piatok 31. júla 2020

EU: Nové projekty Erasmus+

Európska komisia navrhla financovanie piatich nových platforiem centier odbornej kvality s cieľom uspokojiť potreby inovatívneho, inkluzívneho a udržateľného hospodárstva. Platformy, ktoré sú financované prostredníctvom programu Erasmus +, každý s maximálnym rozpočtom 4 milióny EUR, budú aktívne v odvetviach: ekologické inovácie a ekologizácia miest, mikroelektronika a sektor nábytku a dreva. Budú tiež podporovať hlavné európske priority ako digitálne a zelené prechody, udržateľný rast a sociálna spravodlivosť a začlenenie. 

Päť z novo vybratých platforiem odbornej prípravy zahŕňa 167 partnerských organizácií zo 17 členských štátov a 4 ďalších krajín zúčastňujúcich sa na programe Erasmus +. Vybrané projekty sa zamerajú na rozvoj ekosystémov zručností, zvýšenie ich kvality a prispôsobivosti prostredníctvom rozvoja inovatívnych učebných osnov a metodík výučby. Reagujú na meniaci sa trh práce a sú v súlade s prioritami európskeho programu zručností a návrhom Eruópskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť predložené 1. júla.

Výzva Erasmus + na zriadenie platformy CoVE v roku 2020 sa stretla s veľmi vysokým záujmom: 55 projektových žiadostí, pričom o financovanie požiadalo vyše 1.300 partnerských organizácií zo všetkých 27 členských štátov a 25 nečlenských krajín EÚ.

Aktuálne: Superodpočet na výskum a vývoj

V daňových priznaniach podaných do 31. marca t.r. si superodpočet na výskum a vývoj uplatnilo 161 subjektov. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau na základe zoznamu subjektov zverejneného 22. júna 2020 spolu čerpali takmer 40 miliónov eur, na dani z príjmov tak ušetrili vyše 8 miliónov eur. 

Minulý rok priniesol opäť pozitívnu zmenu v odpočte nákladov na výskum a vývoj, a to zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 %. Firmy si tak v daňových priznaniach za rok 2019 mohli v rámci superodpočtu prvýkrát zo svojho výsledného daňového základu odpočítať 1,5-násobok všetkých svojich nákladov, ktoré na vývoj a výskum v roku 2019 vynaložili. A odpočet mohli ešte navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ako tomu bolo už aj v predchádzajúcom roku. To všetko za predpokladu, že na tieto aktivity nevyužívali dotačné prostriedky z iného verejného zdroja (domáceho alebo európskeho). Počet subjektov je úplne porovnateľný s rovnakým zoznamom za rok 2018, kedy čerpalo superodpočet 160 subjektov. Z nich však v tom tohtoročnom ešte chýba 76 subjektov. Naopak, prvý zoznam za rok 2019 poukázal na 56 nových subjektov, ktoré využili možnosť daňovej úľavy v podobe až 150-percentného superodpočtu. Analýza je preto zameraná na hodnotenie priebežných výsledkov roka 2019 v kontexte s finálnymi výsledkami roka 2018 pre prípadné odhalenie významných štrukturálnych zmien po zvýšení sadzby superodpočtu. 

O štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. IT sektor sa podieľa na počte subjektov aj na objeme superodpočtu okolo 30 %. Priemyselné podniky majú v oboch parametroch vyššie zastúpenie, ale ich podiel v počte nedosahuje polovicu (46 %), kým podiel v objeme čerpaného superodpočtu je nadpolovičný. Priebežné výsledky naznačujú zaostávanie sekcie Priemyselnej výroby oproti roku 2018 v sume superodpočtu (podiel klesol z takmer 80 % na necelých 62 %) pri zachovaní podielu v počte subjektov uplatňujúcich si túto daňovú úľavu. Predpokladáme však, že ide len o jav dočasný, ako to bolo aj v minulých rokoch, nakoľko tradiční najväčší využívatelia superodpočtu v priemysle sa objavujú až v zoznamoch s odkladom daňových priznaní. Aj rebríček TOP 10 superodpočtov úplne ovládli tieto dve sekcie národnej ekonomiky v pomere šesť priemyselných podnikov a štyri IT subjekty, všetky s výškou superodpočtu nad 1 mil. eur. 

V štruktúre subjektov podľa krajov SR nie sú podstatné zmeny oproti roku 2018, mierne si zatiaľ polepšil Banskobystrický kraj, čiastočne na úkor Žilinského a Bratislavského kraja. Necelá tretina subjektov, ktoré v roku 2019 čerpali superodpočet, však naďalej pochádza z Bratislavského kraja. Subjekty vo vlastníctve tuzemských osôb si udržiavajú aj v roku 2019 podiel tesne nad 70 % a nemení sa zatiaľ ani zastúpenie mikropodnikov: subjekty do 10 zamestnancov tvoria takmer štvrtinu a subjekty s obratom do 2 mil. eur viac ako 40 %. 

V prvom zozname uplatnených superodpočtov sa nachádza 56 nováčikov, ktorí si spoločne uplatnili takmer 5,8 mil. eur. Medzi nimi majú priemyselné podniky polovičný podiel na počte subjektov aj na objeme čerpaného superodpočtu. Pozícia IT sektoru je o niečo slabšia ako v zozname všetkých využívateľov superodpočtu: 22 % nováčikov čerpá 25 % nových superodpočtov. Tretí najväčší podiel na počte nových subjektov patrí sekcii odborných, vedeckých a technických činností, ale v objeme čerpaného superodpočtu je úspešnejšie stavebníctvo. Podiel mikropodnikov medzi nováčikmi je významnejší ako v zozname všetkých využívateľov superodpočtu: viac ako polovica z nich má obrat do 2 mil. eur a viac ako štvrtina zamestnáva do 10 zamestnancov.

Trend: Na smart televíziách najvyužívanejší YouTube

Medzi používateľmi televízie s internetom pribudlo najviac divákov streamovacej služby Netflixe (150 % nárast oproti minulému roku). Slováci sú v oblasti televíznych technológií taktiež informovanejší ako minulý rok a s pojmom HbbTV (hybridná televízia, funkcia tiež známa pod názvom "červené tlačidlo") sa už stretla skoro polovica. 

Podľa prieskumu Nielsen Admosphere Slovakia (online zber, 500 respondentov z internetovej populácie Slovenského národného panela starších než 15 rokov) televíziu s internetovým pripojením, ktorá je základom na využívanie smart funkcií vrátane HbbTV, vlastnia obdobne ako minulý rok dve tretiny slovenskej internetovej populácie. Vzrástla však frekvencia využívania smart funkcií a to tak, že skoro každý deň ich využíva 38 % vlastníkov smart TV. Tento nárast vo výške 8 percentných bodov bol kompenzovaný takmer identickým poklesom respondentov, ktorí smart funkcie využívajú na týždennej báze. Používateľov, ktorí smart funkcie na svojej televízií vôbec nepoužívajú, je momentálne iba 11 %. U respondentov, ktorí využívajú smart TV funkcie a aplikácie aspoň niekedy, stále suverénne vedie YouTube (82 %), na druhom mieste sa umiestnil internetový prehliadač, ktorý zaznamenal mierny pokles o 6 percentných bodov na 40 %. Podstatný nárast bol však evidovaný pri Netflixe, ktorého popularita sa u používateľov smart funkcií na televízoroch zvýšila viac než dvojnásobne, z 11 % na 27 %. Z celej internetovej populácie to (aj v minuloročných číslach) predstavuje 16 % používateľov.

Na rozdiel od minulého roku, kedy bola s pojmom HbbTV oboznámená len zhruba jedna tretina respondentov, tento rok došlo k nárastu povedomia na 45 %, teda o viac než polovicu. O niečo lepšie informovaní sú, rovnako ako po minulé roky, muži než ženy. Rovnako stúpol aj počet opytovaných, ktorí túto službu aktívne využívajú, a to trojnásobne (z 5 % na 15 %). Za najviac prínosnú funkciu HbbTV považujú internetoví Slováci (ktorí v predchádzajúcej otázke deklarovali, že vedia, čo je HbbTV) prístup do video archívu jednotlivých relácií televíznych staníc (52 %). Podobné percento respondentov (48 %) hodnotí ako prínosný a pohodlnejší prístup k internetovému obsahu a online službám televíznych staníc. Na treťom mieste je ponuka video obsahu prispôsobeného preferenciám používateľa, akými sú zoznamy odporúčaných videí a podobne - tie považuje za prínosné 25 % opytovaných. Zhruba na rovnakej úrovni potom hodnotia respondenti ako prínosné túto trojicu služieb: personalizované služby, ktoré využívajú najrôznejšie informácie o divákovi, napríklad predpoveď počasia alebo dopravné informácie vychádzajúce z polohy zariadenia (23 %); exkluzívny obsah, ktorý doplňuje a rozširuje klasické televízne vysielanie (23 %) a interaktívne služby umožňujúce okamžitú reakciu (napríklad zapojenie sa do televíznych diskusií, možnosť uzavretia live stávok a podobne; 20 %).

štvrtok 30. júla 2020

EU: Liečba COVID-19

Európska komisia podpísala zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou Gilead, ktorou chce zabezpečiť liečebné dávky Veklury (obchodný názov pre remdezivir). Ide o prvý liek povolený na úrovni Európskej únie (EÚ) na liečbu ochorenia COVID-19. 

Zmluva vo výške 63 miliónov EUR bude financovaná nástrojom núdzovej podpory. Tým sa zabezpečí liečba približne 30.000 pacientov, ktorí vykazujú závažné symptómy ochorenia COVID-19. Pomôže to pokryť súčasné potreby v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, pričom sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie na úrovni EÚ na základe alokačného kľúča. Takisto sa pritom zohľadní odporúčanie Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Komisia v súčasnosti pripravuje aj spoločné obstarávanie na ďalšie dodávky lieku, ktoré by mali od októbra pokryť dodatočné potreby a zásoby. 

Remdezivir je terapeutikum proti ochoreniu COVID-19 určené dospelým a dospievajúcim vo veku od 12 rokov, u ktorých nastal zápal pľúc a ktorých stav si vyžaduje podpornú liečbu kyslíkom. Žiadosť o povolenie na uvedenie na trh bola 8. júna predložená Európskej agentúre pre lieky (EMA). Odporúčanie agentúry EMA podporili členské štáty prostredníctvom Stáleho výboru pre lieky na humánne použitie. Hoci je liek v EÚ povolený, v záujme zaistenia bezpečnosti je predmetom ďalšieho monitorovania. Spoločnosť Gilead bola takisto požiadaná, aby do decembra 2020 predložila agentúre EMA záverečné správy o štúdiách remdeziviru. Tieto správy sú súčasťou podmienok, ktoré musia byť splnené, aby podmienečné povolenie na uvedenie na trh mohlo byť zmenené na úplné povolenie na uvedenie na trh. Na dokončenie tohto procesu majú byť do augusta 2020 predložené ďalšie údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku.

Upozorňujeme: Varovania SOI

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zaznamenala zvýšený nárast podaní proti internetovej galérii www.sunsea.sk. Zároveň upozorňuje na zvýšenú opatrnosť pri uzatváraní zmluvy alebo zasielaní žiadosti o registráciu subjektu CENTRÁLNY REGISTER DLŽNÍKOV s.r.o. (CERD ako aj zmluvy so spoločnosťou GLOBAL GROUP c/o REVERSE LOGISTIC, DISCOUNT CLUB.

Prevádzkovateľ internetovej stránky sunsea.sk MILLPARKS s.r.o. ju označuje za Slovenskú nákupnú internetovú galériu, prostredníctvom ktorej sprostredkováva záujemcom (kupujúcim) obchody s predávajúcim. Po uskutočnení objednávky a jej následnom zaplatení však nie je tovar spotrebiteľovi doručený a s predávajúcim nie je možné komunikovať žiadnym zo spôsobov uvedených na stránke internetového obchodu. 

Podľa informácii Národnej banky Slovenska CERD nie je evidovaný ako oficiálny register, ktorý eviduje a spracúva údaje o klientoch, ich úverových záväzkoch a platobnej disciplíne podľa platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Výpis z registra dlžníkov, ktorý vydáva CERD a vyberá zaň poplatky, tak nie je pre finančné inštitúcie relevantný. Napriek prísľubu bezplatnej registrácie aj napriek tomu, že služby CERD nevyužívali, boli viacerým osobám vystavené faktúry vo výške 500 EUR na úhradu za poskytnuté služby. CERD ako poskytovateľ služby má sídlo na území mimo Slovenskej republiky. Osoby, ktoré sa cítia, alebo boli danou spoločnosťou poškodené, by mali kontaktovať orgány činné v trestnom konaní, alebo sa s návrhom obrátiť na príslušný súd.

Európske spotrebiteľské centrum v SR tiež upozornilo na Zľavový klub alebo nákup prostredníctvom inzercie v novinách a časopisoch. V inzercii sa ponúkajú rôzne druhy výrobkov (magnetické vložky, krémy, naslúchadlá a iné), pričom nie je jasné, kto je predávajúcim týchto výrobkov. Na stránke inzercie sa nachádza len odkaz na podmienky na internete a telefonické čísla. Spotrebiteľom sa odporúča riadne zvážiť vykonanie telefonátu a objednávky, prípadne uzatvorenia zmluvy s vyššie uvedenou spoločnosťou.

streda 29. júla 2020

Aktuálne: Povinnosť pripájania kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky

Od 1. júla 2020 je orgán verejnej moci povinný na základe novely zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) pripájať časovú pečiatku ku každému doručenému elektronickému podaniu, ktoré ju neobsahuje.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vydalo Metodické usmernenie k § 23 ods. 8 zákona o e-Governmente. Pojednáva o povinnosti pripájania kvalifikovanej elektronickej časovej pečiatky zahŕňajúcej objekt autorizácie ku všetkým prijatým elektronickým podaniam, ktoré sú autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou a ktoré neobsahujú kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Povinnosť pridávania pečiatky bola zavedená z dôvodu zabezpečenia dlhodobej overiteľnosti autorizácie podaní, úspory finančných prostriedkov a času napr. pre subjekty, ktoré časovou pečiatkou nedisponujú.

Každý orgán verejnej moci, ktorý používa centrálnu elektronickú podateľňu, si už plní povinnosť pripájať časovú pečiatku k podaniam, ku ktorým nie je pripojená, nakoľko centrálna elektronická podateľňa pripája časové pečiatky k podaniam automaticky. Časové pečiatky sú v súčasnosti pripájané k elektronickým podaniam v internej evidencii centrálnej elektronickej podateľne a využívajú sa na účely zaslania výsledku overenia autorizácie orgánu verejnej moci obsahujúcemu aj informáciu o čase z pripojenej časovej pečiatky. Priame zahrnutie časových pečiatok z internej evidencie centrálnej elektronickej podateľne aj do elektronických podaní ukladaných do elektronických schránok orgánov verejnej moci sa plánuje zrealizovať v neskoršom období.

EU: Partnerstvá medzi regiónmi

Európska komisia zverejnila výzvu na vyjadrenie záujmu o tematické partnerstvá na vedenie medziregionálnych inovatívnych projektov zameraných na podporu reakčnej schopnosti a oživenia hospodárstva v nadväznosti na pandémiu koronavírusu. Cieľom je pomôcť regiónom využiť príležitosti vyplývajúce z krízy, vybudovať si odolnosť a pri oživení najpostihnutejších odvetví, ako zdravotníctvo a cestovný ruch, vychádzať zo zelenej a digitálnej transformácie.

Európska komisia sa snaží získať vyjadrenie záujmu nadnárodných partnerstiev regionálnych orgánov a iných zainteresovaných strán, akými sú univerzity, výskumné centrá, podnikateľské klastre a malé a stredné podniky, ktoré sú ochotné viesť medziregionálne inovatívne partnerstvá zamerané na uľahčenie komercializácie a rozšírenie medziregionálnych inovatívnych projektov a na stimulovanie podnikateľských investícií. 

V rámci výzvy sa podporia medziregionálne partnerstvá v štyroch tematických oblastiach. Prvé partnerstvo pre vývoj zdravotníckeho hodnotového reťazca sa zameriava na oblasť liekov alebo zdravotníckych pomôcok určených na boj proti koronavírusu na akejkoľvek úrovni hodnotového reťazca, t. j. počnúc návrhom až po distribúciu. Druhé partnerstvo v oblasti bezpečnosti a nakladania so zdravotníckym odpadom je spojené s témou obehového hospodárstva v oblasti zdravia. Tretie partnerstvo sa týka projektov, ktoré podporujú udržateľný a digitálny cestovný ruch. Štvrté partnerstvo sa zameriava na rozvoj vodíkových technológií v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka, a to napríklad prostredníctvom konverzie existujúcich uhoľných baní, taviarní alebo výrobných zariadení.

Do konca roka 2021 by každé vybrané partnerstvo malo mať stanovený súbor opatrení na urýchlenie zavádzania inovácií, komercializácie a rozšírenia medziregionálnych investičných projektov. Vybrané partnerstvá by mali dovtedy preskúmať finančné a právne prekážky komercializácie a rozšírenia a mali by rozvinúť spoluprácu s inými programami a iniciatívami EÚ. Okrem toho budú musieť v rámci vybraných akcií spolupracovať s už existujúcimi partnerstvami v iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú tri tematické platformy inteligentnej špecializácie.

Výzva: Podpora regionálnej a multikultúrnej výchovy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyčlenilo 48 tisíc eur na financovanie rozvojových projektov v programe Podpora regionálnej a multikultúrnej výchovy žiakov patriacich k národnostným menšinám 2020.

Účelové finančné prostriedky sa poskytujú na základe § 4d zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Prioritnou oblasťou podpory sú aktivity prispievajúce k vzájomnému spoznávaniu, multikultúrnemu dialógu, odbúravaniu predsudkov voči iným a podpore regionálneho vzdelávania. 

Vyplnenú žiadosť predkladá zriaďovateľ školy do 7. septembra 2020 príslušnému odboru školstva okresného úradu v sídle kraja. Žiadosť je potrebné na obálke označiť Podpora regionálnej a multikultúrnej výchovy žiakov patriacich k národnostným menšinám 2020. Pre podanie žiadosti je rozhodujúci dátum na poštovej pečiatke. Žiadosti, ktoré spĺňajú požadované kritériá, zašle príslušný odbor školstva okresného úradu v sídle kraja sekcii národnostného a inkluzívneho vzdelávania ministerstva v lehote do 16. septembra 2020.

Trend: Fairtrade

Aj na Slovensku rastie predaj tovaru s certifikáciou Fairtrade. V minulom roku sa tu predalo najviac  fairtradového kakaa. Takmer o polovicu vzrástol aj objem predanej fairtradovej kávy. Skokanom roka je bavlna s najvyšším percentuálnym medziročným nárastom. 

Podľa  Fairtrade Česko a Slovensko rastúci predaj prináša väčšiu podporu pre pestovateľov týchto surovín v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Len za fairtradový tovar predaný v SR dostali vlani okrem ceny, ktorá skutočne pokrýva náklady ich práce, tiež fairtradový príplatok vyše 320.000 eur. Po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 Fairtrade International umožnila flexibilnejšie nakladanie s fairtradovým príplatkom. Do konca septembra 2020 majú družstvá väčšiu voľnosť v rozhodovaní, akým spôsobom fairtradový príplatok využijú. Časť príplatku tak môžu vyplácať aj priamo pestovateľom. Za fairtradové produkty, ktoré si vlani kúpili slovenskí zákazníci, získali družstvá farmárov v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike na fairtradovom príplatku celkovo vyše 324.000 eur, teda o približne dve tretiny viac ako v roku 2018.

Fairtradovej kávy, ktorá je zrejme najznámejšou fairtradovou surovinou, sa vlani na slovenskom trhu predalo 310 ton, teda o 43 % viac ako v roku 2018. Ide o hmotnosť nepražených zŕn, ktorá zodpovedá asi 249 tonám praženej zrnkovej kávy. Z tohto množstva fairtradovej kávy by sa dalo pripraviť vyše 29 miliónov šálok espressa. To znamená, že každý obyvateľ SR vypil vlani päť a pol šálky fairtradovej kávy. Vo vzťahu k celkovej spotrebe kávy v SR podľa Štatistického úradu SR je podiel fairtradovej kávy 1,48 %, v roku 2018 to bolo asi 1,17 %. O 58 % vzrástla v roku 2019 na slovenskom trhu spotreba fairtradového kakaa, predalo sa ho celkovo 1019 ton, prevažne vo forme čokolády a cukroviniek.

Známka Fairtrade označuje výrobky, ktoré spĺňajú sociálne, ekonomické a environmentálne štandardy nastavené medzinárodnou organizáciou Fairtrade International. Zákazníkov informuje o tom, že pestovatelia dostali za svoju prácu spravodlivú a stabilnú výkupnú cenu, ktorá pokrýva náklady na udržateľné pestovanie. Nákupom výrobkov Fairtrade zákazníci prispievajú k zlepšovaniu životných podmienok drobných pestovateľov v krajinách globálneho juhu (tzv. rozvojových krajinách). Okrem zodpovedajúcej výkupnej ceny dostávajú pestovatelia zapojení do systému Fairtrade ešte príplatok, ktorý môžu použiť na investície do rozvoja svojich fariem a svojich komunít.

utorok 28. júla 2020

Aktuálne: Pitný režim Slovákov

Pandémia koronavírusu zmenila najviac nakupovanie potravín (zmenu potvrdzuje 69 % Slovákov), organizáciu času počas dňa (66 %), čas strávený s deťmi (61 %) a logicky na to naviazaný spôsob trávenia voľného času. Zásadnou zmenou neprešiel náš stravovací režim (deklaruje 58 % Slovákov), spánok (68 %), nealko pitný režim (80 %) a dokonca sa výrazne nezmenila ani konzumácia alkoholu (82 %). Nealko nápojov začalo piť viac až 46 % opýtaných a 53 % Slovákov pilo menej alkoholu (z tých, u ktorých k zmene došlo). 

Polovica z ľudí, ktorí zostali doma (home office, OČR, povinné pracovné voľno) deklaruje zmenu nealko pitného režimu smerom k lepšiemu. Väčšina ľudí deklaruje, že má vybudované návyky ohľadom dodržiavania správneho pitného režimu. Tvrdí to 68 % Slovákov oproti 31 %, ktorý stabilný režim nemajú. Za pádny argument rátajú fľašu (56 %) či džbán na stole (26 %). Len 15 % opýtaných Slovákov si reálne počíta množstvo vypitých tekutín počas dňa. V sledovaní pitného režimu sú na seba kritickejšie či náročnejšie ženy oproti mužom. Až 14 % žien oproti 4 % mužov hodnotí, že pijú celkovo málo. Takmer zhodné percento žien (9 a 10 %) hodnotí, že nemali správny nealko pitný režim ani počas korona krízy, ani pred ňou. Mužov, ktorí hodnotia svoj pitný nealko režim kriticky, sú 3 % (počas korona krízy aj pred ňou). Kým v kategórii dospelých s deťmi svoj pitný režim kontroluje a dodržiava 65 % Slovákov, u svojich detí sú dôslednejší a pitný režim sledujú lepšie (až v 84 % prípadov). Jednoduchšie je pre dospelých dodržiavať pitný režim v práci ako doma. 

Za najdôveryhodnejší zdroj informácií súvisiacich s pitným režimom ľudia považujú lekárov (52 %) či odborníkov na zdravú výživu (40 %). „Veľa ľudí si už našťastie uvedomuje, že na dobrú radu je potrebné oslovovať odborníkov. Problémom však je, že pitnému režimu klienti nedávajú tak veľký význam ako tomu, čo majú jesť“, hodnotí MUDr. Boris Bajer. Naopak, najmenej dôveryhodnými zdrojmi sú influenceri a známe osobnosti (67 % im nedôveruje), alternatívne weby (58 %) či sociálne siete (60 %). Pitie minerálnych a pramenitých vôd je u Slovákov podporené viacerými názormi a dôvodmi. Až 86 % sa pre ne rozhodne, pretože sú presvedčení o ich blahodarnom vplyve na zdravie i organizmus. Ich pitie sa hodí ku každej príležitosti pre 84 % opýtaných a rovnaké percento ich berie ako dobrý prostriedok na uhasenie smädu. Pre 75 % Slovákov sú dôležité ich minerály a rovnako ich pijú tiež preto, že sú čisté a prírodné. Pre 61 % opýtaných sú pramenité a minerálne vody zdrojom energie a 59 % Slovákov ich pije aj kvôli pretráveniu. Podľa MUDr. Borisa Bajera majú minerálne a pramenité vody svoje miesto v našej zdravej životospráve: „Pramenité a minerálne vody vo všeobecnosti podporujú správne fungovanie nášho organizmu – viaceré funkcie, ako aj individuálne potreby. Každý človek by mal vo svojom pitnom režime zvážiť ich správne množstvo a skladbu podľa zdravotného stavu či aktuálnej potreby.“

Pieskum ktorý pre spoločnosť BUDIŠ realizovala agentúra 2muse (na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov v čase od 22.5. do 26.5.2020) ukázal aj niekoľko demografických zaujímavostí. Z hľadiska veku sa významne odlišujú ľudia na 56 rokov v pití troch druhov nápojov. Až 72 % starších ľudí nikdy nepije energetické nápoje, 53 % nepije vodu so sirupom, 43 % sýtené sladené limonády. Naproti tomu, mladšie ročníky si doprajú z týchto nápojov viac a nikdy ich nepijú v nasledujúcich percentuálnych hodnotách: energetické nápoje 60 %, voda so sirupom 36 %, sýtené sladené limonády 26 %. Ak sa na tieto nápoje pozrieme z hľadiska pohlavia, ženy si na ich konzumáciu dávajú väčší pozor ako muži. Ženy nikdy nepijú energetické nápoje v 68 % prípadov (muži 53 %), vodu so sirupom v 42 % prípadov (muži 30 %) a sýtené sladené limonády nikdy nepije 32 % opýtaných žien (muži 20 %). Slováci sa začínajú pri kúpe balených vôd rozhodovať aj na základe ekologických argumentov. Pre 64 % je dôležité, aby obal balenej vody bol 100 % recyklovateľný. Pre 56 % je zasa dôležité, aby bol obal už vyrobený z recyklovaného materiálu. Dôležité je, aby sa ekologická alternatíva obalu nepremietla do ceny produktu. Deklarovalo to 52 % opýtaných. 

EU: Nová stratégia pre bezpečnostnú úniu

V posledných rokoch sa vynorili nové, čoraz zložitejšie cezhraničné a medziodvetvové bezpečnostné hrozby, ktoré zdôraznili potrebu užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti na všetkých úrovniach. Európska bezpečnosť sa dostala do stredobodu pozornosti aj v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom, ktorá preverila odolnosť európskej kritickej infraštruktúry, pripravenosť na krízu a systémy krízového riadenia.

Európska komisia predložila novú stratégiu EÚ pre bezpečnostnú úniu na obdobie 2020 – 2025. Zameriava sa v nej na prioritné oblasti, v ktorých môže EÚ priniesť pridanú hodnotu pri podpore úsilia členských štátov o zaistenie bezpečnosti pre všetkých obyvateľov Európy. Stratégia pokrýva rôzne oblasti od boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, cez predchádzanie hybridným hrozbám a ich odhaľovanie či zvyšovanie odolnosti našej kritickej infraštruktúry až po propagáciu kybernetickej bezpečnosti a podporu výskumu a inovácie. Stanovujú sa v nej nástroje a opatrenia, na ktorých bude potrebné v nasledujúcich piatich rokoch pracovať, aby sa zaistila bezpečnosť v našom fyzickom a digitálnom prostredí.

V stratégii sú stanovené 4 strategické priority, ktoré si budú vyžadovať opatrenia na úrovni EÚ:
1. Nadčasové bezpečnostné prostredie
Komisia predloží nové pravidlá EÚ ochrany a odolnosti kritickej infraštruktúry, či už fyzickej alebo digitálnej. Do konca roka by mala dokončiť revíziu smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (základného európskeho predpisu o kybernetickej bezpečnosti) a načrtnúť strategické priority v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Komisia poukázala na potrebu zriadiť spoločnú kybernetickú jednotku ako platformu pre štruktúrovanú a koordinovanú spoluprácu. V neposlednom rade by mala EÚ pokračovať v budovaní a udržiavaní silných medzinárodných partnerstiev, aby mohla naďalej predchádzať kybernetickým útokom, odrádzať od nich a reagovať na ne a zároveň presadzovať normy EÚ s cieľom zvýšiť kybernetickú bezpečnosť partnerských krajín.

2. Riešenie vyvíjajúcich sa hrozieb
Malvér a krádež dát sú na vzostupe. Komisia zabezpečí, aby existujúce pravidlá EÚ v oblasti boja proti počítačovej kriminalite spĺňali svoj účel a aby boli správne vykonávané a preskúma opatrenia proti krádeži totožnosti. Komisia sa bude zaoberať opatreniami na posilnenie kapacít v oblasti presadzovania práva pri digitálnom vyšetrovaní a zabezpečí, aby boli k dispozícii primerané nástroje, techniky a zručnosti. Súčasťou bezpečnostnej politiky by sa tak stali umelá inteligencia, veľké dáta a vysokovýkonná výpočtová technika. Komisia predkladá aj stratégiu účinnejšieho boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Dôležitým prvkom stratégie bezpečnostnej únie je boj proti hybridným hrozbám. Komisia a vysoký predstaviteľ budú naďalej spoločne pokračovať v tejto činnosti v úzkej spolupráci so strategickými partnermi, najmä s NATO a G7.

3. Ochrana Európanov pred terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou
Za organizovanú trestnú činnosť platia vysokú cenu nielen jej obete, ale aj hospodárstvo, pričom sa odhaduje, že každý rok dochádza k strate 218 až 282 miliárd EUR. Ku kľúčovým opatreniam patrí agenda boja proti organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi. Viac ako tretina organizovaných zločineckých skupín pôsobiacich v EÚ je zapojená do obchodovania s nelegálnymi drogami. Komisia predkladá novú agendu v oblasti drog, ktorej cieľom je posilniť úsilie v oblasti znižovania dopytu po drogách a ich ponuky a posilniť spoluprácu s externými partnermi. Organizované zločinecké skupiny a teroristi sú kľúčovými aktérmi aj v obchodovaní s nelegálnymi strelnými zbraňami. Komisia predstavuje nový akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami. Preskúma súčasný rámec upravujúci zaisťovanie majetku z trestnej činnosti, aby sa trestná činnosť nevyplácala. Komisia čoskoro predloží nový akčný plán EÚ proti prevádzačstvu migrantov, v ktorom sa zameria na boj proti zločineckým sieťam, posilnenie spolupráce a podporu pri presadzovaní práva.

4. Pevný európsky bezpečnostný ekosystém
EÚ bude prispievať k podpore spolupráce a zdieľaniu informácií s cieľom bojovať proti trestnej činnosti a presadzovať spravodlivosť. Medzi kľúčové opatrenia patrí posilnenie mandátu Europolu a ďalší rozvoj Eurojustu, čo umožní lepšie prepojiť justičné orgány s orgánmi presadzovania práva. Kľúčová je aj spolupráca s partnermi mimo EÚ zameraná na získavanie informácií a dôkazov. Posilní sa aj spolupráca s Interpolom. Účinnými nástrojmi na boj proti hrozbám a predvídanie rizík a príležitostí sú výskum a inovácie. V rámci revízie mandátu Europolu komisia posúdi možnosť vytvorenia európskeho inovačného centra pre vnútornú bezpečnosť. Pri potláčaní kybernetických útokov zohráva svoju úlohu okrem ochrany, ktorú zabezpečujú poskytovatelia služieb, aj uvedomovanie si rizík počítačovej kriminality a základné zručnosti, ako sa pred nimi chrániť. Európsky program v oblasti zručností, prijatý 1. júla 2020, podporuje celoživotné získavanie zručností, a to aj v oblasti bezpečnosti.

Trend: Vodík ako energonosič budúcnosti

Vodík má z dlhodobého hľadiska pre Slovensko obrovský potenciál. Podľa vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka je na čase prestať podporovať uhlie ako zdroj energie a začať sa orientovať na vodíkové technológie. Vodíkové technológie sú na začiatku svojho cyklu a ich odpadovým produktom je len voda. Tým by sa mohlo Slovensko priblížiť požadovaným cieľom Európskej komisie do roku 2050 o uhlíkovej neutralite.

Podpora vodíka nemá byť na úkor elektromobility. „Nikto nejde zakazovať elektrické autá a nabíjačky, práve naopak. Chceme súťaž konceptov. Nech firmy súťažia a čo bude najlepšie, čo sa presadí, to budeme používať“, uviedol Richard Sulík. „Budúcnosť automobilového priemyslu vidíme v synergii medzi elektromobilmi a vodíkovými autami. Batériové autá sú vhodnejšie na kratšie a vodíkové na dlhšie vzdialenosti. Technické výhody vodíka sa teda zatiaľ ukazujú skôr v ťažšej a dlhšej doprave", doplnil Ján Weiterschutz z Národnej vodíkovej asociácie Slovenska. Rezort hospodárstva je pripravený podporiť vodíkové technológie v oblasti vedy a výskumu, priemyslu, mobility aj legislatívy. V Košiciach by malo byť napríklad zriadené výskumné vodíkové centrum s celoslovenskou pôsobnosťou. 

Európska komisia predložila nedávno novú vodíkovú stratégiu Európskej únie (EÚ). Členské štáty však musia do tejto technológie investovať čím skôr, ak chcú dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Dôvodom je totiž fakt, že energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov. Vodík by mohol pokryť už do roku 2030 až 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho predaj by mal priniesť až 630 miliárd eur ročne. S investíciami a plánovaním treba v EÚ začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu únie.

Slovensko chce potenciál vodíka využiť aj na budúcoročnej svetovej výstave Expo Dubaj a predstaviť svetovej verejnosti ucelený vodíkový program a aktivity, ktoré sa v tejto oblasti na Slovensku rozbehli.Účasť na výstave zabezpečuje rezort spolu s agentúrou SARIO. Prihlásiť sa je možné prostredníctvom formuláru na webstránke https://www.mhsr.sk/ministerstvo/expo-dubaj-2020-1/zaujem-o-ucast. 


pondelok 27. júla 2020

EU: Parlament trvá na zmenách v dlhodobom rozpočte

Zriadenie fondu obnovy je pre Európsku úniu (EÚ) historickým krokom, dlhodobé priority únie súvisiace napríklad s Európskym ekologickým dohovorom či digitálnou agendou sú však podľa Európskeho parlamentu ohrozené. 

Zákonodarcovia skritizovali rozsiahle škrty v grantových zložkách balíka obnovy pre budúce generácie. Vyzvali tiež na plné demokratické zapojenie Európskeho parlamentu do nástroja obnovy, ktorý nepriznáva zvoleným poslancom žiadnu formálnu úlohu. Parlament tiež odmietol škrty v dlhodobom rozpočte EÚ, ktoré sa týkajú programov zameraných na budúcnosť, nakoľko podľa poslancov oslabia základy udržateľného a odolného ozdravenia. Kľúčovým programom EÚ v oblasti ochrany klímy, digitálnej transformácie, zdravia, mládeže, kultúry, výskumu či ochrany hraníc hrozí v rokoch 2020 a 2021 bezprostredný pokles financovania. Poslanci poukazujú tiež na to, že po roku 2024 bude rozpočet EÚ ako celok nižší ako v roku 2020, čo ohrozí záväzky a priority EÚ.

Parlament odmieta akceptovať politickú dohodu Európskej rady o Viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 - 2027 v jej súčasnej forme. Poslanci sú pripravení neudeliť súhlas s budúcim dlhodobým rozpočtom EÚ, kým sa na nadchádzajúcich rokovaniach parlamentu a Rady nedosiahne uspokojivá dohoda. Rokovania by podľa zákonodarcov mali byť ukončené do konca októbra, aby sa zaistilo bezproblémové naštartovanie nových programov od 1. januára 2021. Poslanci zároveň pripomínajú, že v prípade neskorého schválenia budúceho Viacročného finančného rámca bude na základe článku 312 Zmluvy o fungovaní EÚ možné dočasne predĺžiť platnosť rozpočtových stropov z posledného roku predchádzajúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Rozpočtové stropy z roky 2020 by tak zostali v platnosti aj v roku 2021. Tento núdzový plán je pritom podľa zákonodarcov plne kompatibilný s plánom obnovy EÚ, ako aj s prijatím nových programov budúceho VFR.

Hlavy štátov a vlád EÚ nedoriešili problematiku splácania nástroja obnovy. Bez ďalších škrtov v rozpočtoch programov EÚ či zvýšenia príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ zostáva vytvorenie nových vlastných zdrojov financovania únie jediným prijateľným riešením, ktoré presadzuje aj Európsky parlament. Parlament neudelí svoj súhlas s Viacročným finančným rámcom, kým sa nedosiahne dohoda na reforme systému vlastných zdrojov financovania EÚ. Súčasťou tejto reformy by podľa zákonodarcov malo byť aj zavedenia súboru nových vlastných zdrojov, a to v priebehu platnosti budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ - teda v rokoch 2021-2027, ktorý by mal pokrývať aspoň splatenie nákladov spojených s plánom obnovy EÚ. Parlament požaduje, aby právne záväzná revízia Viacročného finančného rámca v polovici obdobia jeho platnosti nadobudla účinnosť najneskôr do konca roka 2024. Súčasťou tejto revízie by podľa poslancov malo byť aj prehodnotenie rozpočtových stropov na obdobie 2025-2027, zavedenie ďalších vlastných zdrojov financovania Eu a dosahovanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

SIEA: Kreatívne vouchery v roku 2020

Malí a strední podnikatelia z celého Slovenska si môžu aj v roku 2020 požiadať o kreatívny voucher na služby architektov, dizajnérov, marketérov a programátorov. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) zverejnila podmienky výziev pre jednotlivé odvetvia na www.vytvor.me a elektronická registrácia bude dostupná od 3. do 31. augusta.

Kreatívne vouchery sú určené pre mikro, malé a stredné podniky, ktoré majú záujem inovovať a využiť pritom služby z vybraných oblastí kreatívneho priemyslu. Vouchery, ktoré pokrývajú maximálne 50 % nákladov na služby kreatívneho priemyslu, sú od roku 2018 k dispozícii v rámci národného projektu Podpora rozvoja kreatívneho priemyslu na Slovensku. V rokoch 2018 a 2019 sa slovenským podnikateľom prostredníctvom kreatívnych voucherov vyplatilo 1.730.502,48 eura. V rámci aktuálne vyhlasovaných výziev môžu podnikatelia využiť 101 kreatívnych voucherov v celkovej hodnote 495.000 eur. Pri rozdeľovaní tejto sumy pre jednotlivé odvetvia kreatívneho priemyslu sa podľa SIEA zohľadnil doterajší záujem žiadateľov o kreatívne vouchery, ako aj názor odborných pracovných skupín projektu. Z dostupných zdrojov je na odvetvie reklama a marketing vyčlenených 157.000 eur, pre odvetvie ikt-programovanie je to 134.000 eur, 105.000 eur je určených pre architektúru a dizajn je stanovený vo výške 101.000 eur. 

Podnikatelia, ktorí získajú voucher, zaplatia celú zákazku a po predložení kompletnej dokumentácie SIEA im bude voucher spätne preplatený. On-line registrácia žiadostí bude otvorená v pracovných dňoch od 3. do 31. augusta, v čase od 12.00 do 20.00 hod. Pri elektronickej registrácii vyplní podnikateľ formulár, do ktorého uvedie už aj názov víťazného dodávateľa, ktorý predložil najnižšiu cenovú ponuku. Zhotovenie cenových prieskumov je potrebné vykonať ešte pred samotnou registráciou. Od momentu zaregistrovania sú pre podnikateľa v systéme rezervované prostriedky na jeho voucher. Dodávatelia služieb, ktoré sú predmetom kreatívnych voucherov, musia podľa SIEA podnikať v príslušnom odvetví kreatívneho priemyslu minimálne rok. Ak sa chcú do projektu zapojiť, môžu požiadať o zápis do zoznamu oprávnených realizátorov. Momentálne je v galérii realizátorov zverejnených viac ako 800 profilov oprávnených realizátorov. V tomto roku sa upresnili informácie pre subjekty kreatívneho priemyslu pôsobiace v oblasti úžitkového umenia a reštaurátorstva, ktoré sa, po splnení štandardných podmienok, môžu uchádzať o zaradenie do zoznamu oprávnených realizátorov v odvetviach dizajn a architektúra. Aby však mohli byť výstupy z ich kreatívnej činnosti podporené prostredníctvom kreatívneho voucheru, musí byť preukázateľné ich využitie v rámci podnikateľskej činnosti príjemcu kreatívneho voucheru. Kompletné žiadosti bude možné predkladať do 31. októbra 2020. V prípade otázok môžu záujemcovia o vouchery využívať konzultačné centrá národného projektu v Bratislave a Košiciach.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika a testy na COVID-19

Do rýchleho výstražného systému pre nepotravinárske výrobky (RAPEX) nahlásili kontrolné orgány vo Francúzsku, Rakúsku a v Spojenom kráľovstve nebezpečnú henu, sérum na rast vlasov a henu - čiernu farbu na vlasy. Zároveň Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) opätovne upozornil na samotesty na COVID-19.  

Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR je potenciálne nebezpečná Henna Emergency Cone Henna značky Rasm E z Pakistanu, na obale ktorej chýbajú povinné údaje. Ďalším nebezpečným výrobkom je sérum na rast vlasov Hair serum crocodylinae značky 4 Mega Inovel z Thajska. Obsahuje látku triclosan, ktorý sa môže pridávať len do určených druhov kozmetických výrobkov v stanovenej koncentrácii s cieľom konzervácie výrobku. Nebezpečnou je tiež hena - čierna farba na vlasy Herbal Henna značky Moon Star (výrobná dávka 200 JAN-2019). Obsahuje látku p-phenylenediamine (PPD) v takej koncentrácii, ktorá po zmiešaní s nedostatočným množstvom činidla a dlhým časom pôsobenia na pokožku hlavy predstavuje riziko pravdepodobného poškodenia zdravia a má vysoký alergický účinok.Všetky výrobky možno zakúpiť aj cez internet. 

Na základe podnetu uskutočnil ŠÚKL cielenú inšpekciu v distribučnej spoločnosti zameranú na kontrolu zdravotníckych pomôcok. Kontrolovaný bol aj test na COVID-19 od spoločnosti Laverna Trade. Na jeho vonkajšom obale sa nachádzajú falošné údaje, ktoré navodzujú dojem, že ide o samotest na domáce použitie. Testu tiež chýba potrebná certifikácia (tzv. Vyhlásenie o zhode). ŠÚKL nálezy inšpekcie vyhodnotí v najkratšom možnom termíne a príjme potrebné kroky v súlade s platnou legislatívou. Keďže prioritou je ochrana spotrebiteľa, najbližším krokom bude konanie vo veci stiahnutia danej zdravotníckej pomôcky z trhu. Občanov aj lekárne opätovne upozorňuje, že v súčasnosti na Slovensku nie sú registrované žiadne samotesty na COVID-19 na domáce použitie. Takéto testy si preto nekupujte a v prípade podozrenia na COVID-19 sa riaďte pokynmi Úradu verejného zdravotníctva.

piatok 24. júla 2020

SR: Menej príležitosti pre absolventov

Podľa analýzy údajov o voľných pracovných miestach vhodných pre absolventov za druhý štvrťrok 2019 a 2020 z portálu ISTP.sk sa počet týchto inzerátov medziročne prepadol o 43 percent. Ešte výraznejší pokles ukazujú pracovné miesta. Kým v druhom štvrťroku 2019 ponúkali zamestnávatelia až 38.876 miest vhodných pre absolventov, v druhom štvrťroku 2020 ich bolo už len 19.907. Medziročný pokles ponuky o 18.969 voľných pracovných miest predstavuje 49 percent.

Najviac inzerátov pochádzalo z Bratislavského kraja, a to 1.463, pričom spolu ponúkali až 5.032 voľných pracovných miest vhodných pre absolventov. Najmenej inzerátov v druhom kvartáli 2020 bolo z Banskobystrického kraja. Priemerná dĺžka platnosti inzerátu bola v roku 2019 na úrovni 62 dní, v roku 2020 už len priemerne 58,3 dňa. Znížená ponuka voľných miest skracuje čas potrebný na obsadenie voľného miesta priemerne o necelé štyri dni. V druhom štvrťroku 2020 pochádzalo najviac inzerátov voľných pracovných miest vhodných pre absolventov z odvetvia maloobchodu okrem motorových vozidiel a motocyklov, avšak s medziročným poklesom o viac ako polovicu. Zamestnávatelia z tohto odvetvia za druhý kvartál tohto roku uverejnili 501 inzerátov, nasledovali odvetvia zdravotníctvo, vzdelávanie či veľkoobchod. V aktuálnom roku najmenej inzerátov uverejnili cestovné agentúry, rezervačné služby cestovných kancelárií, letecká doprava a čistenie a odvod odpadových vôd. 

Z hľadiska počtu pracovných miest pre absolventov bolo v druhom štvrťroku 2019 ponúkaných najviac, až 10 z 18 pozícií v kategórii operátori a montéri strojov a zariadení, nasledovali pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a pracovníci v službách a obchode. V druhom štvrťroku 2020 bola štruktúra ponúkaných pracovných miest veľmi podobná, ale dochádza k prudkému prepadu množstva obsadzovaných pozícií zo strany firiem. Najviac inzerátov bolo v kategórii operátori a montéri strojov a zariadení, firmy ponúkali 5.525 voľných miest. V tejto kategórií však medziročne dochádza až k viac ako 54-percentnému poklesu ponuky. Druhý najvyšší počet voľných miest vhodných pre absolventov je v kategórii špecialisti. Táto kategória bola v predchádzajúcom roku až na piatom mieste. Zmena je aj na treťom mieste, na ktorom sa v druhom kvartáli 2020 podľa počtu voľných miest umiestnili kvalifikovaní pracovníci a remeselníci. Znamená to, že kríza spôsobená koronavírusom spôsobuje prepady v ponuke práce najmä pri pracovných príležitostiach s nižšími kvalifikačnými požiadavkami.

V druhom štvrťroku 2020 bolo uverejnených najviac ponúk pre pozíciu montážnik v strojárskej výrobe/operátor vo výrobe (automotive, strojárstvo), inzerovaných bolo 1.729 voľných miest. Nasledovalo 601 miest pre vodičov kamióna a 501 pre montážnych pracovníkov výroby autosedačiek. Okrem nich boli najčastejšie ponúkané pozície ako montážny pracovník, operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, pracovník v sklade (skladník), obchodný referent, pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant), finančný poradca či obsluha páliaceho stroja.

EU: Digitalizácia justície

Nariadenia Európskej komisie o doručovaní písomností a vykonávaní dôkazov v zahraničí boli upravené. Zámerom je modernizácia a digitalizácia justičnej spolupráce v cezhraničných občianskych a obchodných záležitostiach v celej Európskej únii (EÚ) a zjednodušenie, zefektívnenie a sprístupnenie súdnictva pre občanov aj podniky. 


Prenos dokumentov a žiadostí medzi členskými štátmi musí byť rýchly a bezpečný. Po zavedení nových pravidiel týkajúcich sa doručovania písomností do praxe sa bude prenos povinne uskutočňovať prostredníctvom elektronického decentralizovaného IT systému, ktorý sa skladá z prepojených vnútroštátnych IT systémov. Členské štáty budú mať možnosť používať referenčný softvér vyvinutý EÚ namiesto vnútroštátneho IT systému. Pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov, nové pravidlá podporujú používanie videokonferencií alebo akýchkoľvek iných komunikačných technológií na diaľku, pri ktorých musí byť vypočutý svedok, strana alebo znalec so sídlom v inom členskom štáte.

V justičnej agende EÚ do roku 2020 sa zdôraznilo, že v záujme posilnenia vzájomnej dôvery medzi justičnými systémami členských štátov by sa mala preskúmať potreba posilnenia občianskych procesných práv, napríklad pokiaľ ide o doručovanie písomností. Cieľ zlepšenia rámca justičnej spolupráce v rámci EÚ je tiež v súlade s cieľmi stanovenými Európskou komisiou v stratégii jednotného digitálneho trhu: V kontexte elektronickej verejnej správy táto stratégia vyjadruje potrebu ďalších krokov na modernizáciu verejnosti (vrátane súdnej správy) dosiahnuť cezhraničnú interoperabilitu a uľahčiť jednoduchú interakciu s občanmi.


Slovensko.sk: Platba kartou

Od 16. júla 2020 je možné platiť súdny poplatok za elektronické podania do obchodného registra podávané cez Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk platobnou kartou priamo z elektronickej schránky. Informácia o uhradení bude súdu k dispozícii ihneď po zaplatení a nebude teda nutné čakať 2 pracovné dni ako pri bankovom prevode.
 
Súčasne sa menia platobné údaje na úhradu súdneho poplatku za elektronické služby obchodného registra. Ide o zmeny - číslo účtu, názov a adresu príjemcu a variabilný symbol. Súdne poplatky sa už nebudú platiť na účet súdu v Štátnej pokladnici, ale na účet Slovenskej pošty v Poštovej banke. Pokiaľ ide o variabilný symbol, ten vygeneruje informačný systém pre platby a evidenciu správnych a súdnych poplatkov. Presný návod na platbu kartou nájdete v inštruktážnom videu priamo na portáli slovensko.sk.

Konkrétne ide o tieto elektronické podania:
  • Podávanie návrhu na zápis, zmenu a výmaz údajov v obchodnom registri
  • Požiadanie o vyhotovenie kópie listiny uloženej v zbierke listín v tlačenej forme
  • Poskytovanie výpisu z obchodného registra v tlačenej forme
  • Požiadanie o vystavenie potvrdenia o tom, že listina nie je uložená v zbierke listín v tlačenej forme

štvrtok 23. júla 2020

Novinka: Aplikácia Horská záchranná služba

S novou aplikáciou Horská záchranná služba si v prípade núdze privoláte pomoc jedným tlačidlom, zdieľate svoju polohu so záchranármi a máte prehľad o počasí, výstrahách a dôležitých miestach v horách kdekoľvek na Slovensku. Výhodou je jej medzinárodné uplatnenie. Privolať si s ňou pomoc dokážete v slovenčine aj v Maďarsku či Rakúsku a, samozrejme, funguje to aj obrátene. Unikátna funkcia elektronická kniha vychádzok je technologickou novinkou v rámci celej Európskej únie. 

Predchádzajúcu záchranársku aplikáciu si stiahlo vyše 65-tisíc používateľov. Turisti sa vďaka novej aplikácii dokážu okamžite spojiť so záchranármi - jediné kliknutie na tlačidlo Privolať pomoc ich okamžite spojí s tiesňovou linkou HZS. Ak nemôžu pre úraz hovoriť, alebo sú nepočujúci, komunikovať so záchranármi môžu aj prostredníctvom chatu alebo SMS správ. Nová aplikácia je výraznou pomocou aj pre samotnú Horskú záchrannú službu. Podľa jej štatistík počet zásahov z roka na rok pribúda, pričom najčastejšie ide o prípady, keď sa turisti stratia v horách. „Za posledných 10 rokov evidujeme nárast žiadostí o pomoc o 182 percent, z čoho takmer štvrtinu tvoria zablúdenia alebo uviaznutia ľudí v horskom teréne, čo je alarmujúci stav. Bez moderných nástrojov by pomoc bola veľmi náročná, hlavne z časového hľadiska", upozorňuje Jozef Janiga. Ak sa v horách stratíte, záchranári vás vďaka GPS lokalizácii v teréne ľahšie nájdu alebo vám poradia, ako sa dostať späť na turistický chodník. Okrem toho aplikácia obsahuje aj ďalšie užitočné funkcie. Dohľadať si jednoducho viete najbližšie stredisko Horskej záchrannej služby, záchrannú stanicu, stanicu s defibrilátorom či najbližšiu horskú chatu.

V aplikácii si môžete vyplniť vaše plánované turistické trasy, ako aj predpokladaný čas vášho návratu. Po uplynutí stanoveného času vám príde upozornenie na úspešné potvrdenie cieľa. Ak naň nezareagujete, bude automaticky odoslané upozornenie na osobu, ktorú v aplikácii uvediete ako kontaktnú pre prípad núdze. „V poslednom čase sa stretávame s návštevníkmi, ktorí sa pohybujú po horách sami. Práve pre nich je určená kniha vychádzok a túr. Ide vlastne o virtuálnu knihu, v ktorej si môžu turisti zadať cieľ a čas návratu a v prípade potreby aplikácia informuje o problémoch blízku osobu alebo HZS", vysvetľuje Jozef Janiga. Turisti nájdu v aplikácii aj aktuálne výstrahy a upozornenia pre konkrétne turistické oblasti na území Slovenska, taktiež informácie o uzavretí chodníkov či zhoršení turistických podmienok na trase, napríklad z dôvodu popadaných stromov či nespevneného chodníka, a ak je to možné, aj o vhodnej obchádzke alebo alternatívnej trase. Rovnako tu nájdete aj inštruktáž, ako správne podať prvú pomoc.

Aplikáciu je možné zadarmo stiahnuť v App Store alebo Google Pay.

Aktuálne: Stanovisko k novému rozpočtu EÚ


INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spoločne s ďalšími desiatimi európskymi think-tankmi zaslal otvorený list predstaviteľom Európskej rady, Európskej komisie a Európskemu parlamentu, v ktorom vyjadruje nesúhlas s prístupom, akým je navrhnutý nový rozpočet na obdobie 2021-2027.

Európska komisia sa pri príprave rozpočtu podľa nich opäť neodvážila zostaviť skutočne prorastový rozpočet, ktorý by prinášal pridanú hodnotu, ktorej potenciál nesie práve nadnárodný rozpočet. Namiesto toho sa držala osvedčených postupov a opäť najväčšia časť zdrojov končí v podpore poľnohospodárstva a kohéznych politík. Rozpočet by nemal byť zostavovaný spôsobom „ako minúť viac ako 1.000 mld. eur“, ale určením politík a výdavkov, ktoré podporujú spoločný trh a prinášajú európsku pridanú hodnotu. Rozpočet tiež namiesto transparentného financovania prostredníctvom priamych príspevkov štátov navrhuje nové dane, ktoré budú skryté pred daňovými poplatníkmi v jednotlivých členských krajinách.

11 nižšie uvedených think tankov z 10 členských štátov apeluje na lídrov Európskej únie (EÚ), aby v snahe čeliť dnešnými výzvam prijali deklarované zásady efektívnosti, spravodlivosti, subsidiarity, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti tak, aby nový rozpočet EÚ maximalizoval pridanú hodnotu peňazí daňových poplatníkov pri dosahovaní spoločných cieľov EÚ a jej členských štátov: Instituto Bruno Leoni (Bruno Leoni Institute), Taliansko, ΚΕΦίΜ (Center for Liberal Studies), Grécko, Forum Obywatelskiego Rozwoju (Civil Development Forum), Poľsko, Fundación Civismo (Civismo), Španielsko, La Fundación para el Avance de la Libertad (Foundation for the Advancement of Liberty), Španielsko, Институт за пазарнаикономика (Institute for Market Economics), Bulharsko, INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, Slovensko, Liberální institut, Česko, Lietuvos laisvosios rinkos institutas (Lithuanian Free Market Institute), Litva, Institut économique Molinari (Molinari Economic Institute), Francúzsko a TIMBRO, Švédsko.

SMS: Prevencia od ministerstva zdravotníctva

Ministerstvo zdravotníctva SR rozosiela občanom Slovenska preventívnu SMS správu. Touto správou upozorňuje na povinnosť registrovať sa po návrate z rizikových krajín prostredníctvom formulára na internetovej stránke korona.gov.sk a absolvovať vyšetrenie na COVID-19. Zároveň vyzýva na zodpovedné správanie. 

Ministerstvo zdravotníctva od pondelka 20. 7. posiela ďalšiu SMS správu o COVID-19: Ak cestujete do rizikovej krajiny, po návrate do SR ste povinný sa zaregistrovať a absolvovať vyšetrenie na COVID-19. Za nedodržanie povinnosti vám hrozí vysoká finančná sankcia. Pripojený je odkaz na stránku korona.gov.sk/ehranica, kde sa možno nielen registrovať, ale informovať sa aj o zozname bezpečných krajín. Rezort situáciu v krajinách monitoruje a informácie pravidelne aktualizuje. 

Na internetovej stránke korona.gov.sk je umiestnený tiež formulár, ktorý je dostupný aj jednoduchým preklikom z textu uvedenej SMS správy. Občania by svoju povinnosť nemali ignorovať, inak sa nevyhnú pomerne vysokej finančnej pokute.

streda 22. júla 2020

SR: Mladí Slováci si na dovolenku radšej našetria

Podľa agentúry Focus minuli slovenské domácnosti v minulom roku za letnú dovolenku priemerne do 1.000 eur. Tohoročné dovolenky a výdavky na ne zásadne ovplyvní pandémia koronavírusu. Dovolenky a výlety sú ako prvé na rade pri obmedzovaní výdavkov domácností na Slovensku. Takmer 92 % mladých Slovákov vo veku 18 až 30 rokov odmieta, že by uvažovali o pôžičke na účely dovolenky, keby na ňu nemali našetrených dosť peňazí. 

Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vypracovala agentúra STEM/MARK ďalej zistil, že v prípade zhoršenia finančnej situácie domácnosti mladí Slováci ako prvé obmedzia práve výdavky na dovolenku či výlety. K obmedzeniu výdavkov na dovolenku by v prípade finančných problémov pristúpilo 70 % mladých ľudí a obstaranie dovolenky považujú za rozumný dôvod pôžičky len 2 % mladých Slovákov. Iba 5 % opýtaných osôb si už v minulosti na dovolenku nejaké peniaze požičalo. „Keď už si mladí požičiavajú, v absolútnej väčšine ide o hypotéky a úvery spojené s vlastným bývaním“, uvádza Jaroslava Palendalová. 

Keď už mladí Slováci o pôžičke na dovolenku uvažujú, než aby si na ňu našetrili, spravidla ide o mužov vo veku 27 – 30 rokov, so základným vzdelaním, žijúcich v mestách do 20.000 obyvateľov. Najviac sú dovolenkám na úver naklonení podnikatelia a osoby samostatne zárobkovo činné. „Keď sa mladí ľudia dostanú do finančných problémov, ako prvé obmedzia výdavky na dovolenku a cestovanie a návštevy reštaurácií, potom náklady na kultúru a zábavu, oblečenie a tovar dlhodobej spotreby. Až ako posledné obmedzujú výdavky na vzdelanie a záujmové aktivity detí“, dodáva Jaroslava Palendalová. 


Aktuálne: Nová lehota evidenčného listu dôchodkového poistenia

Zamestnávateľom sa mení lehota pri predkladaní evidenčného listu dôchodkového poistenia. Dôvodom je prijatie zákona na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorým sa zmenil aj zákon o sociálnom poistení. Upravila sa povinnosť zamestnávateľa predkladať Sociálnej poisťovni (SP) evidenciu o zamestnancovi.

Od utorka 21. júla tohto roka je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu o zamestnancovi na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončil právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. Ak bude pracovný pomer ukončený napríklad 31. júla 2020, lehota na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia je do 31. augusta 2020.

Naďalej však platí, že ak si zamestnanec uplatní nárok na dôchodok alebo o zaslanie evidenčného listu dôchodkového poistenia požiada SP, zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list dôchodkového poistenia do ôsmich dní. Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s vedením evidencie na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia sú uvedené aj v metodickom usmernení pre zamestnávateľov, ktoré je zverejnené na internetovej stránke sociálnej poisťovne.

EU: Vyšetrovanie internetu vecí

Európska komisia začala odvetvové vyšetrovanie trhu so spotrebiteľskými výrobkami a službami spojenými s internetom vecí. V Európe bol celkový počet inteligentných domácich zariadení na konci roku 2019 približne 108 miliónov a predpokladá sa, že do roku 2023 dosiahne 184 miliónov zariadení. Hodnota trhu s inteligentnými domácnosťami sa má v najbližších štyroch rokoch takmer zdvojnásobiť na vyše 27 miliárd eur. 

Podľa vyhlásenia výkonného podpredsedu Margrethe Vestagera o začatí vyšetrovania v odvetví spotrebiteľského internetu vecí sem patria inteligentné domáce spotrebiče - napríklad televízory, chladničky alebo svetlá, ktoré sú pripojené k internetu, ale aj inteligentné hodinky a fitness náramky. V ich centre sú hlasoví asistenti, ako napríklad Apple Siri, Google Assistant, Amazon's Alexa alebo Deutsche Telekom's Magenta. Umožňujú ovládať inteligentné zariadenia bez toho, aby sa muselo pozerať na obrazovku. Môžete získať informácie z internetu, spravovať kalendáre, alebo nakupovať. Ich potenciál je neuveriteľný. Všetky výhody - nízke ceny, široký výber, inovatívne produkty a služby - však uvidíme, iba ak budú trhy s týmito zariadeniami otvorené a konkurencieschopné. Problémom je, že hospodárska súťaž na digitálnych trhoch môže byť krehká. Keď veľké spoločnosti zneužijú svoju moc, môžu veľmi rýchlo tlačiť trhy za hranicu zvratu, kde sa konkurencia mení na monopol. 

Jedným z kľúčových problémov sú údaje. Hlasoví asistenti a inteligentné zariadenia môžu zhromažďovať obrovské množstvo údajov o našich zvykoch. Existuje riziko, že veľké spoločnosti môžu zneužiť údaje zozbierané prostredníctvom takýchto zariadení, aby upevnili svoju pozíciu na trhu proti výzvam hospodárskej súťaže. Svoje vedomosti o tom, ako pristupujeme k iným službám, môžu dokonca využiť na vstup na trh s týmito službami a ich prevzatie. Existuje riziko, že sa niektorí z týchto hráčov stanú strážcami internetu vecí a budú mať právomoc vytvárať, alebo rušiť iné spoločnosti. Mohlo by to byť známe správanie, napríklad „sebauprednostňovanie“ - nasmerovanie používateľov k vlastným produktom či službám. Alebo by to mohlo byť exkluzívne riešenie s inými spoločnosťami, poslať vás určitému „preferovanému“ poskytovateľovi produktov a služieb. 

Kľúčom k otvoreným a konkurenčným trhom v digitálnom veku je interoperabilita. Aby sme mohli čo najlepšie využiť internet vecí, naše inteligentné zariadenia musia komunikovať. Ak teda zariadenia od rôznych spoločností nespolupracujú, spotrebitelia môžu byť zablokovaní iba u jedného poskytovateľa. V súčasnosti nemusia byť spotrebiče v našich domácnostiach navzájom prepojené. Neváhame kúpiť najlepší inteligentný reproduktor, aký môžeme nájsť na trhu bez obáv, či to bude fungovať s naším inteligentným osvetľovacím systémom. A chceme to zachovať týmto spôsobom - preto je dôležité zabezpečiť, aby inteligentné zariadenia boli skutočne interoperabilné. Tým sa nemení obrovský potenciál internetu vecí. Ukazuje však, že existuje riziko, že sa tieto trhy budú rozvíjať spôsobom, ktorý poškodzuje hospodársku súťaž a spotrebiteľov. 

Európska komisia preto žiada informácie od spoločností, ktoré predávajú inteligentné domáce spotrebiče, nositeľné odevy a hlasové asistentky, ako aj od firiem, ktoré ponúkajú služby, ku ktorým sú prostredníctvom týchto zariadení prístup. Celkovo posiela dotazníky približne 400 spoločnostiam, malým a stredným, so sídlom v Európe, Ázii a Amerike. Pýta sa na produkty, ktoré predávajú a ako fungujú trhy pre tieto produkty. Pýta sa na údaje - ako sa zhromažďujú, ako sa používajú a ako spoločnosti zarábajú peniaze z údajov, ktoré zhromažďujú. A pýta sa, ako tieto produkty a služby spolupracujú a na možné problémy s ich interoperabilitou. Výsledky tohto prieskumu by mali pomôcť zistiť, kedy spoločnosti mohli porušiť pravidlá hospodárskej súťaže. Vyšetrovanie však urobí viac. Prispeje užitočnými informáciami, ktoré sa môžu začleniť do regulačných iniciatív Európskej komisie, ktoré majú vplyv na internet vecí - rovnako ako posledné sektorové vyšetrovanie na trhoch elektronického obchodu prispelo k pravidlám proti neoprávnenému geobloku. A tiež vysiela dôležitý odkazo silným operátorom na týchto trhoch, že sú sledované a že musia obchodovať v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.

utorok 21. júla 2020

SR: Voľne pohodený odpad

ENVI – PAK analyzovala zloženie litteringu (voľne pohodeného odpadu) v 13 lokalitách naprieč Slovenskom. Najčastejšie (21,87 %) išlo o rôzne plastové výrobky, nádoby, fólie, obaly od sladkostí, vedrá a podobne, nasledovali nápojové plechovky (20,47 %) a potom cigaretový odpad (15,13 %). Naopak, najmenej bolo v tomto prípade bioodpadu (0,65 %). 

Cigaretový odpad, čiže ohorky a prázdne krabičky z cigariet mnohí vnímajú ako niečo malé, čo sa rýchlo rozloží. Opak je však pravdou, cigaretový ohorok sa v prírode môže rozkladať aj viac ako dva roky. Problémom v prírode sú aj ďalšie druhy odpadu, ako napríklad PET fľaše, pneumatiky, topánky, rôzny textil, žiarovky, porcelán, hračky a elektronický odpad. Viaceré z vymenovaných patria na zberný dvor alebo do textilných zberní. Naopak najmenšie zastúpenie vo vyzbieranom odpade mal bioodpad, ktorý sa vo voľnej prírode pomerne rýchlo rozkladá, iné druhy skla (okrem obalov z nápojov) a hygienické potreby. 

Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých druhov odpadu v rámci lokality, tak kým na západe (24,17 %) a východe (34,13 %) Slovenska dominovali plasty, v strede to boli nápojové plechovky (25,4 %). Vo väčšine spomínaných lokalít sa našiel aj textilný odpad či obuv a nechýbali ani rúška. 

VÝCHOD SLOVENSKA 
Rôzne plasty
34,13 % 
Nápojové plechovky
16,9 % 
PET – nápojové obaly
11,02 % 
Cigaretový odpad
10,75 % 

STRED SLOVENSKA 
Nápojové plechovky
25,4 % 
Cigaretový odpad
22,6 % 
PET – nápojové obaly
17,33 % 
Rôzne plasty
12,95 % 

ZÁPAD SLOVENSKA 
Rôzne plasty
24,17 % 
PET – nápojové obaly
15,38 % 
Nápojové plechovky
15,01 % 
Rôzny odpad (textil, elektro…)
8,05 % 

Aj táto analýza ukázala, že napr. najviac kusov duší z pneumatík sa našlo v turisticky atratktívnych lokalitách, kde nechýbali ani porcelán, elektro či topánky. Aby ľudia aj v rámci obyčajnej prechádzky či pobytu v prírode prispeli k jej vyčisteniu nabáda kampaň Vezmi si ma!

SR: Kontrola potravín

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR zrealizovala v júni 4.845 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Skontrolovaných bolo 1.733 právnych subjektov a 2.653 prevádzok. Výsledkom bolo 302 kontrol s nedostatkom, pričom sa celkovo zistilo 1.048 nedostatkov. 

Z aktuálnej správy ŠVPS SR sa vykonalo najviac úradných kontrol v malých predajniach, a to 1.264 (26,1 %), v stredných predajniach 1.123 (23,2 %) a u výrobcov a v baliarňach 952 kontrol (19,6 %). Inšpektori vykonali 131 kontrol mimo bežného pracovného času, pričom sa zistili nedostatky pri 44 kontrolách. Mimo pracovného času bolo skontrolovaných 83 právnych subjektov a 125 prevádzok, nedostatky sa zistili v 44 prevádzkach. Najviac nedostatkov bolo v hygiene budov a prevádzky, v hygiene technologického zariadenia a pracovných pomôcok, v predaji po dobe minimálnej trvanlivosti a dobe spotreby a v hygiene skladovania a označení. 

ŠVPS následne uložila 355 blokových pokút v celkovej výške 5.782 eur. Ďalšie nedostatky, ktoré boli zistené počas výkonu úradných kontrol, sa riešili v správnom konaní uložením opatrení a sankcií v zmysle zákona o potravinách. V takzvanom správnom konaní ŠVPS uložila jedno opatrenie. V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť 91 správnych konaní. Pokuty boli uložené vo výške 94.200 eur. Priemerná pokuta v rámci právoplatných rozhodnutí predstavovala 1.035,20 eura, najvyššia právoplatná pokuta v tomto mesiaci predstavovala 10.000 eur.

Aktuálne: Drahšie potraviny

Poštová banka analyzovala, ako sa zmenili ceny pod vplyvom pandémie koronavírusu. Na základe údajov Štatistického úradu SR sa ceny tovarov a služieb v našich obchodoch v júni medziročne zvýšili o 1,8 %, čo predstavuje najpomalší rast zhruba od konca roka 2017. Na začiatku tohto roka spotrebiteľské ceny rástli ešte tempom 3,0 %, ale pod vplyvom koronakrízy začal rast cien u nás spomaľovať. 

Napriek spomaľovaniu inflácie zaplatíme dnes menej ako pred rokom jedine za dopravu a za odevy a obuv. Doprava nás v júni vychádzala o -5,4 % menej ako vlani, a to vďaka výraznému poklesu cien ropy na svetovom trhu. Menej zaplatíme aj za oblečenie a obuv, ale len nepatrne, o -0,2 %. Ceny ostatných položiek boli v júni vyššie ako v rovnakom období minulého roka. Najviac sa medziročne zvýšili ceny rozličných tovarov a služieb (o 4,6 %) a ceny v oblasti vzdelávania (o 4,5 %). V porovnaní s úvodnými mesiacmi tohto roka, teda s obdobím pred koronakrízou, ale inflácia v júni spomalila na medziročnú úroveň 1,8 %. Medzimesačne, teda v porovnaní s májom, sa v júni celkové spotrebiteľské ceny znížili o -0,1 %. K najvýraznejšiemu zlacneniu došlo v prípade potravín (o -1,5 %). Znížili sa ale aj ceny odevov a obuvi (o -0,6 %), alkoholu a tabaku (o -0,4 %), ceny v oblasti rekreácie a kultúry (o -0,4 %) a ceny vo vzdelávaní (o -0,2 %). Drahšie boli v júni v porovnaní s májom hlavne služby v zdravotníctve (o 1,2 %) a rozličné tovary a služby (o 1,1 %). 

Ako koronakríza ovplyvnila ceny potravín? Ich vývoj by sme mohli opísať slovami „ako na hojdačke“, nakoľko v januári a vo februári sa ceny potravín zvyšovali o 4,4 resp. 4,6 %. V marci, kedy bol u nás potvrdený prvý prípad nákazy vírusom COVID-19 a došlo k zavádzaniu karanténnych opatrení, rast cien potravín spomalil na 3,7 %. Následne však začal opäť zrýchľovať, keďže dopyt po potravinách počas krízy rástol, a to z viacerých dôvodov. Ľudia si, hlavne v úvode krízy, vytvárali väčšie zásoby potravín kvôli obavám z ich nedostatku. Zároveň sme sa častejšie stravovali doma, a teda nakupovali aj viac potravín, keďže návštevy reštaurácií sme v značnej miere obmedzili. Potraviny preto v apríli medziročne zdraželi o 4,3 % a v máji dokonca o 4,8 %. V júni sa už ale prejavilo upokojenie a stabilizácia koronakrízy a rast cien výraznejšie spomalil na úroveň 2,6 %. V mesačnom porovnaní, teda jún verzus máj, dokonca potraviny zlacneli, a to o -1,5 %. 

Inflácia v júni spomalila na medziročnú úroveň 1,8 %. V porovnaní s úvodnými mesiacmi tohto roka, teda s obdobím pred koronakrízou, došlo v súčasnosti k spomaleniu medziročného cenového rastu takmer pri všetkých položkách – vrátane potravín, dopravy, odevov či služieb v reštauráciách a hoteloch. Na svedomí to má predovšetkým ropa, ktorá tlačí nadol nielen ceny v doprave ale aj ceny ostatných tovarov, keďže zlacňuje ich prepravu do obchodov k zákazníkom. Ďalším faktorom, ktorý pôsobil v júni brzdiaco na infláciu, sú ceny potravín, keďže ich rast v júni výraznejšie spomalil. No a v neposlednom rade sa pod pomalší rast inflácie podpisuje aj súčasná koronakríza a s ňou súvisiace spomaľovanie ekonomiky. Očakáva sa, že inflácia bude aj v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať a za celý tento rok dosiahne priemernú úroveň 1,7 %. Podpisovať sa pod to bude lacnejšia ropa, ale ruku k dielu môže postupne pridať aj nižší dopyt zo strany spotrebiteľov, nakoľko situácia na trhu práce sa zhoršuje. 

Cenový vývoj potravín ovplyvňujú viaceré faktory, predovšetkým úroda a vývoj cien agrokomodít na svetovom trhu. Svoju úlohu tu ale zohráva aj konkurencia a boj o zákazníka medzi jednotlivými predajcami. Vo významnej miere sú ceny potravín ovplyvňované aj cenami ropy, nakoľko potraviny treba nielen vyrobiť, ale aj prepraviť do obchodov k zákazníkom. A práve prepad cien čierneho zlata bol v posledných mesiacoch faktorom, ktorý tlačil smerom nadol aj ceny ostatných tovarov. V júni došlo vďaka novej úrode a stabilizácii pandémie k spomaleniu cenového rastu potravín na úroveň 2,6 %. V nasledujúcich mesiacoch očakávame, že tempo ich rastu bude ďalej zmierňovať a potraviny budú pôsobiť tlmiaco na infláciu. Niektoré druhy potravín, predovšetkým ovocie či zelenina, ale môžu byť kvôli horšej úrode drahšie. Slovensko, podobne ako mnohé ďalšie európske krajiny, v jarných mesiacoch trápilo aj extrémne sucho. Nedostatok dažďov zasiahol v apríli aj v máji hlavne ovocinárov a ich úrodu jahôd, čerešní, marhúľ či broskýň. Okrem sucha bola značná časť ovocných sadov poškodená aj nočnými mrazmi. To tlačí ceny týchto druhov ovocia smerom nahor a my musíme v obchodoch a na trhoch často siahnuť hlbšie do vrecka ako vlani. Okrem toho, sucho ovplyvnilo aj úrodu obilnín, hlavne pšenice, jačmeňa, kukurice či repky. Až nasledujúce mesiace ukážu, aká nakoniec tohtoročná úroda bude a v akej miere sa sucho premietne do zdražovania potravín. 

Nákupy potravín nás aktuálne vychádzajú drahšie ako vlani. A aj drahšie ako pred koronakrízou, teda na začiatku tohto roka, nakoľko ceny potravín počas tohto roka medziročne aj medzimesačne rastú. A čo od začiatku tohto roka zdraželo najviac? Zelenina a ovocie zaznamenali v júni v porovnaní s januárom až dvojciferné tempá rastu. Mandarínky boli v júni až o takmer 80 % drahšie ako v januári a červené melóny o cca 45 %. O vyše 30 % zdraželi aj citróny, pomaranče a jablká. Medzi potraviny s dvojciferným tempom rastu ale patrili ešte aj ďalšie druhy ovocia a zeleniny – cesnak, cibuľa, kiwi, mrkva, kapusta aj zemiaky. Ceny sa od začiatku tohto roka zvýšili aj v prípade viacerých mäsových výrobkov. O približne 5 % sa v porovnaní s januárom zvýšila cena trvanlivej aj šunkovej salámy, slaniny a párkov. O zhruba 4 % drahšie je aj hovädzie mäso, konkrétne hovädzie predné s kosťou aj bez kosti. Ostatné druhy mäsa ale nezdražovali. Ceny kuracieho mäsa sa držia približne na úrovniach zo začiatku roka. A bravčové mäso je dokonca lacnejšie ako v januári, a to o -2 až -6 %, v závislosti od druhu mäsa. Mliečne výrobky sa hýbali oboma smermi. Za syry si oproti začiatku roka skôr priplatíme – napríklad za oštiepok 2,4 % a za Eidam zhruba 3 %. Ceny mlieka sa ale takmer nezmenili. Lacnejšie ako v januári nás vychádza tvaroch, smotana, jogurty a najvýraznejšie zlacnelo maslo, a to o -3,7 %. Nájdu sa aj potraviny, ktorých ceny klesli oproti začiatku roka až o dvojciferné číslo. Najvýraznejšie zlacnel petržlen, a to o -28 %, nasledovali uhorky (o -25 %) a paradajky, ktorých cena je nižšia o zhruba pätinu.

pondelok 20. júla 2020

EU: Podpora zelenej obnovy

Európska únia (EÚ) podporí hospodárske oživenie vo všetkých členských štátoch finančnou injekciou vo výške takmer 2,2 miliardy EUR nasmerovanou do 140 kľúčových dopravných projektov. Projekty budú financované prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – grantovej schémy EÚ na podporu dopravnej infraštruktúry. S týmto rozpočtom bude môcť EÚ splniť ciele v oblasti klímy stanovené v európskej zelenej dohode. 

Veľmi silný dôraz sa bude venovať projektom na posilnenie železníc vrátane cezhraničných prepojení a spojení s prístavmi a letiskami. Vďaka väčšej kapacite a lepším multimodálnym spojeniam s cestnými a železničnými sieťami sa posilní aj vnútrozemská vodná doprava. V námornom odvetví sa uprednostnia projekty pobrežnej námornej dopravy založené na alternatívnych palivách a inštalácii dodávok energie na pevnine pre prístavy, ktorá by mala priniesť zníženie emisií z lodí v prístavoch. EÚ podporí projekty železničnej infraštruktúry nachádzajúce sa v transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) sumou v celkovej výške 1,6 miliardy EUR (55 projektov). Patrí sem projekt Rail Baltica, ktorý pripojí baltské štáty do európskej železničnej siete, alebo cezhraničný úsek železničnej trate medzi nemeckými Drážďanmi a Prahou.

Únia podporí aj prechod na ekologickejšie palivá pre dopravu (19 projektov), a to sumou takmer 142 miliónov EUR. Niekoľko projektov bude spočívať v konverzii plavidiel, tak, aby mohli fungovať aj na skvapalnený zemný plyn (LNG), alebo v inštalácii príslušnej palivovej infraštruktúry v prístavoch. Infraštruktúra pre alternatívne palivá sa plánuje zaviesť aj v cestnej doprave – konkrétne inštaláciou 17275 nabíjacích miest v rámci cestnej siete a nasadením 355 nových autobusov.

Deväť projektov prispeje k interoperabilnému železničnému systému v EÚ a plynulej prevádzke vlakov v celej Európe, a to prostredníctvom Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Modernizácia rušňov a železničných tratí tak, aby vyhovovali zjednotenému Európskemu systému riadenia vlakov, zvýši bezpečnosť, skráti čas cestovania a optimalizuje používanie tratí. Na týchto deväť projektov bude smerovať viac než 49,8 milióna EUR.

Projekty boli vybrané na financovanie prostredníctvom dvoch súťažných výziev na predkladanie návrhov vyhlásených v októbri 2019 (pravidelná výzva v rámci NPE – Doprava) a v novembri 2019 (výzva v rámci mechanizmu kombinovaného financovania NPE v oblasti dopravy). Finančný príspevok EÚ sa poskytuje vo forme grantov, pričom miera spolufinancovania sa líši v závislosti od typu projektu. V prípade 10 projektov vybraných v rámci mechanizmu kombinovaného financovania sa podpora EÚ doplní o dodatočné financovanie zo strany bánk (prostredníctvom úveru, dlhu, vlastného kapitálu alebo akejkoľvek inej splatnej formy podpory). Na spolufinancovanie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v členských štátoch EÚ je v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) z rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 k dispozícii celkovo 23,2 miliardy EUR. Od roku 2014, ktorý bol prvým programovým rokom NPE, bolo spustených šesť výziev na predkladanie návrhov projektov (jedna za rok). Doteraz bolo z NPE podporených celkovo 794 projektov v odvetví dopravy v celkovej hodnote 21,1 miliardy EUR.

Technológie: Súčasť nášho života

Stali sa neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Otvárajú nám nové obzory a uľahčujú každodennú existenciu. Reč je o moderných technológiách, ktoré neustále napredujú či už v oblasti komunikácie, elektromobility, zdravia alebo interiérového dizajnu. Bez niektorých z nich si už v súčasnosti nevieme predstaviť život.

1. Hodinky ako komplexné zariadenie 
Kedysi boli náramkové hodinky iba ukazovateľom času, módnym doplnkom či akýmsi prejavom solventnosti nositeľa. Dnes sa z hodiniek stalo komplexné prenosné zariadenie, ktoré dohliada na náš celodenný režim a detailne sleduje všetky naše výkony. Pochvália nás pri každej dosiahnutej méte, povedia nám, kedy máme dýchať, kedy sa postaviť a počas celého dňa nás motivujú dosahovať lepšie výkony. Postupne nahrádzajú aj mobilné zariadenia a stávajú sa plnohodnotným komunikačným či platobným prostriedkom. Bez preháňania možno povedať, že takéto hodinky svojou univerzálnosťou, navyše v takom minimalistickom celku, do našich životov vniesli revolúciu, akú len tak ľahko niečo neprekoná. 

2. Revolúcia v nabíjaní 
V každej cestovateľskej výbave by nemala chýbať novinka v podobe medzinárodnej nabíjačky, ktorá dokáže nabíjať súčasne 3 zariadenia, je menšia ako kreditná karta, váži len 129 gramov, je úsporná a ani zďaleka neslúži iba na nabíjanie. Keďže Európa, USA, Veľká Británia či Austrália sa odlišujú aj tým, že sa v nich používajú iné elektrické zásuvky, cestovateľa môže nepríjemne zaskočiť, ak si na dovolenke nemôže nabiť telefón, hodinky, počítač či iné nevyhnutné prenosné zariadenie. Najnovšie miniatúrne riešenie – cestovný adaptér - umožňuje jednoduchú výmenu adaptérov práve do rozdielnych elektrických zásuviek. Taktiež v sebe ukrýva aj najmenší cestovateľský adaptér a dátový hub na svete. 

3. Novú kuchyňu môžete mať teraz skutočne pod palcom 
Pomocou 3D simulácie si dnes zostavíme napr. aj svoju kuchyňu snov. Zákazník už nie je pasívnym čakateľom na návrh, ale priamo pod jeho rukami a pred jeho očami rastie jeho kuchyňa, interiér so všetkými detailmi vrátane spotrebičov v reálnom prostredí. Princíp 3D Reality možno využiť aj virtuálne z pohodlia domova prostredníctvom streamu. Plánovač vychádza z princípu počítačových hier, je autentický, mimoriadne rýchly a veľmi jednoduchý. 

4. Všetky karty na jednom mieste 
Plná peňaženka vernostných či bonusových kariet je už dávno minulosťou. Zásluhu na tom má šikovná aplikácia Stocard, ktorá zoskupuje všetky takéto karty a jej služby na celom svete využíva viac ako 45 miliónov ľudí. Vďaka jedinému programu máte v mobilnom zariadení nahraté všetky vernostné, zľavové či bonusové karty. Uvoľní sa vám tak miesto v peňaženke a v kartách budete mať prehľad. Každú kartu si prostredníctvom tejto aplikácie môžete uložiť načítaním čiarového kódu, ktorý sa prevedie do mobilného formátu a pri nákupe funguje rovnako ako klasické karty. 

5. Budúcnosť nabíjania elektromobilov sa odohráva doma 
Prechod milovníkov elektromobility z benzínu či diesla na šetrnú formu jazdy sa výrazne zjednodušil po tom, ako je možné nabíjať elektromobil aj doma. Nabíjanie iba verejnými nabíjačkami v praxi znamenalo podvedome celý deň myslieť na to, kde zaparkovať, aby ste aspoň trochu zvýšili kapacitu batérie. Tomu je však koniec vďaka wallboxu, zariadeniu v podobe domácej nabíjacej stanice, ktorú si majiteľ dokáže prakticky nainštalovať v garáži, pod prístreškom či kdekoľvek v okolí svojho domova. Automobil si nabije počas noci a keď ráno vyrazí do mesta, nemusí okamžite vyhľadávať verejné nabíjacie plochy. Snáď najväčšou výhodou je samotná cena nabíjania, ktorá je podstatne nižšia ako pri verejných nabíjacích staniciach. 

6. Inteligentné odomykanie 
Jednou z noviniek na trhu je aj inteligentný zámok, vďaka ktorému už zamykanie či odomykanie vchodových dverí nespočíva iba v otočení kľúčom. Inteligentný zámok dokáže odomknúť vchodové dvere až na osem rôznych spôsobov! V každom prípade však platí, že majiteľ tohto zámku môže svoje vchodové dvere otvárať či zatvárať pomocou odtlačku prsta, číselného kódu, aplikácie, cez wifi alebo bluetooth, priložením vlastného odomykacieho štítku, zadaním hlasového povelu alebo zariadením s pomocou technológie NFC ale aj klasickým mechanickým vložením kľúča.