo 40 % respondentov a na políciu 8 % opýtaných. Každý štvrtý ohrozený (23 %) uviedol, že v čase hrozby nevedel, čo má robiť.

Väčšina Slovákov tvrdí, že sú v on-line prostredí opatrní a väčšinu bezpečnostných zásad dodržiava vyše 80 %. Medzery majú pri blokácii aktuálne nepoužívanej platobnej karty – viac ako polovica opýtaných (53 %) uviedla, že túto možnosť väčšinou alebo nikdy nevyužíva. Blokáciu magnetického prúžka na platobnej karte väčšinou alebo nikdy nevyužíva až 58 % respondentov. Takmer nikde v Európe sa magnetickým prúžkom už neplatí a jeho deaktivácia môže výrazne zvýšiť ochranu pred tzv. skimmingom – skopírovaním údajov z platobnej karty a jej následným zneužitím. Výraznejšie rozdiely v dodržiavaní bezpečnostných zásad z pohľadu vekových kategórií sa preukázali napríklad pri zabezpečení domácej wi-fi siete. Dôsledne zabezpečenú ju má vždy až 91 % mladých oproti napríklad 77 % ľudí v strednom veku či 72 % seniorov. Svoj mobilný telefón si biometriou či heslom vždy dôsledne chráni 82 % mladých ľudí, ale len 46 % seniorov. Ukázalo sa, že mladí ľudia sú oproti seniorom menej opatrní pri používaní verejnej wi-fi siete – do svojho internet bankingu alebo emailu sa cez ňu prihlasuje 29 % mladých a len 20 % seniorov. Až 90 % seniorov vo veku nad 65 rokov si väčšinou alebo vždy nastavuje limit na karte pre výber, platbu v obchode či on-line platbu podľa potreby, u mladých ľudí túto možnosť väčšinou alebo vždy využíva 82 % opýtaných.

Podľa zistení Slováci vedia o parametroch zabezpečujúcich silu prístupových hesiel a využívajú faktory, ktoré túto silu podporujú – to je napríklad používanie číslic v hesle (96 %), dĺžka hesla aspoň 8 znakov (91 %) a kombinácia malých a veľkých písmen (79 %). Na každom účte má iné heslo 64 % opýtaných. Určité rezervy máme napríklad v pravidelnom obmieňaní hesiel (40 %) a vo využívaní špeciálnych znakov (31 %). Z pohľadu vekových kategórií sa ukázali rozdiely pri obmieňaní hesiel - pravidelne si ich mení 42 % mladých, 35 % ľudí v strednom veku a 28 % seniorov. Výsledky prieskumu ukázali aj to, že rozdielne heslo na svojich účtoch má 60 % mladých, 68 % ľudí v strednom veku a 72 % seniorov.

EU: Kreatívna Európa 2021-2027

Definitívnu verziu nového programu Kreatívna Európa na roky 2021-2027 s historicky najvyšším rozpočtom na podporu kultúry a audiovizuálneho sektora schválil Európsky parlament. Program, ktorého rozpočet sa v porovnaní s rokmi 2014-2020 sumou 1,4 miliardy eur takmer zdvojnásobí, by mal do kultúrnych a kreatívnych odvetví v uvedenom období investovať približne 2,5 miliardy eur v bežných cenách. Kultúre by mal pomôcť pozviechať sa z následkov pandémie ochorenia COVID-19.

Okrem navýšenia rozpočtu sa europoslancom počas vyjednávaní o konečnej forme programu so zástupcami členských štátov v Rade EÚ podarilo presadiť, aby bol na témy v oblasti inklúzie a rovnosti žien a mužov kladený väčší dôraz. Zákonodarcovia tiež zaistili osobitnú podporu pre súčasnú a živú hudbu, ktoré patria medzi pandémiou najvýraznejšie zasiahnuté odvetvia, a vyššiu mieru spolufinancovania malých projektov zo strany Európskej únie. Parlament tiež presadil, aby program povinne podporoval ženské talenty a umeleckú a profesionálnu kariéru žien. Ženy sú dodnes nedostatočne zastúpené v rozhodovacích pozíciách v kultúrnych, umeleckých a kreatívnych inštitúciách, konštatujú v tejto súvislosti poslanci.

Najväčšou súčasťou programu Kreatívna Európa (1,4 miliardy eur) je podprogram MEDIA, ktorý podporuje rozvoj, propagáciu a distribúciu európskych filmov a audiovizuálnych diel v Európe aj mimo nej. Podprogram Kultúra podporuje cezhraničné kultúrne a kreatívne projekty - spoluprácu vo forme sietí, platforiem a inovačných projektov medzi organizáciami a profesionálmi v oblasti hudby či kníh, propagáciu európskej literatúry a architektúry, ako aj kultúrne ocenenia a iniciatívy EÚ. Podpora z medziodvetvovej zložky programu Kreatívna Európa bude po prvýkrát určená aj pre sektor spravodajských médií, na podporu mediálnej gramotnosti, pluralizmu, slobody tlače a kvalitnej žurnalistiky. Médiá by sa tiež mohli uchádzať o podporu určenú na zvládanie výziev spojených s digitalizáciou.

Nariadenie upravujúce fungovanie nového kultúrneho programu EÚ už odobrila aj Rada (ministrov) EÚ. V nadväznosti na schválenie Európskym parlamentom tak môže nová právna úprava vstúpiť o platnosti okamžite po jej zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. S cieľom zaistiť plynulý prechod z predchádzajúceho do súčasného programového obdobia obsahuje nariadenie ustanovenia o retroaktivite, ktoré umožnia novému programu Kreatívna Európa nadobudnúť účinnosť spätne od 1. januára 2021.