EU: Ochrana obchodu

Podľa výročnej správy o systéme na ochranu podnikov Európskej únie pred dumpingovým a subvencovaným dovozom zaujíma Európska únia v novej obchodnej stratégie Európskej komisie asertívnejší postoj pri obrane svojich záujmov pred nekalými obchodnými praktikami. Európska komisia tiež po prvýkrát oslovila nový typ subvencie poskytovanej tretími krajinami vo forme cezhraničnej finančnej podpory.

Najdôležitejšie body ochrany obchodu v roku 2020

Pokračujúca vysoká úroveň činnosti EÚ v oblasti ochrany obchodu: Vzhľadom na pandémiu COVID-19 musela Európska komisia urýchlene zaviesť dočasné zmeny vo svojich pracovných postupoch, najmä pokiaľ ide o overovacie návštevy na mieste. To jej umožnilo pokračovať v uplatňovaní nástrojov na najvyššej úrovni bez zníženia úrovne činnosti. Na konci roku 2020 bolo prijatých 150 opatrení na ochranu obchodu, ktoré EÚ zaviedla (o 10 viac ako na konci roku 2019) - 128 antidumpingových, 19 antisubvenčných a 3 ochranné opatrenia. V roku 2020 Európska komisia spustila 15 vyšetrovaní v porovnaní so 16 v roku 2019 a uložilo 17 predbežných a konečných opatrení v porovnaní s 15 v roku 2019; 28 recenzií v porovnaní s 23 v predchádzajúcom roku. Najvyšší počet opatrení na ochranu obchodu EÚ sa týka dovozu z: Číny (99 opatrení); Ruska (9 opatrení); Indie (7 opatrení) a USA (6 opatrení).

Riešenie nových typov dotácií: V roku 2020 Európska komisia posilnila svoju činnosť proti dotáciam poskytovaným tretími krajinami. Komisia predovšetkým uložila vyrovnávacie clá na cezhraničnú finančnú podporu poskytovanú Čínou spoločnostiam vo vlastníctve Číny so sídlom v Egypte na vývoz do EÚ. Komisia sa tak prvýkrát zaoberala cezhraničnými subvenciami poskytovanými krajinou podnikom nachádzajúcim sa v inej krajine na vývoz do EÚ.

Podpora a obrana vývozcov z EÚ, ktorí čelia vyšetrovaniu ochrany obchodu na vývozných trhoch: Význam monitorovania opatrení na ochranu obchodu prijatých tretími krajinami bol evidentný aj v roku 2020. Počet opatrení na ochranu obchodu platných pre tretie krajiny, ktoré ovplyvňujú vývozcov z EÚ, dosiahol najvyššiu úroveň od spustenia monitorovacej činnosti Európskou komisiou, pričom bolo zavedených 178 opatrení. Okrem toho sa v roku 2020 zvýšil aj počet začatých prípadov, a to 43 v porovnaní s 37 v predchádzajúcom roku. V správe sa uvádza aj činnosť Európskej komisie zameranej na zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel WTO a na riešenie procesných chýb a právnych nezrovnalostí, aby sa zabránilo akémukoľvek zneužívaniu nástrojov na ochranu obchodu tretími krajinami. Intervencie priniesli úspech v niektorých prípadoch, kedy neboli opatrenia nakoniec uložené, čo ovplyvnilo dôležité vývozné výrobky EÚ.

Silné zameranie na monitorovanie a presadzovanie: V roku 2020 sa obnovilo zameranie na monitorovanie opatrení zavedených vrátane zmien v postupoch dohľadu s cieľom zaistiť nepretržitú účinnosť nástrojov na ochranu obchodu. To sa týkalo aj colných orgánov, priemyslu EÚ a v niektorých prípadoch Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Komisia pokračovala vo svojom úsilí riešiť prípady, kedy sa vývozcovia pokúšali vyhnúť sa opatreniam, a preto v roku 2020 zahájila tri vyšetrovania zamerané na obchádzanie opatrení a počas roka ukončila päť takýchto vyšetrovaní, pričom opatrenia boli v štyroch prípadoch rozšírené aj na dovoz z tretích krajín, v ktorých sa zistila prekládka. 

Správa taktiež pripomína zistenia Európskeho dvora audítorov z júla 2020, ktoré potvrdili úspešné presadzovanie nástrojov EÚ na ochranu obchodu zo strany Európskej komisie. V správe sa uviedlo niekoľko odporúčaní na ďalšie posilnenie reakcie na výzvy súvisiace s nekalým obchodovaním s dovozom, ktoré Európska komisia začala realizovať v roku 2020, napríklad zlepšenie monitorovania s cieľom zaistiť účinnosť opatrení.

Výzva: Školský digitálny koordinátor

V rámci Národného projektu (NP) edIT bude vo vybraných školách pilotne zavedená pozícia školského digitálneho koordinátora. Ministerstvo školstva SR zverejnilo na svojom webe výzvu na prihlásenie sa do NP edIT 1 a edIT 2 a ich podaktivity – školský digitálny koordinátor. 

Školským digitálnym koordinátorom sa môže stať pedagogický zamestnanec podľa § 6, ods. 1 Zákona č. 138/2019 Z. z. Podmienkou je absolvovať inovačné vzdelávanie (v rámci NP IT Akadémia) - vzdelávací program bude prebiehať prezenčne a dištančne. Úlohou školského digitálneho koordinátora bude koordinovať informatizáciu a vzdelávanie prostredníctvom digitálnych technológií s cieľom podporiť transformáciu vzdelávania a školy pre 21. storočie, resp. digitálnu budúcnosť. Náplňou práce nie je to isté ako náplň správcu siete IKT. Z hľadiska potrieb digitálnej transformácie vzdelávania má digitálny koordinátor pôsobiť v troch základných oblastiach: vízia školy, škola ako komunita aktérov a škola ako vzdelávacie prostredie. V zmysle novely zákona č. 138/2019 Z.z. má školský digitálny koordinátor zabezpečovať:

• poradenstvo a odbornú pomoc v oblasti zavádzania nových digitálnych metód do vzdelávania,
• spätnú väzbu pedagogickým zamestnancom školy v uplatňovaní a využívaní digitálnych metód, foriem a didaktických prostriedkov vo výchove a vzdelávaní,
• vzdelávanie zamestnancov v oblasti využívania digitálneho obsahu alebo foriem práce s digitálnym obsahom,
• aktuálny digitálny materiál ku vzdelávacím štandardom vyučovacích predmetov alebo vzdelávacích oblastí,
• pravidelnú informovanosť o aktuálnych možnostiach využívania digitálnych technológií vo výchove a vzdelávaní a možnostiach zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti,
• poradenstvo v rámci digitálnych technológií,
• administráciu on-line testovaní,
• dostupnosť externých vzdelávacích zdrojov.

Plánuje sa financovať približne 170 koordinátorov v základných a 180 koordinátorov v stredných školách počas jedného roka. Výška finančných prostriedkov určených na výzvu edIT 1 je 3.240.000 eur, na edIT 2 ide o sumu 2.970.000 eur. Školy so záujmom o túto pozíciu musia vyplniť elektronický formulár na stránke https://koordinatori.iedu.sk/. Konečný termín na predloženie žiadosti je 30. september. 

5G: Systém varovania v reálnom čase

Technológie budú kľúčovým faktorom, ktorý zaistí bezpečnejšie nejasné dopravné situácie. HERE Technologies, Vodafone a Porsche spolupracujú na dosiahnutí tohto cieľa v rámci štúdie uskutočniteľnosti. Cieľom je zlepšiť bezpečnosť na cestách pomocou technológie 5G a vysoko presnej identifikácie a lokalizácie nebezpečných dopravných situácií v reálnom čase. Po úvodných testoch plánujú ďalej optimalizovať systém varovania v reálnom čase a vyhodnotiť jeho potenciál pri každodennom používaní.

V rámci štúdie sa testuje, ako môžu technológia 5G a veľmi presné určovanie polohy v budúcnosti zvýšiť bezpečnosť premávky a znížiť počet dopravných nehôd. Tieto tri spoločnosti spolupracujú na vývoji výstražného systému v reálnom čase, aby vozidlá a ich vodiči mohli dostávať upozornenia na nebezpečenstvo priamo, bez akéhokoľvek zdržania, a bolo tak možné na ne okamžite reagovať. V laboratóriu mobility Vodafone 5G v Aldenhovene partneri prvýkrát testujú systém varovania v reálnom čase za podmienok podobných každodenným situáciám. Pozornosť sa zameriava predovšetkým na nebezpečné situácie, ktoré nie sú pre vodičov vozidiel viditeľné, alebo sú pre nich ťažko viditeľné, napríklad keď je výhľad blokovaný premávkou vpredu. Zachytené kamerovými a senzorovými systémami, využívajúce umelú inteligenciu a presne lokalizované pomocou technológie mapovania a určovania polohy vo vysokom rozlíšení, budú určené údaje spracované a vyhodnotené priamo na ceste a na okraji siete prostredníctvom technológie Multi-access Edge Computing (MEC). Vo forme špeciálnych upozornení využívajúcich technológiu mobilnej siete 5G a inteligentného sprostredkovateľa správ MQTT je možné údaje potom bezodkladne odoslať účastníkom cestnej premávky cestujúcim.

Na detekciu nebezpečných situácií vopred sa okrem máp HD a technológie určovania polohy používa Live Sense SDK. Tento systém, integrovaný do spotrebiteľských zariadení s prednými kamerami, používa počítačové videnie a umelú inteligenciu na identifikáciu predmetov a zmien v správaní ostatných účastníkov cestnej premávky alebo stavu vozovky, ktoré by mohli viesť k nebezpečným situáciám. Na základe týchto informácií generuje Live Sense SDK výstrahy pre vodičov v reálnom čase. V mnohých prípadoch prebieha spracovanie údajov v centralizovaných centrách cloudových počítačov. S Multi-access Edge Computing (MEC) sa výpočtový výkon posúva ešte bližšie k zákazníkovi - v tomto prípade bližšie k vozidlám. Šetrí čas a umožňuje výmenu údajov v reálnom čase. Cesta, ktorou sa údaje dostanú k príjemcovi, sa výrazne skráti. V dôsledku technológie mobilnej siete 5G nedochádza k žiadnemu zdržaniu ani pri reálnom prenose údajov. Varovania pred nebezpečenstvom budú účastníkovi cestnej premávky doručované v reálnom čase s latenciou kratšou ako desať milisekúnd. Navyše údaje, ktoré boli predtým spracované vo vozidle, budú v budúcnosti spracované aj mimo vozidla.

Trend: Cielené útoky

Jeden z 10 (9 %) kyberbezpečnostných incidentov, ktorému zabránila služba nepretržitej riadenej ochrany MDR, mohol mať za následok vážne narušenie prevádzky alebo neoprávnený prístup k dátam zákazníka. Prevažná väčšina incidentov (72 %) sa radila do kategórie strednej závažnosti. Ak by tieto hrozby služba nezachytila, mohli by narušiť procesy v organizácii, alebo by mohli viesť k prípadom zneužitia údajov. 

Odhaľovanie a predchádzanie vyvíjajúcich sa hrozieb vyžaduje skúsených lovcov, ktorí dokážu odhaliť podozrivé aktivity skôr, ako spôsobia organizácii škodu. Spoločnosť Kaspersky analyzovala dáta z anonymizovaných zákazníckych incidentov detegovaných prostredníctvom služby MDR v 4. štvrťroku 2020 a analyzovala ich z hľadiska rozšírenia a závažnosti. Takmer každé odvetvie (okrem masmédií a dopravy) zaznamenalo počas analyzovaného obdobia incidenty s vysokou závažnosťou. Najčastejšie čelili kritickým incidentom organizácie z verejného sektora (41 % zo všetkých incidentov s vysokou závažnosťou v rámci odvetvia), IT (15 %) a z finančnej oblasti (13 %). Takmer tretinu (30 %) týchto kritických incidentov tvorili cielené útoky vedené ľuďmi a takmer jedna štvrtina (23 %) incidentov s vysokou závažnosťou bola klasifikovaná ako ohnisko malvéru s veľkým dopadom, vrátane ransomvéru. V 9 % prípadov získali kyberzločinci prístup k IT infraštruktúre spoločnosti pomocou techník sociálneho inžinierstva.

Podľa expertov spoločnosti boli súčasné pokročilé pretrvávajúce hrozby (APT) zvyčajne odhalené spolu s prvkami z predchádzajúcich pokročilých útokov. Ak organizácia reagovala na sofistikovanú hrozbu, často čelí opätovnému útoku, pravdepodobne od toho istého útočníka. V organizáciách zažívajúcich tento typ útokov experti často objavili aj znaky simulácie kontradikčného správania, ako napríklad „red teaming “ (nezávislá skupina, tzv. červený tím, útočí na organizácie s cieľom zlepšiť ich efektívnosť) alebo hodnotenie schopností spoločnosti v oblasti prevádzkovej bezpečnosti pomocou simulácie sofistikovaného útoku. Cielené útoky sú pomerne bežné – čelila im viac ako jedna štvrtina (27 %) organizácií. 

Na ochranu pred pokročilými pretrvávajúcimi hrozbami a inými pokročilými útokmi experti odporúčajú:

• Špecializované služby dokážu pomôcť brániť sa voči hrozbám zameraným na veľké organizácie, pomôcť identifikovať a zastaviť útoky v ich raných fázach ešte predtým, než útočníci dosiahnu svoje ciele.
• Použite špecializovanú sadu na efektívnu ochranu koncových bodov, produkty na detekciu hrozieb a reakciu na ne na včasné odhalenie a nápravu dokonca aj nových či evazívnych hrozieb. 
• Poskytnite svojmu SOC tímu prístup k najnovším informáciám o hrozbách a zabezpečte im pravidelné odborné školenia, kde získajú nové poznatky a zručnosti.
• Poskytnite svojim zamestnancom základné školenie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pretože mnohé cielené útoky využívajú phishing či iné techniky sociálneho inžinierstva.

EU: Nedostatok kvalifikovaných mladých ľudí

Až 92 % slovenských spoločností uvádza v súvislosti s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí problémy s náborom dostatočne kvalifikovaných zamestnancov. Podľa správy nadácie Eurofound „Riešenie  nedostatku pracovných síl v členských štátoch EÚ“ viac ako 9 z 10 prevádzok s 10 a viac zamestnancami na Slovensku uvádza problémy s hľadaním vhodných kandidátov na otvorené pozície. Ide o najvyšší podiel v EÚ. Údaje z prieskumu za rok 2019 ukazujú, že po Slovensku nasleduje Rumunsko (90 %), Malta (88 %), Česko a Nemecko (zhodne 85 %), pričom najnižšie miery sú v Slovinsku (64 %), Dánsku a Grécku (obe 57 %).

Napriek tomu bol neuspokojený dopyt Slovenska po pracovnej sile, vyjadrený mierou neobsadenosti pracovných miest v EÚ, v 3. štvrťroku 2020 relatívne nízky - štvrtá najnižšia miera neobsadenosti 0,8 % oproti priemeru EÚ 1,7 %. Vzhľadom na nízky nedostatok pracovnej sily a priemernú mieru nezamestnanosti na Slovensku (6,8 % v júni 2021 v porovnaní so 7,1 % priemerom EÚ, Eurostat) zistil výskum nadácie Eurofound, že verejná diskusia a opatrenia na riešenie nedostatku pracovnej sily v krajine sa zameriavajú primárne na prilákanie pracovnej sily, konkrétne uľahčenie prístupu k pracovníkom z tretích krajín. Až potom nasleduje zlepšenie využívania existujúcich zdrojov a udržanie pracovnej sily, najmä riešenia nesúladu medzi kvalifikáciami prostredníctvom lepšieho zosúladenia potrieb odbornej prípravy a trhu práce.

Nemožno ignorovať ani vplyv pandémie COVID-19. On-line prieskum Living, working a COVID-19 zistil, že existujúce nerovnosti sa pre neúmerný vplyv pandémie rozširujú najmä na zraniteľné skupiny. Napríklad mladí ľudia vo veku 18 - 29 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou prišli o prácu, pričom 17 % je teraz nezamestnaných v porovnaní s 9 % zo skupiny 30 a viac rokov. Tieto údaje zodpovedajú údajom o nezamestnanosti mládeže Eurostatu, ktoré uvádzajú priemer EÚ na úrovni 17 % v júni 2021 a podiel mladej populácie na Slovensku na úrovni 23,1 % (oproti 20,1 % v júni 2020).

Tretie kolo celoeurópskeho prieskumu sa uskutočnilo vo februári a marci 2021 a analýza uvedená v správe a podkladových údajoch za posledné kolo je založená na vzorke 46.800 odpovedí a celkovej vzorke 138.629 všetkých troch kôl. Poukázalo tiež na to, že medzi nezamestnanou mládežou je hlavným problémom zhoršenie duševného zdravia.  Takmer dve tretiny ľudí (64 %) v najmladšej vekovej skupine (18-34 rokov) sú ohrozené depresiou, zatiaľčo u 35-49-ročných je to 60 % a 53 % u 50 ročných a starších. S pokračovaním pandémie a súvisiacich obmedzení depresívne pocity narastali najmä u mladších skupín (+13 percentuálnych bodov z 21 % v lete 2020 na 34 % na jar 2021).

Prvá pomoc: Od septembra pokračuje

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) reflektuje na zmenu Covid automatu, ktorú schválila vláda SR a od septembra do konca tohto roka bude pokračovať v programe Prvá pomoc. Zmena aktualizácie Alert systému na monitorovanie vývoja pandémie a prijímanie opatrení proti SARS-CoV-2 sa odzrkadlí na úprave podmienok vyplácania príspevkov pre oprávnených žiadateľov.

Prvú pomoc za mesiac júl 2021 budú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácať bez zmien. Za mesiac august sa Prvá pomoc vyplácať nebude. Od septembra do decembra 2021 rezort práce pokračuje v podpore udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenia ich následkov. V praxi to znamená vyplácanie pôvodnej schémy Prvá pomoc okrem opatrenia 3B.

V prípade, že sa epidemiologická situácia na Slovensku zhorší, vláda SR môže prijať uznesenie, ktorým stanoví vyplácanie vyšších príspevkov (Prvá pomoc +, resp. Prvá pomoc ++). Túto zmenu prijala vláda dnes ako súčasť uznesenia k návrhu aktualizácie Covid automatu. Bližšie informácie pre žiadateľov o príspevky z projektu Prvá pomoc budú zverejnené na stránke www.pomahameludom.sk.

Novinka: MR s umelou inteligenciou pre deti

Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave získal na oddelenie rádiodiagnostiky nový MR prístroj Magnetom Vida. Ide o prvú inštaláciu tohto typu MR prístroja na Slovensku a zároveň o najvýkonnejší variant tohto typu. 

Nainštalovaný MR prístroj využíva BioMatrix technológiu, ktorá sa pri vyšetrení magnetickou rezonanciou automaticky prispôsobuje individuálnym anatomickým a fyziologickým charakteristikám pacienta a ponúka medicínskym špecialistom konzistentné a kvalitné zobrazovanie, vďaka čomu umožňuje precíznu diagnostiku a následnú liečbu. Často sa stáva, že hoci je vyšetrenie nebolestivé, detský pacient môže v dôsledku stresu či psychických bariér nežiadúcimi pohybmi narušiť kvalitu MR zobrazenia. Práve vďaka unikátnej BioMatrix technológii je možné dosiahnuť vysokú kvalitu MR skenov bez nežiadúcich artefaktov. 

Softvér na báze umelej inteligencie totiž výrazne redukuje potrebu opakovaného skenovania. Ponúka zvýšenie efektivity a kvality vyšetrenia, čím skracuje čas potrebný na vyšetrenie zhruba o polovicu. Výhodou prístroja je predovšetkým to, že spĺňa kritéria a požiadavky na rýchlu, detailnú a kvalitnú diagnostiku, a navyše nemocnici prináša vďaka systému Eco-Power aj úsporu energií. Prístroj totiž automaticky počas prestávok medzi jednotlivými vyšetreniami prepína svoje komponenty spotrebúvajúce energiu do pohotovostného režimu, čo vedie k takmer 30-percentnej úspore energií oproti porovnateľným prístrojom.

LTE: Spoľahlivá záloha

Bezpečnostné a digitálne systémy organizácií sa dnes neobídu bez pripojenia k internetu, ktorého výpadok, hoci len na pár minút, je jednoducho nemysliteľný. Možno vás prekvapí, že cloudové služby nie sú až takou novinkou, pretože väčšina z nás ich už niekoľko rokov používa na udržiavanie bezpečnostných aplikácií a zariadení v aktuálnom stave. Digitálne zabezpečenie je úplne závislé na internetovom pripojení a to isté v stále väčšej miere platí o celej digitálnej infraštruktúre.

Pokiaľ sa neobídete bez internetu, stačí jeho zlyhanie a problém je na svete. A keď má problém váš poskytovateľ internetu, máte ho tiež vy. Môžete sa chrániť tým, že si zriadite dva ISP účty, avšak keď zlyhá vlastné fyzické pripojenie, čo sa nedá nikdy vylúčiť, potom nepochybne máte ešte väčší problém. Za ideálne riešenie považuje Petr Koudelka využitie dvoch a viacerých poskytovateľov internetu s rozdielnou technológiou prenosu dát. Skutočne dobré riešenie v takýchto situáciách predstavuje technológia LTE. Pokiaľ sa nachádzate v mieste s kvalitným signálom 4G alebo 5G, potom vám LTE router poslúži ako veľmi praktická, spoľahlivá a cenovo dostupná záloha k vášmu hlavnému pripojeniu.

V poslednom roku sme svedkami výrazného nárastu dopytu po technológii LTE ako jednoduchom a rýchlom spôsobe, ako zaistiť vzdialené pripojenie zamestnancov na home office. Okrem toho registrujeme medzi organizáciami aj ľuďmi pracujúcimi z domu zvýšený záujem o technológiu LTE ako zálohu k hlavnému pripojeniu. Vo svete, kde digitálne zabezpečenie a viaceré aplikácie a služby celkom závisia na nepretržitom pripojení k internetu, je životne dôležité mať záložný plán pre prípad jeho výpadku. A práve technológia LTE prináša riešenie, ktoré je nielen cenovo veľmi dostupné, ale tiež jednoduché z hľadiska nasadenia.

EU: Boj proti nezamestnanosti

Nezamestnanosť v Európskej únii od roku 2013 postupne klesala, ale počas koronakrízy prišlo o prácu veľa ľudí. V apríli 2021 bola miera nezamestnanosti v eurozóne 8 %, čo predstavuje medzimesačný pokles o desatinu percentuálneho bodu. Medziročne ale vzrástla - v apríli 2020 bola na úrovni 7,3 %. Krajiny EÚ sú naďalej najviac zodpovedné za politiku zamestnanosti a sociálnu politiku. EÚ však dopĺňa a koordinuje ich opatrenia a podporuje výmenu najlepších postupov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala EÚ pri vymedzovaní a uskutočňovaní všetkých svojich politík a činností zohľadňovať cieľ vysokej úrovne zamestnanosti.

Krajiny EÚ stanovili v roku 1997 súbor spoločných cieľov a cieľov politiky zamestnanosti na boj proti nezamestnanosti a na vytváranie viac a lepších pracovných miest v EÚ. Táto politika je známa aj ako Európska stratégia zamestnanosti (ESZ). Európska komisia monitoruje a vykonáva stratégiu prostredníctvom európskeho semestra, ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti na úrovni EÚ. Sociálna a zamestnanostná situácia v Európe sa hodnotí v kontexte európskeho semestra a na základe usmernení pre zamestnanosť, spoločných priorít a cieľov pre vnútroštátne politiky zamestnanosti. S cieľom pomôcť krajinám EÚ pri zlepšovaní Komisia vydáva odporúčania pre jednotlivé krajiny na základe ich pokroku pri dosahovaní cieľov.

Európsky sociálny fond (ESF) je hlavným nástrojom Európy na zabezpečenie spravodlivejších pracovných príležitostí pre všetkých, ktorí žijú v EÚ: zamestnancov, mladých ľudí a všetkých tých, ktorí si hľadajú prácu. Európsky parlament navrhol zvýšiť financovanie fondu v dlhodobom rozpočte Únie na obdobie 2021 až 2027. Nová verzia fondu, známa ako Európsky sociálny fond plus (ESF +) s rozpočtom 88 miliárd eur sa sústreďuje na vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, ako aj na zlepšenie prístupu ku kvalitnému zamestnaniu pre všetkých, sociálne začlenenie a boj proti chudobe. Cieľom programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) je pomôcť pri modernizovaní politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, zlepšiť prístup sociálnych podnikov alebo zraniteľných osôb, ktoré chcú založiť mikropodnik, k financovaniu, a podporovať mobilitu pracovnej sily prostredníctvom siete EURES. Európska sieť pracovných miest uľahčuje mobilitu poskytovaním informácií zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie a takisto obsahuje databázu voľných pracovných miest a žiadostí o zamestnanie v celej Európe.

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) podporuje pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku globalizácie, keď spoločnosti môžu zrušiť alebo presunúť svoju výrobu do krajín mimo EÚ, alebo v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy, pri hľadaní práce, alebo pri zakladaní vlastných podnikov.

Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) podporuje iniciatívy členských štátov na poskytovanie potravín, základnej materiálnej pomoci a činností sociálneho začleňovania najodkázanejším osobám.

Aktualizovaná verzia ESF+ zlučuje viacero existujúcich fondov a programov, ako sú ESF, EaSI, FEAD a Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, združuje ich zdroje a poskytuje integrovanejšiu a cielenejšiu podporu.

Medzi opatrenia EÚ na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí patrí záruka pre mladých ľudí, ktorá je zameraná na to, aby všetci mladí ľudia vo veku do 30 rokov dostali do štyroch mesiacov po tom, čo prídu o prácu alebo ukončia formálne vzdelávanie, kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže. Vykonávanie záruky pre mladých ľudí podporujú investície EÚ prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

Európsky zbor solidarity vytvára príležitosti pre mladých ľudí, aby sa venovali dobrovoľníckej činnosti a pracovali na projektoch týkajúcich sa solidarity v celej Európe. Iniciatíva Tvoje prvé pracovné miesto EURES pomáha mladým ľuďom vo veku 18 až 35 rokov, ktorí majú záujem získať odborné skúsenosti v zahraničí, nájsť pracovnú stáž, stáž alebo učňovskú prípravu.

Podporou a zlepšovaním získavania zručností, zvyšovaním porovnateľnosti kvalifikácií a poskytovaním informácií o dopyte po zručnostiach a pracovných miestach podporuje EÚ ľudí pri hľadaní kvalitných pracovných miest a pri výbere povolania. Nový program v oblasti zručností pre Európu, ktorý začal v roku 2016, pozostáva z desiatich opatrení, ktoré majú ľuďom sprístupniť správne školenia a podporu a revidovať viaceré existujúce nástroje, ako je európsky formát životopisov Europass.

Dlhodobá nezamestnanosť, čiže keď sú ľudia nezamestnaní dlhšie ako 12 mesiacov, je jednou z príčin pretrvávajúcej chudoby. V niektorých krajinách EÚ je naďalej veľmi vysoká a stále predstavuje takmer 50 % celkovej nezamestnanosti. V záujme lepšej integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce krajiny EÚ prijali odporúčania: podporujú registráciu dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce, individuálne dôkladné hodnotenie s cieľom identifikovať ich potreby, ako aj individuálny plán na ich návrat do práce (dohoda o pracovnej integrácii). Mali by byť k dispozícii každému, kto je nezamestnaný 18 alebo viac mesiacov. 

Aj dlhodobá neprítomnosť v práci často vedie k nezamestnanosti a tomu, že pracovníci natrvalo opúšťajú trh práce. Na udržanie v zamestnaní a opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí trpia zraneniami alebo chronickými zdravotnými problémami, vypracoval Európsky parlament v roku 2018 súbor opatrení pre členské štáty, na ktorých by mali pracovať, napríklad zvýšiť prispôsobivosť pracovísk prostredníctvom programov rozvoja zručností, zabezpečiť pružné pracovné podmienky a poskytnúť podporu pracovníkom (vrátane koučingu, prístupu k psychológovi alebo terapeutovi).

Podpora mobility pracovníkov

Uľahčenie práce v inej krajine môže pomôcť pri riešení problému nezamestnanosti. EÚ má k dispozícii súbor spoločných pravidiel na ochranu sociálnych práv ľudí týkajúcich sa nezamestnanosti, choroby, materstva/otcovstva, rodinných dávok atď. pri presťahovaní v rámci Európy. Pravidlá o vysielaní pracovníkov stanovujú zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom pracovisku.

Trend: Udržateľná móda

Udržateľná móda je v posledných rokoch v módnom e-commerce, nákupe oblečenia on-line, aktuálnou témou. Na Slovensku minulý rok medziročne vzrástol počet objednávok oblečenia z udržateľných materiálov o 343 %, v susednom Česku bol nárast 215 %. Údaje zverejnil módny vyhľadávač GLAMI z interných dát. 

Za tzv. udržateľné materiály sa považujú napríklad biobavlna, ľan, konope, lyocell alebo recyklovaný polyester. Podľa GLAMI vlani najviac rástli objednávky oblečenia z udržateľných materiálov v Rumunsku, a to o 420 %. Nasledovalo Grécko, kde množstvo týchto nákupov stúplo o 352 %, Slovensko s nárastom o 343 % je na treťom mieste. V Maďarsku stúpol dopyt po móde z udržateľných materiálov o 257 % a Česko sa umiestnilo na piatom mieste. „Z našich interných analýz vyplýva, že aj napriek finančnej neistote tejto doby považuje 49 % manažérov v módnom e-commerce udržateľnosť za kľúčový trend, ktorý je na vzostupe. To potvrdzujú aj čísla, ktoré máme teraz k dispozícii“, uviedol Denis Duránik. Záujem rastie v Grécku a Rumunsku rýchlejšie preto, že v týchto krajinách téma udržateľnosti módy zarezonovala až v poslednej dobe, kdežto napríklad na Slovensku či v Čechách tento trend trvá už niekoľko rokov. Dáta z prvých štyroch mesiacov tohto roka ukazujú, že tento trend bude pokračovať aj naďalej.

Za udržateľné sú považované materiály, ktorých spôsob výroby aj následné využitie (vrátane obalov) predstavujú pre životné prostredie menšiu záťaž. Takzvané udržateľné výrobky by potom mali byť obnoviteľné, recyklovateľné či aspoň energeticky využiteľné. „Klienti sa čoraz častejšie spontánne zaujímajú o pôvod oblečenia a udržateľnosť zvolených outfitov. Nebránia sa otestovať nové inovatívne materiály či zaradiť do šatníka up-cyklingové kúsky a podporiť aj tvorbu lokálnych dizajnérov. Mojou snahou je naučiť ich rozpoznať kvalitu a nadčasové modely pred prchavým pozlátkom sezónnych módnych výstrelkov tzv. fast fashion značiek“, hovorí o módnych trendoch stylista Alex Lindov. Čo by poradil fanúšikom módy, ktorí chcú znížiť dopad nákupov na životné prostredie? „Investícia do kvality pred kvantitou v štýle minimalizmu, uprednostniť uvedomelé nakupovanie pred spontánnym v kontexte trendov kapsulového šatníka a taktiež sa zaujímať o podmienky výroby a pôvod materiálov produktov“, doplnil A. Lindov.

Súťaž: Najlepší plagát a video

Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vyhlásila pri príležitosti Svetového dňa potravín (16. október) súťaž pre deti a mládež vo veku od 5 do 19 rokov o najlepší plagát. Témou sú zdravé a udržateľné potravinové systémy. 

Deti majú možnosť využiť svoju predstavivosť a vytvoriť plagát, ktorý odzrkadľuje ich predstavu o procese výroby potravín od ich pestovania, distribúciu až po konečnú spotrebu. Uzávierka súťaže je 5. novembra 2021.

Tento rok je organizáciou FAO zároveň vyhlásená výzva na predloženie krátkych videí o stravovaní v škole. Žiaci a učitelia majú možnosť prostredníctvom videa zdieľať skúsenosti so školským jedlom a poukázať na kladné a záporné stránky stravovania v škole. Video môže nahrať jednotlivec, ako aj kolektív žiakov v spolupráci s učiteľmi. Termín na zaslanie videí je do 15. septembra 2021.

Viac informácií: http://www.fao.org/world-food-day/youth/en

SR: Vývoj nezamestnanosti v júli

V júli t. r. si našlo prácu na Slovensku vyše 13 tisíc nezamestnaných. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla miera evidovanej nezamestnanosti a aj miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie. Trend poklesu tak pokračuje štvrtý mesiac po sebe, v ponuke je tiež najviac dostupných pracovných miest od začiatku tohto roka.

V júli 2021 dosiahla na Slovensku miera evidovanej nezamestnanosti 7,66 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o pokles, a to o 0,10 p. b. (7,76 % v júni 2021). Celkom 207.355 uchádzačov o zamestnanie je pripravených ihneď nastúpiť do práce. Miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v júli 2021 na úrovni 8,29 %. Medzimesačne poklesla o 0,08 p. b. (8,37 % v júni 2021). Úrady práce evidovali celkovo 224.386 ľudí bez práce, čo je o 5.008 osôb menej ako v júni 2021 (o 2,18 %).  Pomoc v hmotnej núdzi poberalo celkom 56.631 osôb, čo je najmenej od začiatku tohto roka. Medzimesačne sa počet poberateľov znížil o 1.121 osôb (57.752 poberateľov v júni 2021). Medziročne je to pokles o 7.807 poberateľov (64.438 poberateľov v júli 2020). Celkovo bola v prvom polroku 2021 vyplatená pomoc v hmotnej núdzi 66.774 poberateľom v sume takmer 53 mil. eur.

Na trhu práce sa v júli 2021 uplatnilo 13.611 uchádzačov o zamestnanie. Celkovo bolo z evidencie vyradených 18.278 uchádzačov o zamestnanie, z toho 932 pre nespoluprácu a ďalších 3.735 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.). Úrady práce evidovali 73.575 pracovných ponúk, najviac od začiatku tohto roka (63.411 v januári 2021). Najväčšia ponuka práce bola v Bratislavskom kraji, a to 20.896 miest (podiel 28,40 %), najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.831 (podiel 5,21 %). Počet dostupných pracovných miest vhodných pre absolventov bol v mesiaci jún najvyšší od začiatku roka 2021, a to 34.596. Najčastejšie zamestnávatelia hľadali profesie: operátori a montéri strojov a zariadení (32.687 miest), kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (14.903 miest), Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (8.006 miest).

EU: Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien

Zdravotné práva, najmä práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, sú základnými právami žien, ktoré nemožno nijakým spôsobom oslabiť či odobrať, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré schválilo plénum Európskeho parlamentu. Poslanci vyzvali členské štáty Európskej únie, aby chránili a podporovali sexuálne a reprodukčné zdravie a práva žien - porušovanie je formou násilia páchaného na ženách a dievčatách a bráni pokroku pri dosahovaní rodovej rovnosti. 

Reštriktívne zákony v niektorých členských štátoch dodnes zakazujú umelé prerušenie tehotenstva s výnimkou prísne vymedzených prípadov, v dôsledku ktorých musia ženy podstupovať umelé prerušenie tehotenstva v tajnosti, cestovať do iných krajín, alebo dieťa donosiť proti svojej vôli, čo predstavuje porušenie ich ľudských práv, konštatuje uznesenie. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali všetky členské štáty EÚ, aby zabezpečili všeobecný prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva a zaistili legálnosť interrupcií na vlastnú žiadosť vo včasnom štádiu tehotenstva a v prípade potreby aj v ďalšom období, keď je ohrozené zdravie tehotnej osoby. Úplný zákaz starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva je formou rodovo motivovaného násilia, zdôrazňuje uznesenie. Zákonodarcovia vyjadrili poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty umožňujú lekárom či dokonca celému zdravotníckemu zariadeniu odmietnuť poskytovanie zdravotníckych služieb na základe tzv. doložky o výhrade svedomia. Táto prax vedie k odopieraniu starostlivosti v súvislosti s umelým prerušením tehotenstva na základe náboženstva alebo svedomia a ohrozuje životy a práva žien, dodáva schválený text.

Parlament tiež požiadal krajiny EÚ, aby zabezpečili všeobecný prístup k širokej škále kvalitných antikoncepčných metód a prostriedkov, poradenstvu v oblasti plánovaného rodičovstva a informáciám o antikoncepcii. Zároveň poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva je počas pandémie ochorenia COVID-19 naďalej obmedzený. Pandémia mala vplyv aj na dodávky antikoncepcie a prístup k nej. Členské štáty by mali zaistiť veku primeranú a komplexnú sexuálnu výchovu pre žiakov základných aj stredných škôl. Vzdelávanie a informácie v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv môže podľa poslancov významne prispieť k zníženiu počtu prípadov sexuálneho násilia a obťažovania.

Uznesenie si všíma aj negatívne účinky tzv. dane z tampónov na rodovú rovnosť. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali členské štáty, aby využili flexibilitu vyplývajúcu zo smernice o dani z pridanej hodnoty a oslobodili tento dôležitý základný tovar od DPH, alebo naň uplatnili nulovú daňovú sadzbu. Zákonodarcovia tiež krajiny EÚ požiadali, aby sa zamerali na riešenie problému menštruačnej chudoby a zaistili bezplatný prístup k menštruačným výrobkom každému, kto ich potrebuje.

Zelená domácnostiam II: Nové poukážky

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SEIA) uvoľní ešte v tomto roku ďalšie zdroje na poukážky z projektu Zelená domácnostiam II, ktorý sa blíži do záverečnej fázy. K dispozícii má byť 5,2 milióna eur. Domácnosti budú môcť požiadať o podporu na zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie už začiatkom septembra. 

Zo strany slovenských domácností aj samotných zhotoviteľov pretrváva o túto formu podpory veľký záujem. Všetky prostriedky, ktoré boli vyčlenené začiatkom tohto roka, sú už rezervované, a tak už pár mesiacov nebolo možné podávať nové žiadosti. Z týchto dôvodov sa SEIA rozhodla navýšiť sumu určenú pre domácnosti. Na poukážky boli presunuté aj ušetrené financie pôvodne určené na technickú podporu projektu. Spolu so sumou, ktorá zostala z nevyužitých poukážok, má byť k dispozícii 5,2 milióna eur.

Žiadosti o poukážky na slnečné kolektory a fotovoltické panely bude možné registrovať na stránke www.zelenadomacnostiam.sk od pondelka 6. septembra 2021 a na tepelné čerpadlá a kotly na biomasu od stredy 8. septembra 2021. Na inštaláciu zariadení budú mať domácnosti tri mesiace od vydania poukážky v zmysle osobitných podmienok projektu. „Predpokladám, že týmto tempom dočerpáme európske zdroje vo výške 41 miliónov eur, ktoré sú v projekte určené na poukážky, v predstihu na 100 %. Bol by som rád, ak by sa nám v rámci aktuálneho programového obdobia podarilo spustiť ešte jeden menší projekt, aby sme zabezpečili pre domácnosti kontinuálnu podporu až do začiatku nového programového obdobia, v ktorom sa plánuje pokračovať s takouto formou pomoci“, uviedol Peter Blaškovitš.

Radíme: Bezpečné on-line zoznamovanie

Podvodníci v zoznamovacích aplikáciách predstavujú vážnu prekážku pre ľudí, ktorí by chceli využívať tieto služby. Podľa nedávnej štúdie Kaspersky sa ich bojí používať až 38 % respondentov z dôvodu, že naletia podvodníkom a 34 % respondentov vo všeobecnosti neverí ľuďom v zoznamovacích aplikáciách. Avšak v hľadáčiku kyberzločincov sa ocitlo iba 15 % respondentov a len necelej tretine (31 %) respondentov, ktorí sa dostali do kontaktu s podvodníkmi, sa podarilo vyhnúť útoku.

Milióny jednotlivcov používajú on-line zoznamovacie aplikácie alebo stránky sociálnych sietí, aby si našli partnera. Avšak namiesto lásky mnoho ľudí narazí na podvodníkov, ktorí sa z nich snažia vylákať peniaze. Podvodníkov priťahujú zoznamovacie služby, pretože vedia, že ľudia na týchto platformách hľadajú osobné spojenie, ktoré sa dá ľahko zneužiť. Zo všetkých možných typov problémov súvisiacich so zoznamovacími aplikáciami boli používatelia najčastejšie vystavení catfishingu (51 %), čiže situácii, keď sa daná osoba vydáva za niekoho iného, následne škodlivým odkazom či prílohám (21 %) alebo im bola ukradnutá identita (17 %). Tí, ktorí sa dokázali vyhnúť útoku, boli schopní identifikovať podvodníka s podozrivým profilom, ktorý nevyzeral legitímne (50 %), boli mimoriadne opatrní a nikdy neposielali peniaze zoznamovacím aplikáciám (49 %), alebo venovali pozornosť podozrivým správam (47 %). Vyše pätina (21 %) respondentov spozornela, keď podvodník odmietol zorganizovať videohovor. Nedostatok súkromia je pre zoznamovacie aplikácie vážnym problémom: 26 % respondentov sa obávalo, že by ich osobné údaje boli ďalej šírené online a 19 % používateľov vymazalo zoznamovacie služby z dôvodu, aby boli ich osobné informácie súkromnejšie.

„Ktokoľvek, kto sa zaregistruje do zoznamovacej aplikácie, je v zásade ochotný do istej miery otvoriť sa a poskytnúť aj svoje osobné informácie. Na to, aby ste sa spoznali, je predsa potrebná ochota zdieľať podrobnosti o sebe. Pokiaľ sa táto otvorenosť, z ktorej vyplýva aj trocha bezbrannosti, zneužije, rany bývajú hlboké. Pri stretnutí v reálnom svete možno dúfať, že dokážete rozpoznať, či má niekto dobré alebo zlé úmysly. Ale aj tu sa dá zmýliť, pretože skúsení podvodníci sa vedia veľmi dobre maskovať“, vysvetľujú terapeuti Birgitt Hölzel a Stefan Ruzas Schatz. Nové technológie zohrávajú ambivalentnú úlohu. Na jednej strane sú médiom voľby a veľa ľudí už vie, ako sa chrániť. Na druhej strane si ľudia uvedomujú, že existuje veľa (sofistikovaných) spôsobov, ako sa dajú zneužiť. Aby ste sa chránili, musíte rozpoznať, o čo vlastne podvodníkovi ide. O peniaze? Údaje? Krádež identity? Alebo vás tá druhá osoba chce prenasledovať či citovo vydierať? V týchto situáciách by ste si mali okamžite položiť protiotázku, prečo sú tieto informácie pre druhú osobu dôležité? Či už sa pýtajú na vašu finančnú situáciu, zdravie, významnú životnú udalosť, konkrétne informácie o zamestnávateľovi či o pracovnej pozícii, žiadajú vás o prepojenie s priateľmi, chcú vedieť vaše tajomstvá či slabé stránky a pod. Je preto dôležitá veľká opatrnosť a ak divný pocit pretrváva, kontakt s takou osobou by ste mali okamžite prerušiť.

Aby ste sa vyhli podvodníkom pri on-line randení, odborníci odporúčajú:

• Skontrolujte si (aj viackrát) nastavenia ochrany osobných údajov vo svojich účtoch na sociálnych sieťach, ako aj v zoznamovacích aplikáciách, aby ste zaistili, že citlivé informácie, ako napríklad adresa trvalého bydliska alebo pracovisko, nebudú zverejnené.
• Vlastnou kontrolou môžete znížiť riziko doxingu. Vygooglite svoje meno. Predstavte si, že sa pokúšate nájsť informácie o sebe a sami uvidíte, na čo natrafíte. Možno budete prekvapení z toho, aké všetky údaje o sebe nájdete.
• Používajte efektívne bezpečnostné riešenie, ktoré ponúka pokročilú ochranu na viacerých zariadeniach, odstraňovať povolenia, ktoré nie sú potrebné ako aj chrániť pred phishingom a inými hrozbami.
• Nezdieľajte svoje telefónne číslo či prezývku, ktorú v komunikačnej aplikácii používate. Je bezpečnejšie používať vstavanú chatovaciu vrstvu priamo v zoznamovacej aplikácii, až kým si nie ste istí, že môžete dôverovať osobe, s ktorou si píšete.

SR: Dôchodok zo zahraničia

Sociálna poisťovňa pripomína slovenským dôchodcom, že tento rok sú povinní oznámiť sumu dôchodku, ktorý dostávajú zo zahraničia, do konca augusta. Tento údaj poisťovňa potrebuje na výpočet 13. dôchodku, ktorý plánuje tento rok vyplácať už v novembrových výplatných termínoch. Zatiaľ je evidovaných najviac oznámení o dôchodkoch vyplácaných z Českej republiky a z Rakúskej republiky.

Postup pri oznámení dôchodku zo zahraničia je jednoduchý – stačí využiť elektronický formulár dostupný na webovom sídle Sociálnej poisťovne: Oznamovanie dôchodku zo zahraničia (e-formulár). Vyplnia sa v ňom základné identifikačné údaje, výšku naposledy vyplateného dôchodku z cudziny a e-formulár sa odošle do Sociálnej poisťovne. 

V prípade otázok môžete kontaktovať Informačno-poradenské centrum Sociálnej poisťovne prostredníctvom Formulára pre otázky alebo na bezplatných telefonických linkách: 0800 123 123, 0800 500 599 (pre volania zo Slovenskej republiky) a telefónnych čísel +421 906 171 965, +421 2 3247 1965 alebo + 421 906 171 020 (pre volania zo zahraničia). Informácie a potrebné poradenstvo dôchodcom poskytne aj ktorákoľvek pobočka Sociálnej poisťovne.

EU: Dopravné nehody

Dopravné nehody v Európskej únii (EÚ) si každoročne vyžiadajú tisícky obetí alebo zranených. Počet obetí dopravných nehôd medzi rokmi 2010 a 2020 sa podarilo znížiť o 36 %. V roku 2019 prišlo počas dopravných nehôd o život 22.800 ľudí, v roku 2020 ich bolo o 4.000 menej. Predbežné údaje za rok 2021 ukazujú, že 18 krajín EÚ zaznamenalo svoj najnižší počet úmrtí. 

Najbezpečnejšie cesty má stále Švédsko (18 úmrtí na 1 milión obyvateľov). Na opačnom konci rebríčka stojí Rumunsko - v roku 2020 zaznamenalo 85 obetí na milión obyvateľov. Európsky priemer bol 42/milión, čo je oveľa menej ako celosvetový priemer - 180/milión. Na zníženie obetí mala bezpochyby dopad aj pandémia a zníženie premávky, no presné dopady je ťažké vyčísliť. V roku 2018 tvorilo 12 % obetí autonehôd v EÚ mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Podiel tejto vekovej skupiny v európskej populácii je 8%, čo znamená, že mladí ľudia sa obeťami dopravných nehôd stávajú neúmerne častejšie. Od roku 2010 však počet úmrtí pri dopravných nehodách v tejto vekovej skupine klesol o 43%. Podiel obetí starších než 65 rokov sa v roku 2018 zvýšil na 28%. V roku 2010 ich bolo 22%. Deti do 15 rokov tvorili 2% obetí. Až 76 % obetí autonehôd tvoria muži, tento trend sa za posledné roky moc nezmenil a čísla sú veľmi podobné vo všetkých krajinách EÚ. Na Slovensku sme v roku 2019 zaznamenali 51 úmrtí na cestách na milión obyvateľov, čo zodpovedá priemeru EÚ. Počet smrteľných nehôd v roku 2019 narástol o 7 %, po tom, čo v roku 2018 klesol o 6 %. Počas uplynulého desaťročia tento počet klesol o 25 %, čo je rovnaké tempo ako priemer EÚ.

Čo robí EÚ na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky? V júli 2021 poslanci z výboru pre ochranu spotrebiteľa schválili pravidlá poistenia motorových vozidiel na lepšiu ochranu obetí dopravných nehôd v celej EÚ. V nadchádzajúcich mesiacoch by mali poslanci hlasovať o uznesení o Politickom rámci EÚ v oblasti cestnej bezpečnosti, kde stanovujú hlavné kroky potrebné na to, do aby sme roku 2050 dosiahli nulový počet obetí: napríklad obmedzenie rýchlosti na 30 km/h v obytných oblastiach, nulovú tolerancia pre jazdu pod vplyvom alkoholu a viac bezpečnostných prvkov vo vozidlách aj infraštruktúre. Ide o reakciu Európskeho parlamentu na Politický rámec EÚ v oblasti cestnej bezpečnosti 2021-2030 - vízia nula z dielne Európskej komisie. Ešte v apríli 2019 prijal Európsky parlament tiež nové pravidlá, podľa ktorých bude musieť byť až 30 zdokonalených bezpečnostných prvkov povinných: nAutapríklad inteligentná asistencia pri rýchlosti, varovanie pred rozptyľovaním vodiča a systém núdzového brzdenia. Povinné bezpečnostné technológie by mohli pomôcť do roku 2038 zachrániť viac ako 25.000 životov a vyhnúť sa najmenej 140.000 vážnym zraneniam, keďže až 95% všetkých dopravných nehôd má na svedomí ľudský omyl. EÚ okrem toho posilnila aj pravidlá ohľadne bezpečnosti infraštruktúry a pracuje na spoločných pravidlách pre samojazdiace autá.

SR: Bez samostatných virtuálnych mobilných operátorov

Kým v Európskej únii prevádzkujú v súčasnosti mobilní virtuálni operátori podľa asociácie MVNO Europe 10 % všetkých SIM kariet a v niektorých krajinách dosahuje ich trhový podiel 15 až 20 %, na Slovensku plnohodnotní virtuálni operátori na rozdiel od drvivej väčšiny ostatných krajín EÚ stále neexistujú. Dôsledkom neexistencie plnohodnotných virtuálnych operátorov je slabšia konkurencia a dlhodobo jedny z najvyšších cien mobilného telefonovania a dát v Európe. Občianska iniciatíva Chcem si vyberať spúšťa petíciu, ktorá to môže zmeniť.

Za značkami ako Juro, FunFón a Radosť, ktoré vystupujú ako virtuálni operátori, v skutočnosti stoja priamo prevádzkovatelia mobilných sietí. Nejde o samostatných operátorov, ktorí by mohli za veľkoobchodných podmienok využívať existujúce siete a ponúkať služby koncovým zákazníkom pod vlastnou značkou. V zahraničí týmto spôsobom ponúkajú služby napríklad aj retailové reťazce, dodávatelia energií alebo dokonca futbalové kluby. Slabá konkurencia prispieva k tomu, že Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najdrahšími službami za mobilné telefonovanie a dáta. Poukazujú na to analýzy Európskej komisie z rokov 2018, 2019 aj 2020, rovnako ako rebríček britského portálu Cable.co.uk. Slovensko sa v tohtoročnom hodnotení ocitlo spomedzi 230 štátov sveta na 161. priečke. Oproti predošlému porovnaniu si tak pohoršilo až o 40. miest a v rámci únie patrí k najdrahším. Priemerná cena za 1 GB dát je na Slovensku podľa Cable.co.uk zhruba 70-krát vyššia ako v Izraeli, ktorý v porovnaní dopadol najlepšie. 

Občianska iniciatíva Chcem si vyberať preto spúšťa petíciu za vytvorenie podmienok na vznik virtuálnych operátorov. Cieľom je dosiahnuť na slovenskom trhu rovnaký stav, aký je v drvivej väčšine iných krajín EÚ, kde fungujú desiatky virtuálnych operátorov, a vďaka tomu vzniká aj väčší tlak na koncové ceny služieb. „Výraznejšie otvorenie trhu bezpochyby vytvára tlak na ceny a prispieva k zavádzaniu inovácií, ako sme boli svedkami pred vyše desiatimi rokmi pri liberalizácii trhu s energiami, ktorá zákazníkom umožnila vyberať si spomedzi viacerých distribútorov elektriny a plynu. Žiaľ, v oblasti mobilných služieb sme sa na Slovensku zatiaľ obdobného stavu nedočkali, hoci napríklad vo Veľkej Británii vznikol prvý virtuálny operátor už v roku 1999“, vysvetľuje Michal Rybárik. Petícia bude adresovaná Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Ministerstvu dopravy a výstavby, Národnej rade Slovenskej republiky a Protimonopolnému úradu. Signatári v nej požiadajú regulačný úrad o intenzívne využívanie jeho kompetencií a možností na zvýšenie hospodárskej súťaže, vrátane vytvárania podmienok pre vstup virtuálnych mobilných operátorov. „Hlavný nástroj, ktorý má úrad vo svojich rukách, je spájať prideľovanie frekvencií pre verejné mobilné siete vždy s podmienkou sprístupnenia siete na veľkoobchodnom princípe, za podmienok umožňujúcich replikovať maloobchodnú ponuku“, dodáva M. Rybárik. Aktuálne by regulačný úrad mohol otvoriť trh pre samostatných virtuálnych mobilných operátorov v súvislosti s výberovým konaním na vydanie povolení pre používanie frekvencií v pásme 3,6 GHz, ku ktorej aktuálne prebieha do konca augusta verejná konzultácia. M. Rybárik upozorňuje, že nové licencie sa prideľujú na čoraz dlhšie obdobia, typicky na 15 až 20 rokov a aukcia na frekvenčné pásmo 3,6 GHz je jedna z posledných, ktoré sa na Slovensku budú konať. Ak regulátor jednu z posledných príležitostí otvoriť trh pre virtuálnych operátorov nevyužije, zakonzervuje súčasný stav na veľmi dlhé obdobie, najmenej do roku 2040. 

Iniciatíva Chcem si vyberať, ktorú v kontakte s orgánmi verejnej moci zastupuje Asociácia lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI), sa pokúšala o veľkoobchodné sprístupnenie mobilných sietí pre virtuálnych operátorov už minulý rok. Na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podala pri prideľovaní 5G licencií hromadnú pripomienku, pod ktorú sa podpísalo niekoľko tisíc ľudí z radov odborníkov aj bežných spotrebiteľov. Úrad pri príprave podmienok aukcie na pridelenie 5G licencií pôvodne zvažoval, že operátorov zaviaže k veľkoobchodnému sprístupneniu sietí pre iných záujemcov. Napokon však napriek verejnému tlaku od zámeru upustil a pripomienku odmietol akceptovať.

IDEB 2021: 13-metrová vzducholoď aj drony

Na medzinárodnej výstave obranného priemyslu IDEB 2021 v Bratislave sa predstavujú viaceré novinky, napr. trinásťmetrová vzducholoď SILWA (Silent Watcher) slúžiaca na monitorovanie územia, druhá generácia dronového virtuálneho stožiara VIMA (Virtual Mast) či komunikačné zariadenia pre taktické jednotky.

Tichý letecký monitoring a prieskum terénu cez deň aj v noci  umožňuje 13,5 m dlhá, héliom plnená vzducholoď SILWA s výkonným kamerovým systémom a integrovanými komunikačnými technológiami. Modernizovaná 2. generácia vzducholode z dielne slovenskej spoločnosti umožní väčšiu užitočnú záťaž, dlhšiu dobu letu, autonómnu navigáciu podľa letového plánu aj napríklad schopnosť pokojného visenia a pristátia na obmedzenej ploche, a to aj v autonómnom režime.

VIMA (Virtual Mast) je dronové riešenie náhrady klasických mechanických stožiarov, ktoré sa používajú ako nosiče kamier, antén, rádií a prípadne aj iných zariadení a senzorov pri ich taktickom nasadení. „VIMA zlučuje moderné technológie s požiadavkami zákazníka na rýchle vybudovanie miest, kde je nutné zabezpečiť inštaláciu rôznych typov zariadení, akými sú napríklad rádio, kamera a pod. do oveľa väčšej výšky ako je klasický mechanický stožiar, čím sa dosiahne maximálna efektivita pokrytia a využitia týchto zariadení. Vyletí niekoľko násobne vyššie než je možné postaviť stožiar a na jej uvedenie do prevádzky stačí iba jedna osoba na rozdiel od celého tímu pri stavaní mechanického stožiaru. Unikátnou vlastnosťou je taktiež možnosť rýchleho vloženia a nesenia rádiových technológií od rôznych svetových výrobcov. Využiť ju možno napríklad pri prírodnej katastrofe alebo pri monitorovaní davu ľudí, vďaka čomu má širokospektrálne využitie“, upresnil Ervin Haramia.

Microsoft, Google a Oracle: Najohrozenejšie softvéry

Spoločnosť GFI Software varuje pred rastúcimi útokmi na neaktualizovaný softvér. Tie nútia výrobcov najrozšírenejších operačných systémov a aplikácií vydávať stále väčšie množstvo opráv. Softvérové aktualizácie a opravy zraniteľností nie sú najväčšou doménou už len Microsoftu, ale stále častejšie vydávajú aktualizácie aj Google, Linux a Apple.

Hrozby potvrdzujú aj dlhodobé štatistky. Napríklad podľa údajov uvedených v The National Vulnerability Database (NVD) sa v roku 2020 objavilo 18.352 zraniteľností, čo znamená 6-percentný nárast oproti roku 2019. Medzi výrobcami bolo v roku 2020 najviac zraniteľností zistených v spoločnostiach Microsoft, Google, Oracle, Debian a Apple. V prvej päťke najzraniteľnejších systémov sa objavili Android, rôzne verzie Windows a Debian Linux.

Kľúčové údaje roku 2020:

• Najohrozenejšími desktopovým operačnými systémami boli v roku 2020 Windows 10 (807 zraniteľností), Windows Server 2016 (794) a Windows Server 2019 (743), nasledované systémom Debian Linux (533). Windows 7, ktorý vlani prestal byť podporovaný, registroval 388 a Apple Mac OS X 298 zraniteľností.
• Mobilné operačné systémy vykázali 807 zraniteľností v Google Android, čo bolo mimochodom najviac zo všetkých sledovaných softvérov, a 304 mal iPhone OS. 
• Medzi aplikáciami bol najviac zraniteľný webový repozitár GitLab (237), z webových prehliadačov Google Chrome (228), Mozilla Firefox (141), Apple Safari (76). Microsoft Office vlani registroval 71 zraniteľností.
• Top 5 výrobcov softvéru s najvyšším celkovým počtom zraniteľností zahŕňa Microsoft, Google, Oracle, Debian a Apple (v tomto poradí). U predtým nechválne preslávených aplikácií Adobe vlani došlo k dramatickému úbytku zraniteľností, takže sa tento výrobca nevošiel ani do prvej tridsiatky najohrozenejších výrobcov.

„V roku 2020 sme boli v reakcii na pandémiu svedkami zásadného prekreslenia IT prostredia a následného preskupenia palebnej sily kybernetických útočníkov. Vzhľadom na rozšírenie práce na diaľku títo útočníci využívajú softvérové zraniteľnosti v systémoch vzdialených pracovníkov ako jeden z hlavných vektorov, ktorým sa snažia preniknúť do firemných sietí. Viac ako kedykoľvek predtým – a zvýšená aktivita softvérových výrobcov v oblasti patchovania to potvrdzuje – je potrebné systematicky vykonávať skenovanie zraniteľností a predpísané aktualizácie“, odporúča povedal Zdeněk Bínek.

EÚ: Medzinárodný obchod

Európska únia (EÚ) vždy podporovala medzinárodný obchod, a to nielen medzi svojimi vlastnými krajinami, ale aj s tretími štátmi. V roku 2018 vývoz z EÚ predstavoval 15,6 % svetového vývozu a dovoz do EÚ 13,9 % svetového dovozu. V globálnom meradlo tak EÚ zastáva jedno z popredných miest a to pri takých hráčoch, akými sú USA alebo Čína.

Únia má v súčasnosti okolo 130 obchodných dohôd v rôznej fáze platnosti. Dohody sa neobmedzujú len na znižovanie alebo rušenie ciel, ale aj na necolné prekážky pre obchod. Únijní obchodní partneri takto uznávajú naše štandardy kvality a bezpečnosti alebo chránené označenie pôvodu, ako má napríklad francúzske šampanské. Dobrá povesť kvality je veľmi cenná pri vývoze európskych potravinárskych produktov. EÚ využíva obchodné dohody aj na to, aby zaistila pri ich výrobe dodržiavanie určitých štandardov - dbá, aby nepracovali deti, aby sa rešpektovali ľudské práva zamestnancov aj životné prostredie.

Export z EÚ klesol menej ako dovoz a v dôsledku toho sa obchodná bilancia zvýšila v roku 2020 na 217 miliárd eur zo 192 miliárd eur v roku 2019, čo predstavuje výrazný nárast (+191 miliárd eur). Hlavným vývozným partnerom pre EÚ boli v rokoch 2020 a 2021 boli Spojené štáty americké. Pre dovoz to bola roku 2020 Čína v roku 2021 Spojené kráľovstvo. V roku 2020 EÚ aj naďalej najviac vyvážala do USA - až 18,3 %. Druhou najväčšou destináciou vývozu z EÚ bolo Spojené kráľovstvo (14,4 % z celkového vývozu EÚ), za ním nasledovala Čína (10,5 %).

Podľa odhadov Európskej komisie bolo v Európe v roku 2017 36 miliónov pracovných miest, ktoré sú viazané na medzinárodný obchod. Až pätina pracovných miest naviazaných na export je v inom členskom štáte ako v tom, ktorý daný tovar exportuje. K tomu je treba pripočítať aj prosperitu a príležitosti, ktoré vytvára obchod v rámci EÚ medzi jednotlivými členskými štátmi na jednotnom európskom trhu. Z tohto konkurenčného prostredia majú priamy úžitok európski spotrebitelia, ktorým to prináša väčší výber a lepšie ceny.

Kyberútoky: Najmä na malé a stredne veľké spoločnosti

Polročná aktualizácia Acronis Cyberthreats Reportu konštatuje, že štyri z piatich organizácií zažili útok na svoju infraštruktúru s využitím zraniteľností u IT dodávateľov tretích strán, pričom priemerná čiastka požadovaná v rámci ransomvérového útoku vzrástla o 33 %. Dáta o útokoch a hrozbách poskytlo centrum Acronis Cyber Protection Operations Centers (CPOCs), zber dát sa uskutočnil medzi januárom a júnom 2021 na 250.000 unikátnych koncových staniciach na celom svete.

„Obeťami týchto útokov sú organizácie všetkých veľkostí, avšak najviac alarmujúci je dopad na malé a 

stredné spoločnosti. Na rozdiel od veľkých korporácií nemajú SMB firmy dostatok prostriedkov, zdrojov ani skúseností potrebných na to, aby dokázali čeliť dnešným hrozbám. Preto sa obracajú na poskytovateľov IT služieb, ale ak sú títo poskytovatelia napadnutí, sú SMB firmy znovu vydané na milosť a nemilosť útočníkom“, upresnil Candid Wüest. Pomocou tzv. supply-chain útokov vedených proti poskytovateľom riadených služieb (MSP) dokážu kybernetickí zločinci získať prístup ako do systémov MSP, tak k infraštruktúram ich klientov. Ako sa ukázalo po minuloročných útokoch na SolarWinds alebo nedávno aj na Kaseya VSA, jeden úspešný útok znamená možnosť napadnúť stovky až tisíce SMB firiem.

Ďalšie zistenia:

• Phishingové útoky sú na vzostupe. Počet prípadov sociálneho inžinierstva, ktorého cieľom je primäť používateľa kliknúť na odkaz či súbor v phishingovom emaile, vzrástol medzi tohtoročným prvým a druhým štvrťrokom o 62 %.
• Rastú prípady zverejnenia citlivých dát. Zatiaľčo v roku 2020 ohlásilo únik dát na verejnosť 1.300 obetí ransomvérového útoku, za prvý tohtoročný polrok sa obeťami metódy, ktorou útočníci zvyšujú tlak na zaplatenie výkupného, stalo už 1.100 organizácií.
• Pracovníci na diaľku sú naďalej jedným z hlavných cieľov. Závislosť na vzdialených pracovníkoch primälo útočníkov zamerať svoje úsilie práve na nich. Dve tretiny pracovníkov využíva pracovné nástroje na súkromné účely alebo svoje súkromné zariadenia na prácu. Acronis registruje 300-percentný medziročný nárast útokov na vzdialené zariadenia cez RDP protokol. 

Pneumatiky: Z recyklovaných PET fliaš

Recyklácia sa stáva čoraz dôležitejšou pri vývoji a výrobe pneumatík. Najneskôr do roku 2050 plánuje spoločnosť Continental postupne začať používať 100 % trvalo udržateľných materiálov a od roku 2022 bude používať opätovne spracovaný polyester získaný z recyklovaných plastových fliaš. Nové, trvalo udržateľné polyesterové vlákno sa získa z polyetyléntereftalátových (PET) fliaš mechanickým spracovaním a použije sa pri výrobe kostry pneumatiky. V spolupráci so spoločnosťou OTIZ bola vyvinutá špeciálna technológia na recykláciu PET fliaš bez chemických zásahov a technológia na zabezpečenie funkčnosti polyesterového vlákna pri vysokých mechanických namáhaniach na pneumatiku. 

V priebehu tzv. upcyklácie (zhodnocovania) sa PET fľaša premení na vysokovýkonný PET materiál. „Už v roku 2022 budeme môcť vo výrobe pneumatík používať materiál získaný z recyklovaných PET fliaš. V rámci nášho inovatívneho procesu sa z recyklovaného PET spriadajú vlákna, pričom materiál sa predtým nemusí rozkladať na jednotlivé zložky“, uviedol Dr. Andreas Topp. V rámci recyklačného procesu sa fľaše najprv triedia, odstránia sa uzávery a nakoniec sa mechanicky čistia. Po mechanickom rozkúskovaní sa roztavia a premenia na granulát. Nasleduje polymerizácia v pevnom stave a spracovanie  modifikovaným pradením. Tento špeciálne modifikovaný proces výroby umožňuje získavať z PET fliaš polyesterové vlákna na výrobu pneumatík bez akéhokoľvek procesu polymerizácie monomérov.

Laboratórne testy ukázali, že vlákna zo sekundárnych surovín majú rovnakú kvalitu ako nový PET, sú rovnako stabilné a obzvlášť vhodné na výrobu pneumatík kvôli ich pevnosti v ťahu, odolnosti a tepelnej stálosti. Bežný PET sa ako materiál na výrobu pneumatík používa už dlhodobo, pretože si zachováva svoj tvar aj pri vysokej záťaži a teplotách, a tak zaisťuje bezpečnosť aj pri veľmi vysokých jazdných rýchlostiach. Použitie recyklovaného PET šetrí cenné zdroje používané pri výrobe pneumatík: bežná pneumatika pre osobné auto v súčasnosti obsahuje približne 400 gramov polyesterových vlákien. To znamená, že v budúcnosti sa môže pri výrobe pneumatík na jedno vozidlo použiť viac ako 60 recyklovaných PET fliaš.

Trend: Platooning

Situácia v doprave a logistike vyzerá zdanlivo pokojne. Na cestách jazdia prevažne autá so spaľovacím motorom, cestuje sa dopravnými lietadlami nezriedka starými desiatky rokov a železnice, obzvlášť na Slovensku, už nedokážu plnohodnotne splniť nároky 21. storočia. Zmena vystupuje na povrch. Vo veľkej miere ju podnietila aj celosvetová pandémia - digitalizácia nielen urýchľuje a uľahčuje pracovné procesy, ale tiež pomáha pri bezpečnosti v kritických situáciách, kde je potrebné chrániť zdravie zamestnancov. 

Nie náhodou sa na všetkých odborných konferenciách hovorí nielen o štvrtej priemyselnej revolúcii, teda koncepte Priemyslu 4.0, ale tiež o Doprave 4.0 alebo Logistike 4.0. Napríklad v skladových prevádzkach sa uplatňuje čoraz častejšie automatizácia a k vyššej efektivite prispieva už aj práca robotov. V nákladnej preprave sa pomocou pokročilých softvérových nástrojov optimalizujú trasy a tiež vyťaženosť vozidiel, na čo sa využíva aj umelá inteligencia. Dokazujú to minuloročné prieskumy, podľa ktorých ju využíva až takmer polovica respondentov vo svojich firmách. Práve inteligentné systémy napomáhajú logistickým spoločnostiam uľahčiť komunikáciu s operátorom, ušetriť palivo aj financie, a prispieť tak k znižovaniu emisií, čo je zaujímavé aj z environmentálneho hľadiska. Pomocou takýchto systémov spoločnosti dokážu znížiť napr. náklady za palivo až o 20 %. Nové trendy v logistike súvisiace s digitalizáciou predikujú, že počet nízko kvalifikovaných pracovníkov by mal ubúdať. Nové technológie priniesli nevídané možnosti, ktoré si v konečnom dôsledku ale aj tak vyžadujú človeka. Na monitorovanir prepravy na ceste alebo železnici napríklad slúžia rôzne kamerové čidlá, senzory aj ďalšie zariadenia, ktoré umožňujú sledovať zásielku od jej vyexpedovania z distribučného centra až po doručenie zákazníkovi, či už je ním firma alebo fyzická osoba. Zabezpečujú kontrolu, či sa s nákladom správne zaobchádza, či je potrebné v prípade špecifických zásielok dodržaný príslušný teplotný režim, či nie je tovar vystavený mechanickým vplyvom alebo nadmernej vlhkosti. „Všetky tieto systémy však potrebujú obsluhu a údržbu, čo znamená, že v konečnom dôsledku by nemuselo dôjsť k prepúšťaniu. Firmy však budú musieť počítať s výraznou rekvalifikáciou svojich pracovníkov a celoživotné vzdelávanie sa stane novým fenoménom novej doby“, hodnotí Marc Trollet.

Frekventovanou témou sú autonómne vozidlá na prepravu tovaru aj osôb bez vodiča. Aj keď potrebné technológie už dnes existujú, stále zostáva nedoriešený celý rad legislatívnych a svojím spôsobom aj etických otázok. Ide napríklad o zodpovednosť za prípadnú nehodu a podobne. A pritom už teraz disponujú nové vozidlá vyrábané v špičkových automobilkách niektorými prvkami autonómneho riadenia, ktoré vodičom uľahčujú jazdu a zvyšujú bezpečnosť cestnej premávky. Na prepravu nákladov po ceste je jednou z inšpiratívnych vízií tzv. platooning. Digitálne prepojené konvoje autonómnych kamiónov, napr. na elektrický pohon, môžu celú oblasť logistiky a dopravy významne posunúť. A nejde o vzdialenú „hudbu budúcnosti“! Platooning už na nemeckých diaľniciach úspešne testovali niektoré lokálne spoločnosti. Takéto výrazne inovatívne projekty nachádzajú aj politickú podporu. Napríklad nemecký spolkový minister dopravy a digitálnej infraštruktúry Andreas Scheuer plne podporuje zavádzanie technológií, akou je platooning, do bežnej premávky. Cieľom by malo byť, aby procesy boli ešte bezpečnejšie, efektívnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu. Je zrejmé, že pre firmy, ktoré poskytujú prepravné a logistické služby, aj pre tie, ktoré ich využívajú, bude nutná oveľa väčšia otvorenosť voči zmenám. Tieto sa týkajú nielen technológií, ale aj procesov a ľudskej práce. 

EU: Terorizmus v roku 2020

Podľa tohtoročnej správy Europolu o terorizme v EÚ-27 bolo v roku 2020 zaznamenaných 57 pokusov o teroristické útoky - vykonané, nevydarené aj zmarené (v roku 2019 ich bolo 55). V desiatich prípadoch išlo o džihádistické útoky v Rakúsku, Francúzsku a Nemecku. Hoci tento druh útokov predstavuje iba šestinu všetkých prípadov, džihádistickí teroristi majú na svedomí viac ako polovicu obetí (12) a takmer všetkých zranených (47). Celkový počet obetí a zranených sa v EÚ zdvojnásobil. V roku 2019 bolo 10 obetí a 27 zranených a v roku 2020 21 obetí a 54 zranených.

Vo Francúzsku a Španielsku sa odohralo 14 etnicko-nacionalistických a separatistických teroristických útokov, 24 útokov vykonali ľavicové alebo anarchistické teroristické organizácie alebo jednotlivci v Taliansku. Vo väčšine prípadov boli tieto útoky zamerané na poškodenie súkromného alebo verejného majetku, napríklad na finančné inštitúcie a vládne budovy. Tri členské štáty EÚ (Nemecko, Belgicko a Francúzsko) zažili v roku 2020 štyri teroristické pokusy motivované pravicovým extrémizmom. Vykonaný bol však iba jeden z nich.Najväčšou hrozbou v EÚ zostáva džihádistický terorizmus. V roku 2020 bol počet vykonaných džihádistických teroristických útokov viac ako dvojnásobný v porovnaní so zmarenými. Všetky džihádistické útoky vykonali podľa Europolu jednotlivci, pričom v 4 z 10 vykonaných útokov boli ich autormi občania EÚ. Niektorí z páchateľov vykazovali kombináciu extrémnych ideológií a duševných problémov. Predpokladá sa, že svoju úlohu tu zohrala aj pandémia a s ňou spojená sociálna izolácia a zvýšený stres.

Lockdown počas pandémie a zatváranie verejných priestorov, akými sú nákupné centrá, kostoly a štadióny zrejme viedlo k zníženiu používania výbušnín pri teroristických útokoch. V roku 2020 teroristi útočili nožmi, autami, alebo podpaľovali. Strelné zbrane boli použité len pri februárovom krajne pravicovom teroristickom útoku v nemeckom meste Hanau a novembrovom džihádistickom útoku vo Viedni. Vzhľadom na zvýšené používanie internetu počas pandémie hrali on-line komunity dôležitú úlohu pri šírení násilného extrémizmu. Po zablokovaní teroristických skupín na aplikáciách ako je Telegram, sa džihádistická propaganda začala viac šíriť na menších on-line platformách a pravicoví extrémisti, najmä mladí ľudia, čoraz častejšie používali na šírenie svojej ideológie videohry a herné platformy. Džihádistickí aj pravicoví extrémisti sa pokúsili využiť Covid-19 na propagandistické účely, zatiaľ čo ľavicoví a anarchistickí extrémisti do svojich naratívov začlenili kritiku vládnych opatrení na boj proti pandémii.

V roku 2020 bolo Europolu nahlásených 449 zatknutí pre podozrenie z teroristických trestných činov. V roku 2019 bolo toto číslo podstatne vyššie - 1.004. Nie je však jasné, či je tento pokles spôsobený zníženou teroristickou aktivitou alebo je dôsledkom zníženia operačných kapacít orgánov činných v trestnom konaní v dôsledku pandémie Covid-19.

ARIBIC: Cenné dáta senzorov

Keď sa prepravné vozíky bez vodiča (AGV) pohybujú po skladoch alebo výrobných halách, stávajú sa skutočnými zberačmi dát. Dát, ktoré sa môžu ihneď vymazať, alebo využiť. Medzinárodný výskumný projekt ARIBIC (Artificial Intelligence-Based Indoor Cartography) ukazuje metódy, pomocou ktorých je možné tieto cenné informácie výhodne využiť.

Dáta získané prostredníctvom senzorov a kamier sa môžu na cloude ARIBIC použiť na vytváranie 3D máp skladov alebo výrobných zariadení, ktoré budú neustále aktualizované - zobrazovať a zdieľať sa budú relevantné informácie takmer v reálnom čase. Na rozdiel od súčasnej metódy, pri ktorej sa po nasnímaní k určitej chvíli vytvorí nemenný 3D obraz prostredia, zostávajú obrazy generované platformou ARIBIC dynamické a aktuálne. „Keď vysokozdvižný vozík alebo manipulačná technika bez vodiča prechádza prostredím, jeho senzorika zaznamená aj najmenšie zmeny a odovzdá ich na platformu ARIBIC. V kartografii interiéru využívajúcej umelú inteligenciu sa tieto zmeny, napríklad posunutý regál alebo novo odstavená paleta, ihneď zohľadnia a nahrajú späť do systému“, uviedol Bengt Abel. Na lokalizáciu a navigáciu prepravných vozíkov bez vodiča v ich pracovnom prostredí budú najskôr potrebné 3D mapy vo vysokom rozlíšení so sémantickými informáciami. Prevádzkovatelia skladov alebo výrobných hál budú neustále informovaní, kde sa ich vozíky nachádzajú. Môžu tak optimalizovať plánovanie prevádzky alebo výrobného závodu, napríklad identifikovať, v ktorých častiach skladu sa jazdí veľa alebo málo, alebo ktoré uličky sú častejšie prideľované a tým blokované. S týmito informáciami je možné (najskôr) virtuálne presúvať regály alebo nanovo usporadúvať výrobné plochy. 

Na projekte ARIBIC sa začalo pracovať v marci tohto roka. Dokončenie je plánované na štvrtý kvartál roka 2023. Na medzinárodnej výskumnej úlohe sa okrem vedúceho konzorcia, spoločnosti STILL, podieľa ešte Technologický inštitút v Karlsruhe (Karlsruher Institut für Technologie – KIT), Torontská univerzita s laboratóriom STARS a kanadský výrobca senzorov LeddarTech. Projekt podporuje Spolkové ministerstvo pre hospodárstvo a energie (BMWi) a Industrial Research Assistance Program kanadského National Research Council (NRC IRAP). 

Google: Zmeny v obchode s aplikáciami

Dlhodobým problémom digitálnej éry je zbieranie osobných údajov spotrebiteľov a ich následné využívanie. Problematike sa aktívne venuje Európska únia a  viaceré štáty sa snažia situáciu riešiť zmenou legislatívy, ale chýba enforcement. Pridávajú sa tiež nadnárodné spoločnosti: minulý rok prišiel so zmenami Apple, tento rok ho chce nasledovať Google.

Aplikácie v telefónoch dlhodobo zbierajú dáta používateľov, ktoré následne získavajú a agregujú nadnárodní dátoví giganti, aby spätne pomáhali vývojárom efektívne cieliť reklamu. Spôsoby získavania dát a možnosť voľby súhlasu so zbieraním údajov boli predmetom rozsiahlych diskusií na celom svete. „Mnohí vývojári nerozumejú svojmu právnemu postaveniu a tvrdia, že si len objednávajú kampaň a že žiadne dáta nespracúvajú. Myslia si, že keď s dátami priamo nepracujú, nie sú za ne právne zodpovední oni a túto zodpovednosť preberajú agregátori dát. Primárna zodpovednosť za zabezpečenie súladu s ePrivacy legislatívou, a teda získaním súhlasu a informovaním, je však na vývojároch, ktorí sú v tomto postavení prevádzkovateľmi“, približuje advokát Jakub Berthoty.

Problematike sa už minulý rok venovala spoločnosť Apple, ktorej aprílový update iOS 14 zaviedol povinný opt-in súhlas na používanie AID. Používatelia si tak vedia zvoliť, či svoje dáta odosielať chcú, alebo nie. K Apple sa teraz s odstupom pridáva aj Google. Od októbra 2021 budú môcť vývojári aplikácii pridávať do Google obchodu informácie o spôsoboch zberu dát, ale aj o nasledovnom spracovaní a využívaní získavaných údajov. Vývojári musia stihnúť tieto údaje pridať do apríla 2022, v opačnom prípade hrozí, že nebudú môcť vkladať nové aplikácie a ani aktualizovať už existujúce. „Od apríla 2022 môžeme očakávať veľké zmeny. Väčšina mobilných aplikácií dnes neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko, či rodné číslo a unikátne on-line identifikátory sú pre nich anonymné dáta. Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta, aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK (Software Development Kit) a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. Google týmto krokom prispeje k zvýšeniu transparentnosti“, dodal Jakub Berthoty.

Phishing: Vyše 5.000 webstránok súvisiacich s pandémiou

Ako podvodníci využívajú epidemiologickú situáciu? Experti spoločnosti Kaspersky analyzovali nevyžiadané emaily súvisiace s pandémiou a phishingové stránky, ktoré sa snažili o odcudzenie prihlasovacích údajov používateľov. Medzi najbežnejšie techniky využívané kyberzločincami patria rôzne falošné ponuky, napríklad na zľavnené testy na COVID-19, z ktorých vedú odkazy na falošné platobné stránky. V poslednej dobe sa stali populárnymi aj phishingové reklamy na falošné QR kódy a očkovacie certifikáty, ktoré používatelia potrebujú pri návšteve reštaurácií či verejných podujatí.

Podvodné aktivity na témy súvisiace s pandémiou vyvrcholili v marci 2021. Experti spoločnosti Kaspersky následne zaznamenali mierny pokles predtým, ako kyberzločinci opäť zintenzívnili svoje úsilie. Počas júna 2021 produkty spoločnosti odhalili a zablokovali o 14 % viac phishingových webových stránok súvisiacich s pandémiou v porovnaní s májom. „Pri väčšine podvodov spojených s pandémiou sa kybernetickí zločinci zameriavajú na získanie údajov používateľa. Na tento účel sa často využíva phishing: používateľ klikne na odkaz z reklamy alebo emailu a dostane sa na stránku, kde sa od neho požaduje zadanie osobných údajov ako aj údajov o platobnej karte. Hneď ako útočníci tieto informácie získajú, môžu ich použiť na odcudzenie peňazí z účtu oklamanej obete. Ak dostanete správu týkajúcu sa pandémie, odporúčame vám vždy prekontrolovať, či informácie pochádzajú z oficiálneho zdroja a nikdy nezadávajte svoje osobné údaje na podozrivých stránkach“, komentuje situáciu Alexey Marchenko.

Aby ste sa nestali obeťou phishingového útoku, spoločnosť Kaspersky odporúča:

• Buďte skeptickí voči akýmkoľvek neobvykle veľkorysým ponukám a propagačným akciám.
• Neklikajte na odkazy z podozrivých e-mailov, či na odkazy, ktoré ste obdržali prostredníctvom komunikačných aplikácií alebo na sociálnych sieťach.
• Vždy si overte pravosť akýchkoľvek neznámych webových stránok, ktoré navštívite.
• Používajte spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré dokáže identifikovať škodlivé prílohy a blokuje phishingové stránky.

EU: Dopady globalizácie na zamestnanosť

Globalizácia môže pomáhať pri vytváraní pracovných miest, no takisto môže mať na svedomí ich stratu kvôli presúvaniu výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou. Riadenie globalizácie je pre EÚ jednou z jej priorít, takisto sa snaží o vybudovanie sociálnej Európy, v rámci ktorej poskytuje pomoc pre ľudí, ktorí prišli o prácu.

Počet pracovných miest, ktoré priamo alebo nepriamo závisia od exportu mimo EÚ, neustále rastie. Kým v roku 2000 bolo takýchto pracovných miest 21,7 milióna, v roku 2017 sa ich počet vyšplhal na 36 miliónov. Každá miliarda z exportu mimo EÚ udržuje v priemere 13 tisíc pracovných miest. Nejde pritom len o pracovné miesta v samotných vyvážajúcich firmách, ale aj o miesta v podnikoch, ktoré im dodávajú svoje tovary a služby. Rastie tu aj pomer pracovných miest, ktoré si vyžadujú vysokú kvalifikáciu. Pracovné miesta závisiace na exporte sú aj lepšie platené - v priemere o 12% viac. Vďaka exportu zo Slovenska do tretích krajín má na Slovensku prácu 282 tisíc ľudí. Ďalších 122 tisíc pracovných miest existuje vďaka exportu z iných členských krajín mimo EÚ. Dokopy to činí 17 percent všetkých pracovných miest na Slovensku. Vývoz to Slovenska do tretích krajín okrem toho udržuje pri živote 96 tisíc pracovných miest v ostatných krajinách EÚ.

Aj keď liberalizácia medzinárodného obchodu má z celkového hľadiska skôr pozitívne výsledky, na niektoré sektory má veľmi negatívne dopady. Globalizáci zvyšuje konkurenciu medzi firmami na celom svete, čo môže viesť k zatváraniu výrobných prevádzok, presúvaniu výroby do iných krajín a prepúšťaniu zamestnancov, ktorým može trvať veľmi dlho, aby si našli novú prácu. V Európe jej negatívne dopady najviac badať v sektoroch, kde sa nevyžaduje vysoká kvalifikácia, napríklad textilná výroba, obuvnícky a kožiarsky priemysel, výroba kovov alebo iné výrobné odvetvia. Tu najviac hrozí presúvanie výroby do krajín s lacnou pracovnou silou. Presúvanie výroby bolo kedysi viac problémom pre krajiny západnej Európy, dnes mu čelia viac krajiny strednej a východnej Európy, odkiaľ sa výroba presúva do Ázie alebo severnej Afriky. Počas koronakrízy sa ukázalo, aké dôležité je zachovať v EÚ kľúčové sektory, ako je napríklad výroba liekov.

V roku 2006 vytvorila EÚ Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, z ktorého sa poskytuje pomoc pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku globalizácie. Môžu sa z neho spolufinancovať projekty zamerané na pomoc pri hľadaní práce alebo začatí podnikania pre pracovníkov, ktorí prišli o prácu v dôsledku reštrukturalizácie. Ide napríklad o projekty vrátane týchto opatrení:

• pomoc pri hľadaní práce,
• kariérne poradenstvo,
• vzdelávanie, odborná príprava a rekvalifikácia,
• mentorstvo a školenia,
• podnikanie a založenie podniku.

V roku 2009 bol fond rozšírený na pomoc ľuďom, ktorí prišli o právu v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien prameniacich z hospodárske a finančnej krízy. V apríli 2021 sa poslanci dohodli na aktualizácii pravidiel, aby bolo možné fond použiť na pomoc viac ľuďom. Fond EGF sa môže využiť vtedy, ak rozhodnutím jednej spoločnosti príde o prácu viac ako 250 pracovníkov (vrátane dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov), alebo ak dôjde k prepusteniu veľkého počtu pracovníkov v špecifickom odvetví či viacerých susediacich regiónoch. Poskytuje aj jednorazové investície vo výške 22 tisíc eur na rozbehnutie podnikania alebo prebratie zamestnancov a takisto aj benefity ako napríklad prídavky na deti, ak si ich rodič hľadá prácu alebo sa zúčastňuje školenia. Od roku 2007 bolo z neho použitých 640 miliónov eur pre 150 tisíc prepustených pracovníkov. Fond už poskytol napríklad 3,35 milióna eur pre zamestnancov zatvoreného callcentra v Taliansku, 6,4 milióna eur pre zamestnancov zbankrotovaných supermarketov v Grécku a 2,6 milióna eur pre 821 bývalých zamestnancov Nokie vo Fínsku.