On-line: Komplikovanejšie nákupy

Nákupy do 22 eur boli doteraz pri dovoze oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Od 1. júla 2021 bude však DPH účtovaná za všetok komerčný tovar dovezený do Európskej únie bez ohľadu na jeho hodnotu. Nakupujúci tak budú musieť počítať so zvýšením konečnej ceny, ale aj so zdržaním pri colnom konaní. 

Colné vyhlásenie môžu nakupujúci urobiť prostredníctvom portálu finančnej správy alebo im s touto povinnosťou pomôže kuriérska spoločnosť. Zásielky z tzv. tretích krajín do hodnoty 150 eur sú aj naďalej oslobodené od cla, vzťahuje sa však na ne povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty. Tovar do tejto sumy bude možné preclievať rovnako pomocou elektronického formulára. Colné konanie nebude potrebné absolvovať, ak si internetové obchody z tretích krajín otvoria pobočky či sklady na území Európskej únie. Colné poplatky tak budú zarátané v konečných cenách internetového obchodu a aj doručovanie tovaru bude podstatne rýchlejšie.

Zmeny sú súčasťou celoeurópskeho projektu, ktorý si dáva za cieľ vytvárať spravodlivejšie trhové podmienky pre domáce a zahraničné internetové obchody. „Internetový obchod zažíva v posledných rokoch silný rozmach a stal sa súčasťou bežného života ľudí. To si samozrejme vyžiadalo aj nové pravidlá. Ich cieľom je zrovnoprávniť domáce e-shopy z Európskej únie a z tretích krajín tak, aby mali spravodlivejšie podmienky na podnikanie“, dodal Peter Pavuk.

EU: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Smrteľné pracovné úrazy sa v Európskej únii od roku 1994 do roku 2018 znížili približne o 70 %. Napriek dosiahnutému pokroku bolo v EÚ27 v roku 2018 zaznamenaných vyše 3.300 smrteľných úrazov a 3,1 milióna úrazov bez smrteľných následkov. Každý rok zomrie na choroby z povolania viac ako 200.000 pracovníkov. Európska komisia pripravila strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027. 

Nová stratégia sa zameriava na tri prierezové ciele – riadenie zmeny, ktorú priniesla zelená, digitálna a demografická transformácia, ako aj zmena tradičného pracovného prostredia, zlepšenie prevencie pracovných úrazov a chorôb z povolania a zvýšenie pripravenosti na prípadné budúce krízy:

• Anticipácia a riadenie zmeny v novom svete práce, ktorú priniesla zelená, digitálna a demografická transformácia: S cieľom zaistiť počas digitálnej, zelenej a demografickej transformácie bezpečné a zdravé pracoviská komisia preskúma smernicu o pracoviskách a smernicu o zobrazovacích jednotkách a zaktualizuje ochranné limity pre azbest a olovo. Na úrovni EÚ pripraví iniciatívu týkajúcu sa duševného zdravia pri práci, v rámci ktorej sa posúdia nové problémy súvisiace s duševným zdravím pracovníkov a predloží usmernenia týkajúce sa opatrení.
• Zlepšenie prevencie chorôb z povolania a pracovných úrazov: Strategický rámec podporuje prístup „vízia nulovej úmrtnosti“, ktorého cieľom je eliminovať úmrtia súvisiace so zamestnaním v EÚ. V rámci boja proti rakovine a ochoreniam reprodukčného systému a dýchacej sústavy komisia zaktualizuje aj európske predpisy o nebezpečných chemikáliách.
• Zvýšenie pripravenosti na potenciálne budúce zdravotné krízy: Na základe skúseností zo súčasnej pandémie komisia v úzkej spolupráci s aktérmi v oblasti verejného zdravia vypracuje núdzové postupy a usmernenia pre rýchle zavedenie, vykonávanie a monitorovanie opatrení v prípade možných budúcich zdravotných kríz.

Opatrenia strategického rámca sa budú realizovať i) silným sociálnym dialógom, ii) posilnenou tvorbou politiky založenou na dôkazoch, iii) lepším presadzovaním a monitorovaním existujúcich právnych predpisov EÚ, iv) lepšou informovanosťou a v) mobilizáciou finančných prostriedkov na investície do bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to aj z fondov EÚ, ako sú napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a fondy politiky súdržnosti. Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby aktualizovali svoje vnútroštátne stratégie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom zabezpečiť, aby sa nové opatrenia dostali na pracoviská. 

Upozorňujeme: Podvody s autami

Nové auto stráca približne tretinu až dve pätiny svojej hodnoty už po opustení showroomu. Riešením môže byť kúpa jazdeného vozidla, aj tu však platia určité pravidlá. Na internete každoročne pribudnú desaťtisíce inzerátov s ponukou jazdených vozidiel. Medzi nimi aj podvodné ponuky na predaj vozidla, ktoré nie je technicky alebo právne v poriadku. 

„Trend falošných inzerátov ponúkajúcich automobily stále pokračuje. Neustále sa nájdu dôverčiví ľudia, ktorí aj napriek množstvu informácií a varovaní podvodníkom naletia. Títo podvodníci sú schopní zaslať prípadnému záujemcovi aj scan falošných dokladov, tvoria si webové stránky, falošné profily na sociálnych sieťach a to všetko len preto, aby pôsobili dôveryhodne“, približuje predseda združenia SOVA Július Petrus. Na druhej strane profesionálni predajcovia vynakladajú na preverovanie vozidiel množstvo prostriedkov a majú na to dostatok skúseného personálu. „Preverenie na možné odcudzenie a preskúmanie pravosti VIN kódu vozidla patria medzi ich základné kontrolné činnosti, ktoré samozrejme na ulici, v strese a bez potrebného vybavenia, neurobíte. Pri kúpe cez inzerát od súkromníka či od malého autobazáru sa vám ľahko môže stať, že si zaobstaráte auto pochádzajúce z kriminálnej činnosti, keďže medzi predajcami je aj veľa podvodníkov pracujúcich pre medzinárodné gangy zlodejov áut. Políciu ale nemusí zaujímať, že ste o tejto skutočnosti nevedeli a takéto vozidlo okamžite zabaví. Mnohým motoristom auto policajti zabavia až v zahraničí, napríklad pri ceste na dovolenku. Podvedení a nešťastní ľudia potom môžu stráviť aj niekoľko dní v policajnej cele. Lepšou cestou je teda kúpa automobilu v „kamennom“ autobazáre, ktorý triky podvodníkov už veľmi dobre pozná a vozidlá od nich nevykúpi,“ hovorí Karolína Topolová.

Dovezené „jazdenky“ bývajú najčastejšie predmetom rôznych podvodov, ako pretáčanie tachometrov, falšovanie roku výroby či zatajovanie vážnych havárií a následných neodborných opráv, alebo sú to aj vytopené vozidlá. „V prípade vozidla zo zahraničia býva zložitejšie overiť si jeho históriu a kupujúci sa potom vystavujú hroziacim problémom, a to v podobe väčších investícií do opráv auta alebo bezpečnostným a zdravotným rizikám v prípade havárie spôsobenej zlým technickým stavom auta. V porovnaní s Európou sa na domácom trhu predávajú ojazdené autá za priaznivejších podmienok a v lepšom technickom stave. Navyše je to vidieť na zmene smeru, ktorým teraz autá cez hranice putujú - trend sa obrátil a naopak vzrástol dopyt po slovenských vozidlách v cudzine“, dodáva Karolína Topolová. Stočený tachometer môžeme rozpoznať aj voľným okom, napríklad ak sa pod sklom prístrojovej dosky nachádzajú odtlačky prstov alebo iné nečistoty. Ďalšou možnosťou je kontrola pomocou internetových databáz, kde na kontrolu stačí zadanie VIN kódu. Okrem počtu najazdených kilometrov systém skontroluje aj ďalšie záležitosti, či nebolo auto kradnuté, alebo či nie je majetkom lízingovej spoločnosti. „Stav najazdených kilometrov dôkladne kontrolujeme, nespoliehame sa pri tom iba na údaje z ODO-PASSu. Podľa dostupných záznamov tretích strán zhodnotíme, či u vozidla nie je podozrenie na neoprávnenú manipuláciu. Okrem toho máme ešte vlastnú databázu, v ktorej je približne 1,3 milióna vozidiel predaných od roku 1992 a tiež aj niekoľko miliónov záznamov o autách, ktoré navštívili náš výkup bez uzatvorenia obchodu. Kontinuálne tiež analyzujeme inzertnú ponuku ojazdených vozidiel v západnej a strednej Európe a sledujeme, ako sa mení ich nájazd po dovoze na Slovensko a tieto informácie si archivujeme. Súkromní predajcovia alebo menšie bazáre tieto možnosti nemajú“, vysvetľuje opatrenia proti výkupu stočeného auta Petr Vaněček.

Vážnym problémom je tiež kúpa automobilu v exekúcii. Dlžníci sa snažia auta zbaviť skôr, než si ho zoberie exekútor. V takejto situácii môžete skončiť bez auta, aj bez vrátenia investovaných peňazí. Veľa ľudí si pred kúpou vozidlo nepreverí. Pri exekúcii je vozidlo na dopravnom inšpektoráte blokované a nedá sa prepísať na nového majiteľa. Ak nastane situácia, pri ktorej sa exekútor nevie dopátrať k vozidlu, príde na rad polícia, ktorá auto zadrží. Problémom s takýmto vozidlom môžete predísť, ak si ho kúpite u predajcu, ktorý má dostatočné skúsenosti a je schopný takéto praktiky odhaliť. „Pri výkupe automobilov kontrolujeme históriu vozidla, ako aj 107 mechanických parametrov na každom aute a z dôvodu právnych alebo mechanických vád odmietame až 65 - 70 % ponúkaných vozidiel. Vďaka všetkým kontrolám môžeme zákazníkom poskytnúť 100 % záruku na pôvod auta. V prípade vzniku právnej vady vraciame plnú kúpnu cenu. Zároveň všetky automobily vlastníme, takže sa kupujúci nemusia obávať, že sa nebudú mať na koho obrátiť s prípadnou reklamáciou,“ dodáva Petr Vaněček.

Aktuálne: SMS pre COVID pas

Slovákom prichádzajú SMS správy s číslom COVID-19 passu. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vyzýva, aby si tieto správy dôkladne uložili.

Podľa NCZI ide o rovnaké číslo COVID-19 passu, aký Slovákom pridelil systém už pri prvom testovaní a s ktorým im chodili výsledky antigénových či PCR testov. 

COVID-19 pass bude slúžiť na vyžiadanie Digitálneho COVID preukazu Európskej únie o vakcinácii, vykonaní testu alebo prekonaní ochorenia. Požiadať oň je možné na webovej stránke https://covidforms.nczisk.sk/index.php.

Malvér: Modulárny botnet a bankový trojan Trickbot

Výskumný tím Check Point Research upozorňuje na rekordný rast kybernetických útokov v Európe. V regióne EMEA (Európa, Stredný východ a Afrika) bol v máji t. r. týždenný priemer útokov na jednu organizáciu 780, pričom začiatkom roka to bolo 643 útokov. V Amerike to bolo priemerne 671 útokov na organizáciu týždenne v porovnaní s 589 útokmi zo začiatku roku. Zastaviť pandémiu kybernetických útokov si bude vyžadovať spoluprácu vlád, kybernetických bezpečnostných spoločností aj samotných organizácií. 

„V máji sme zaznamenali medziročný rast kybernetických útokov na organizácie v Európe, na Strednom východe a v Afrike až o 97  percent“, uvádza Andrej Aleksiev. Práve počas mája narástol počet malvérových útokov na zariadenia pripojené k internetu o 144 percent a útoky na mobilné zariadenia sa zvýšili o 41 percent. Na Slovensko priniesol uplynulý mesiac vlnu útokov vedených cez botnety. Tieto útoky s históriou viac ako dve desaťročia sú efektívne jednoduchosťou a brutalitou. Zahltia systémy, ktoré sa stanú pod náporom požiadaviek nedostupné alebo skolabujú. Najčastejším typom  škodlivého softvéru vo svete bol podľa aktuálneho Indexu globálnych hrozieb  modulárny botnet a bankový trojan Trickbot, ktorý aj na Slovensku zasiahol viacej ako päť percent organizácií. Trickbot cieli na platformu Windows a je distribuovaný cez spamovú mailovú kampaň. Slúži na ovládnutie počítača obete, kradne bankové prihlasovacie údaje, inštaluje malvér a umožňuje kompromitáciu ďalších prvkov infraštruktúry. Vzniká tak priestor na zničujúci ransomvérový útok.

Organizácie všetkých veľkostí sú bombardované globálnymi multivektorovými kybernetickými hrozbami piatej generácie. Kritické je, že väčšina spoločností je zabezpečená maximálne proti hrozbám tretej generácie zneužívajúcich zraniteľnosti v aplikáciách. Avšak kybernetický zločin sa vyvíja závratným tempom a bezpečnostné riešenia takéhoto typu sú nepostačujúce. Aj menšie hekerské skupiny majú prístup k nebezpečným hrozbám. Obchoduje sa s nimi na darknete, čo rozširuje počet potenciálnych kybernetických zločincov. Zakúpiť si môžu ukradnuté dáta, hrozby aj útoky na šité na mieru. Kybernetický amatér tak môže za pár dolárov spôsobiť obrovské škody. 

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

V Európskej únii pribudli do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) po kontrolách v Írsku, Litve a Maďarsku ďaľšie nebezpečnévýrobky. Môžu sa predávať aj v ďalších krajinách.

V očných tieňoch Trio – Eyeshadow- Smoke Screen/Innocence značky MUA MAKEUP ACADEMY PROFESSIONAL (typ výrobku/číslo výrobku: C203D, DLH01, čiarový kód: 5 031468 211054 - Smoke screen /Innocence (outer), 5 055402 901566 – Smoke screen (inner) zo Spojeného kráľovstva bolo zistené olovo (12,3 mg/kg, 7,8 mg/kg, 10,3 mg/kg, 8,6 mg/kg, 7,4 mg/kg). 

Nezmývateľný kondicionér v spreji s fialovým pigmentom na zosvetlené vlasy Kaaral Baco Blonde Elevation Leave-in Spray značky Kaaral (výrobná dávka: L.160661507, čiarový kód: 8051406418427) z Talianska obsahuje zmes látok - Methylchloroisothiazolinone (MCI) a Methylisothiazolinone (MI) - povolenú len do zmývateľných výrobkov. Môžu spôsobiť podráždenie a alergickú reakciu. 

Gél na starostlivosť o pleť Tretinoin Gel USP značky MERANINI (typ výrobku/číslo výrobku: A-Ret Gel 0,05% 20 g) je nebezpečný kvôli tretinoínu, ktorý je zakázaný v kozmetických výrobkoch. 

Výrobky nie sú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov. 

EU: Nové pravidlá DPH pri elektronickom obchode

Systém EÚ v oblasti DPH bol naposledy aktualizovaný v roku 1993 a zaostal za vzostupom cezhraničného elektronického obchodu, ktorý v posledných rokoch zásadným spôsobom zmenil maloobchod. Pandémia koronavírusu ešte viac urýchlila rozmach on--line maloobchodu a poukázala na potrebu reformy, ktorá by zabezpečila, aby sa DPH splatná pri on--line predaji uhrádzala krajine spotrebiteľa. 

Nové pravidlá reagujú aj na potrebu zjednodušiť život kupujúcim ako aj obchodníkom. Budú sa týkať on-line predávajúcich a elektronických trhovísk/platforiem v EÚ aj mimo nej, poštových služieb a kuriérov, colných a daňových správ a spotrebiteľov. Od 1. júla 2021 začne platiť niekoľko zmien spôsobu účtovania DPH z on--line predaja bez ohľadu na to, či spotrebitelia nakupujú od obchodníkov v EÚ alebo mimo EÚ:

• V súčasnom systéme je tovar v hodnote menej ako 22 eur dovezený do EÚ spoločnosťami z krajín mimo EÚ oslobodený od DPH. Oddnes sa toto oslobodenie od dane zruší. DPH sa bude účtovať na všetok tovar vstupujúci do EÚ – rovnako ako na tovar predávaný podnikmi z EÚ. Štúdie a skúsenosti ukázali, že toto oslobodenie od dane sa zneužíva. Bezzásadoví predávajúci z krajín mimo EÚ nesprávne označovali zásielky tovaru, napr. smartfónov, aby profitovali z tohto oslobodenia. Táto medzera umožňuje týmto spoločnostiam umelo znižovať ceny oproti konkurentom v EÚ. V dôsledku takýchto podvodov prichádzajú štátne pokladnice krajín EÚ odhadom o 7 miliárd eur ročne, výsledkom čoho je väčšie daňové zaťaženie ostatných daňovníkov.
• Predávajúci v elektronickom obchode musia mať v súčasnosti registráciu na účely DPH v každom členskom štáte, v ktorom majú obrat nad určitý celkový limit, ktorý sa v jednotlivých krajinách líši. Od 1. júla sa tieto rôzne limity nahradia jedným spoločným limitom EÚ vo výške 10.000 eur, pri presiahnutí ktorého sa DPH musí zaplatiť v členskom štáte, kam sa tovar dodáva. On-line predávajúci sa môžu po novom zaregistrovať na elektronickom portáli s názvom Jednotné kontaktné miesto (One Stop Shop), kde môžu vybaviť všetky svoje povinnosti týkajúce sa DPH pri predaji v celej EÚ. Má to zjednodušiť činnosť týchto spoločností a uľahčiť im predaj do iných členských štátov. Limit vo výške 10.000 eur sa už od roku 2019 uplatňuje pri elektronických službách predávaných on--line.

Namiesto toho, aby predávajúci zápasili s komplikovanými postupmi v iných krajinách, sa budú môcť zaregistrovať vo vlastnom členskom štáte a vo vlastnom jazyku. Po registrácii môže on--line maloobchodný predajca oznámiť a zaplatiť DPH za celý svoj predaj v EÚ na Jednotnom kontaktnom mieste prostredníctvom štvrťročného daňového priznania. Jednotné kontaktné miesto sa postará o to, aby sa DPH postúpila príslušnému členskému štátu. V rovnakom duchu sa zavedie aj Jednotné kontaktné miesto pre predávajúcich z krajín mimo EÚ. Umožní im to jednoduchú registráciu na účely DPH v EÚ a zároveň sa tým zabezpečí, aby sa DPH v správnej výške dostala do toho členského štátu, kde je napokon splatná. Pre spotrebiteľov to znamená oveľa väčšiu transparentnosť: ak nakupujete od predávajúceho alebo platformy z krajín mimo EÚ, ktorí sú registrovaní na Jednotnom kontaktnom mieste, DPH by už mala byť zahrnutá v cene, ktorú zaplatíte predávajúcemu. To znamená, že colný úrad alebo kuriérske služby vás už nebudú žiadať o dodatočnú platbu, keď tovar príde do vašej domovskej krajiny, pretože DPH už bola uhradená.

Novinka: Web o podporách pre podnikateľov

Ako pomôcku firmám pri hľadaní dostupnej podpory podnikania pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR novú webovú stránku vesmirpodpory.sk. Zámerom je sprehľadniť aktuálne možnosti a formy pomoci pochádzajúce väčšinou z eurofondov, pričom len samotné ministerstvo eviduje aktuálne 58 rôznych foriem pomoci.

Podnikateľom na Slovenskú má pomôcť pri vyhľadávaní dostupnej pomoci nová webstránka podľa 5 kategórií: situácia, cieľová skupina, typ podpory, realizátor a status podpory. Výberom sa postupne zužujú dostupné formy pomoci, až  napokon stránka ponúkne iba tie vhodné.

 

V budúcom programovom období má byť podpora pre podnikateľov na Slovenskú zo strany ministerstva hospodárstva jednoduchšia.

Trend: Vegánstvo

Niektorí si zvolia vegánsku stravu z dôvodu ochrany životného prostredia alebo etiky, iní majú konkrétne zdravotné dôvody, alebo chcú jednoducho schudnúť. Ak uvažujete, že sa vydáte touto cestou, je dôležité vybrať si stravu adekvátnu vašim výživovým potrebám. Predsa len, prechodom na vegánsku diétu vylučujete zdroje niekoľkých kľúčových živín, akými sú živočíšne bielkoviny, zinok či vápnik.

Globálny prieskum (agentúra OnePoll, 28-tisíc respondentov z 30 krajín) pre Herbalife Nutrition sa zameral na stravovacie návyky ľudí vplyvom pandémie:

• 83 % respondentov malo pocit, že je potrebné zmeniť stravovacie návyky, pričom ako hlavný faktor uvádzali zdravie a chudnutie.
• 43 % respondentov uviedlo, že konzumuje menej mäsa.
• 51 % začalo jesť viac ovocia a zeleniny.
• 46 % sa stalo otvorenejším k myšlienke rastlinnej stravy a možnosti „bezmäsitého mäsa“.

V prvom rade je potrebné odlišovať vegánsku a vegetariánsku stravu: vegetariánska vylučuje najmä mäso, vegánska je prísnejšia, z jedálnička vylučuje okrem mäsa aj všetky živočíšne produkty, vrátane mlieka, vajec či medu. Napriek týmto obmedzeniam prináša viaceré potenciálne výhody. Časopis American Journal of Clinical Nutrition uvádza napríklad tieto:

• Vegánska strava má tendenciu poskytovať viac vlákniny, horčíka, kyseliny listovej, vitamínov C a E, železa a fytochemikálií.
• Vegáni majú tendenciu konzumovať podstatne väčšie množstvo ovocia, strukovín a zeleniny.
• V porovnaní s vegetariánmi majú vegáni tendenciu byť chudší a majú nižší celkový a LDL cholesterol, ako aj mierne nižší krvný tlak.
• Okrem vysokého príjmu ovocia a zeleniny majú vegáni tendenciu tiež prijímať tofu a iné sójové výrobky, ktoré sú veľmi dobrým zdrojom kompletných bielkovín.
• Vzhľadom na povahu stravy majú vegáni sklon venovať väčšiu pozornosť tomu, čo konzumujú. Teda niečo, čo by mal praktizovať každý človek bez ohľadu na to, či je alebo nie je vegán.

Na druhej strane vegánska strava je dosť obmedzujúca, preto môže byť náročné dostať do tela všetky živiny, ktoré potrebuje. Napríklad bez mliečnych výrobkov je potrebné zabezpečiť príjem vápnika a vitamínu D z iných zdrojov. Listová zelenina a tofu je dobrým zdrojom vápnika – rovnako tak aj potraviny obohatené o vápnik, napríklad sójové mlieko alebo pomarančový džús. Veľa alternatív mlieka je tiež obohatených o vitamín D a takisto aj niektoré cereálie. Ďalším dobrým zdrojom vitamínu D sú hríby. Keďže živočíšne bielkoviny dodávajú telu železo, zinok a vitamín B12, bude nutné nájsť alternatívne zdroje týchto živín. Vzhľadom na to, že neexistujú spoľahlivé rastlinné zdroje vitamínu B12, vegáni zvyčajne potrebujú túto živinu získať z obohatených potravín alebo výživových doplnkov. Zinok je na druhej strane v rastlinnom svete dosť rozšírený. Jeho zdrojom je napríklad ovos, fazuľa, orechy, semienka, tofu či tempeh. 

Bielkoviny prijímané zo stravy sú zložené z aminokyselín, ktoré telo používa na výrobu ďalších dôležitých bielkovín. Z 21 aminokyselín, ktoré sa vyskytujú v potravinách, je deväť nevyhnutných, pretože si ich telo samé nedokáže vyrobiť a preto ich musí prijímať zo stravy. Živočíšne bielkoviny sú „kompletné“ bielkoviny, pretože obsahujú všetkých deväť esenciálnych aminokyselín. S výnimkou sóje, resp. sójových bôbov, väčšine rastlinných potravín chýba jedna alebo viac esenciálnych aminokyselín, takže sa považujú za neúplné. Je veľmi dôležité, aby vaše telo malo dostatok týchto základných živín. „Aj keď väčšina rastlinných bielkovín nie je úplná, existuje pomerne jednoduchý spôsob, ako to napraviť. Rôzne rastlinné bielkoviny majú rozdielne profily aminokyselín, takže konzumácia rozmanitých vegánskych potravín pomáha zabezpečiť, aby telo získalo všetky základné stavebné látky, ktoré potrebuje. Napríklad esenciálna aminokyselina, ktorá má tendenciu chýbať vo fazuli, hrášku a šošovici, je bohatá v celozrnných potravinách. A naopak, to, čo celozrnným potravinám chýba, môže poskytnúť fazuľa. Fazuľu a celozrnné potraviny nie je potrebné jesť súčasne, často však nájdete tieto „doplnkové bielkoviny“ na vegánskom tanieri – napríklad párovanie ryže s fazuľou alebo misku šošovicovej polievky s chlebom“, dodáva Susan Bowermanová.

Upozorňujeme: Skúšky pre pilotov

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb upozorňuje budúcich pilotov, že bez dohľadu osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť, nemôžu samostatne obsluhovať rádiovú stanicu na palube lietadla. Najneskôr pred uskutočnením prvého samostatného letu sa tak musia stať držiteľom osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti (tzv. osvedčenie na obsluhu rádiostaníc). 

 

Obsluhovať letecké a lietadlové stanice môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. V prípade porušenia tejto povinnosti hrozí budúcemu pilotovi pokuta od 100 eur do 10.000 eur.

Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

WCO: Reforma Svetovej colnej organizácie

Európska únia (EÚ) navrhuje rozsiahlu reformu Svetovej colnej organizácie (WCO), ktorá ako globálne fórum vypracúva medzinárodné colné normy a spoločné colné opatrenia. Modernizácia by umožnila upevniť jej postavenie kľúčovej multilaterálnej inštitúcie a účinnejšie reagovať na vývoj v dnešnom neustále sa meniacom medzinárodnom obchodnom prostredí. Takisto by mala prispieť k zelenej a digitálnej transformácii. 

WCO má vyše 180 členov vrátane EÚ a jej členských štátov. Keďže je jedinou globálnou organizáciou pre colné záležitosti, zaoberá sa v tejto oblasti mnohými otázkami a rieši aj témy medzinárodného obchodu, bezpečnosti a dopravy. Napriek výrazným zmenám v medzinárodnom obchode a novým výzvam pre colné správy štátov na celom svete WCO neprešla nikdy od svojho založenia pred takmer 65 rokmi ucelenou reformou. EÚ vníma predovšetkým potrebu jasnejšie určiť priority práce WCO v súlade s výzvami nasledujúcich desaťročí, zlepšiť jej riadenie a rozhodovací proces a zefektívniť jej fungovanie.

EÚ predložila modernizačnú iniciatívu vo forme série odporúčaní, v ktorých sa zdôrazňujú hlavné činnosti organizácie, ale zároveň sa vytyčuje jasné smerovanie do budúcnosti s cieľom zlepšiť jej medzinárodné postavenie a urobiť z nej vplyvnejšieho aktéra v záujme bezpečného, chráneného a zákonného obchodu. EÚ navrhuje pristúpiť k strategickej reforme v troch krokoch:

1. WCO by sa mala viac zamerať na strategické priority, v ktorých sa odzrkadľujú najdôležitejšie výzvy 21. storočia. Okrem iného aj vzhľadom na nárast elektronického obchodu a informačnej výmeny by sa mala sústrediť najmä na digitalizáciu colníctva a využívanie údajov, príspevok colných orgánov k ochrane životného prostredia a zelenej agendy, rozvoj koncepcie centrálneho elektronického priečinku a koordinovaného riadenia hraníc s cieľom zjednodušiť colné konanie pre podnikateľov a lepšie riadenie rizík colnými orgánmi.
2. Väčšia pozornosť by sa mala venovať metódam riadenia vo WCO, aby mohla plnohodnotne plniť svoju úlohu v dynamickom medzinárodnom prostredí. Musí sa zlepšiť transparentnosť, jej inštitucionálne a rozhodovacie procesy a mala by čo najlepšie využívať zdroje, ktoré má k dispozícii.
3. Mali by sa preskúmať spôsoby financovania WCO, aby sa dala zabezpečiť jej dlhodobá udržateľnosť a zlepšiť jej postavenie v globálnej multilaterálnej štruktúre - najmä v kontexte pandémie COVID-19 a hospodárskej obnovy.

SR: Jednorazový pandemický príspevok

Jednorazový pandemický príspevok 333 Eur budú podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR automaticky posielať  úrady práce už v priebehu augusta t. r. Ako prví ho dostanú rodiny s deťmi, ktoré sa vplyvom situácie s Covid-19 ocitli v hmotnej núdzi. 

Podmienkou je pri týchto adresátoch obdobie od marca 2020 do apríla 2021, kedy si rodina nárok na pomoc v hmotnej núdzi uplatnila. Aktuálne je to na Slovensku vyše 7-tisíc rodín, v ktorých žije vyše 13.500 nezaopatrených detí. Jednorazový príspevok im má pomôcť preklenúť náročné obdobie a zmierniť tak osobné dopady pandémie či zlepšiť podmienky pre deti. O 333 eurový príspevok netreba žiadať, ani ho nijako dokladovať. Jeho vyplácanie zabezpečia úrady práce, a to formou zaslania priamo na účet alebo poštovou poukážkou.

Následne sa jednorazová pomoc bude vyplácať v rámci systému mimoriadneho prídavku na dieťa. Jeho hodnota bude 200 eur. Určená je pre rodiny, ktorých príjem je do výšky 2.000 eur v hrubom (t.j. 1.474 eur v čistom). Na mimoriadny prídavok tak bude mať nárok vyše 730-tisíc nezaopatrených detí. Spoločná vyplatená suma bude predstavovať viac ako 120 miliónov eur.

Radíme: Lepšia hydratácia

Voda je všestranný dar prírody, ktorý sa musíme naučiť lepšie využívať. Už naši predkovia jej účinky považovali za požehnanie a prisudzovali jej zázračné vlastnosti. Na Veľkú noc chlapci oblievali dievčatá, aby boli po celý rok krásne a zdravé a umytie rannou rosou považovali za prevenciu proti chorobám či ako cestu ku krásnej pleti a zdravým vlasom. Dokonca verili, že dokáže predĺžiť život, zabezpečí večnú mladosť a zacelí rany. Ako nám vie byť voda ešte viac nápomocná?

Všetko dobré aj zlé vychádza z nášho vnútra. Ak sa nezdravo stravujeme, najviac sa to odzrkadlí na našej pleti, nechtoch a vlasoch, ale paradoxne aj na našom správaní. Ak neprijímame vyváženú stravu, telo nedostáva potrebné živiny, a tak ani z nášho vnútra nevyžaruje nič pozitívne. Naopak, ak sa snažíme vyberať si zdravšie potraviny a svojmu telu dodávame dostatok vitamínov a minerálov, poďakuje sa nám aj naša pleť a celková duševná pohoda. Doslova žiarime. Nie nadarmo sa hovorí, že sme to, čo jeme. Preto sa skúsme zamyslieť, či robíme všetko preto, aby sme žiarili zdravím. Alebo vieme ešte niečo zlepšiť? Najmä v lete naša pokožka dostáva zabrať nadbytočným vysušovaním slnkom, slanou vodou a nedostatočným pitným režimom. Ako jej môžeme pomôcť?

Hydratovať, hydratovať, hydratovať! V ľudskom tele a navyše v letnom období to platí dvojnásobne. Keďže pri správnom pitnom režime zabezpečíme hydratáciu nielen vnútorným orgánom, ale aj pokožke, nášmu najväčšiemu orgánu. Zároveň napomáhame vyplavovaniu škodlivých látok z tela. Podobne ako zalievame kvety, aj naša koža potrebuje obrazne „zalievať“. Skvelým pomocníkom môže byť výrobník vodíkovej vody, ktorý organizmu zabezpečí kvalitný pitný režim obohatený o molekulárny vodík. Voda, ako už jej chemický vzorec H2O napovedá, obsahuje dva atómy vodíka (jedna molekula) viazané s atómom kyslíka. Terapeutické účinky majú však iba samostatné molekuly vodíka, ktoré nie sú viazané s inými molekulami alebo atómami. Práve molekulárny vodík napomáha lepšej hydratácii pleti vďaka ľahšiemu prenikaniu do pokožky a krvi. Okrem toho priaznivo pôsobí na elasticitu a mikrocirkuláciu ciev, metabolizmus a ako antioxidant sa dokáže v našom organizme dostať kamkoľvek a takmer okamžite.

Ako voda pomáha našej pleti

1. Studená voda bráni začervenaniu pokožky a spevňuje ju.

2. Suchá pokožka rýchlejšie starne a častejšie sa na nej vytvárajú jemné vrásky.

3. Čistá (vodou umytá) pokožka má menší sklon k zápalom a akné.

4. Odvádza škodlivé látky z tela, ktoré sa v konečnom dôsledku odzrkadľujú na pleti a zároveň rozvádza po tele živiny.

5. Nedostatočne hydratovaná pokožka je tenká, suchá a vyzerá nezdravo. Zároveň je náchylnejšia na kožné problémy.

6. Dostatočne hydratovaná pokožka bráni opuchom pri zadržiavaní vody a zároveň zabraňuje ochabovaniu pokožky, keďže pleť sa stáva elastickejšou.

Trend: Spiace firmy

Slovenský obchodný register je plný spiacich spoločností. Podľa analýzy poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet je aktuálne na Slovensku bezmála 32-tisíc firiem, ktoré nevyvíjajú na trhu žiadnu aktivitu. Je to historicky najvyššie číslo. Drvivá väčšina týchto podnikov sídli v Bratislave a okolí.

Na Slovensku je v súčasnosti registrovaných 308.959 firiem (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným), pričom až desatinu z nich tvoria tie, ktoré sú „len na papieri" a nevyvíjajú žiadnu podnikateľskú činnosť. „Podľa našej internej metodiky bolo k začiatku júna t. r. na slovenskom trhu registrovaných 31.918 spiacich spoločností, z toho 879 akcioviek a 31.039 eseročiek. Dovedna je to o 642 podnikov viac ako na konci minulého roka. No zároveň je to o 5.725 viac ako na konci roka 2016. V súčasnosti tak evidujeme na trhu najviac týchto spoločností“, upresňuje analytička Petra Štěpánová.

Na čele rebríčka v počte neaktívnych firiem stojí Bratislavský kraj, v ktorom sídli 13.779 takýchto podnikov, čo je rekordných 43 percent zo všetkých spiacich spoločností. Za Bratislavou nasleduje Nitriansky kraj s počtom 3.515 a trojicu uzatvára Trnavský kraj s celkovo 3.425 spiacimi subjektami. Na konci rebríčka s najmenším počtom neaktívnych firiem je Trenčiansky kraj (1.455). „Podľa našej hodnotiacej metodiky najviac týchto firiem je registrovaných na činnosť v oblasti Ostatných podporných činností pre podnikanie (2.381), Ostatnom poradenstve v oblasti podnikania a riadenia (2.358) a do tretice v segmente Výstavby bytových a nebytových budov (1.611)“, spresnila Petra Štěpánová.

Počet spiacich spoločností v jednotlivých rokoch

Obdobie	Počet	Rozdiel
jún 2021	31.918	642
31.12.20	31.276	559
31.12.19	30.717	1 004
31.12.18	29.713	349
31.12.17	29.364	3 171
31.12.16	26.193

 

EU: Spoločná kybernetická jednotka

Európska komisia prichádza s víziou vybudovať novú spoločnú kybernetickú jednotku, ktorá bude riešiť rastúci počet závažných kybernetickobezpečnostných incidentov ovplyvňujúcich verejné služby ako aj život podnikov a občanov v celej Európskej únii. Zámerom je zlúčiť zdroje a odborné znalosti dostupné v EÚ a jej členských štátoch a účinne predchádzať hromadným kybernetickobezpečnostným incidentom a krízam, odrádzať od nich a reagovať na ne. 

V súčasnosti pôsobia v členských štátoch EÚ v rôznych oblastiach a sektoroch viaceré subjekty, často však čelia rovnakým hrozbám – preto je potrebná koordinácia, výmena poznatkov a dokonca včasné varovanie. Členovia budú vyzvaní, aby poskytli v rámci spoločnej kybernetickej jednotky na vzájomnú pomoc operačné zdroje. Spoločná kybernetická jednotka bude fungovať na operačnej a technickej úrovni s cieľom vypracovať plán reakcie EÚ na kybernetické incidenty a krízy, a to na základe národných plánov; zriadiť a mobilizovať tímy rýchlej reakcie EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; uľahčiť prijatie protokolov pre vzájomnú pomoc medzi účastníkmi; zriadiť vnútroštátne a cezhraničné monitorovacie a detekčné spôsobilosti vrátane centier bezpečnostných operácií atď.

Ekosystém kybernetickej bezpečnosti EÚ je široký a rôznorodý a spoločnou kybernetickou jednotkou sa vytvorí spoločný priestor na spoluprácu medzi rôznymi komunitami a oblasťami, čo umožní existujúcim sieťam využiť ich plný potenciál. Nadväzuje na prácu, ktorá sa začala v roku 2017, a to odporúčaním o koordinovanej reakcii na incidenty a krízy – tzv. koncepciou. Komisia navrhuje vybudovať spoločnú kybernetickú jednotku prostredníctvom postupného a transparentného procesu v štyroch krokoch v rámci spoluzodpovednosti s členskými štátmi a rôznymi subjektmi pôsobiacimi v tejto oblasti. Cieľom je zabezpečiť, aby spoločná kybernetická jednotka prešla do operačnej fázy do 30. júna 2022 a aby sa úplne zriadila o rok neskôr, a to do 30. júna 2023. Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) bude slúžiť ako sekretariát pre prípravnú fázu a oddelenie bude pôsobiť v blízkosti svojich bruselských kancelárií a úradu CERT-EU, tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach. Investície potrebné na zriadenie spoločnej kybernetickej jednotky bude zabezpečovať Európska komisia najmä prostredníctvom programu Digitálna Európa. Ďalšie príspevky, najmä na rozvoj spôsobilostí členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, môžu pochádzať z Európskeho obranného fondu.

Dovoz auta: Komplikovaný a drahý

Najväčšou prekážkou pri kúpe ojazdeného auta zo zahraničia je na Slovensku extrémne veľká byrokracia pri prihlasovaní áut. Podľa Carvago.com proces registrácie auta je na Slovensku v porovnaní so susednou Českou republikou nepochopiteľne zložitejší. Ak chce štát napomôcť omladeniu vozového parku na Slovensku, je načase prebyrokratizovaný proces zjednodušiť.

V Čechách platí pri dovoze auta pravidlo jedenkrát a dosť. Stačí tak raz navštíviť technickú kontrolu a následne jedenkrát úrad a auto prihlásiť. Dokonca samotnú žiadosť o registráciu možno podať na ktoromkoľvek úrade. Na Slovensku je celý proces mnohonásobne komplikovanejší. Aj keď majú obe krajiny rovnakú lehotu na schválenie prihlášky v trvaní 30 dní, na Slovensku celý proces trvá výrazne dlhšie. Rozdielne sú aj náklady na prihlásenie auta. Kým v Čechách predstavujú celkové náklady (technická kontrola a prihlásenie vozidla) 130 eur, na Slovensku môže suma narásť až na 4.328 eur. Aj pri najmenšom aute s výkonom motora do 80 kW vyjde suma poplatkov na 361 eur. „To je takmer trojnásobok poplatku, ktorý bežný motorista zaplatí v Čechách. Výsledkom je, že na Slovensko prichádza výrazne menej novších jazdených áut a priemerný vek vozového parku zostáva stále vysoký. Kým na Slovensku je to 13,9 roka, v Čechách 9,9 a v Rakúsku dokonca len 7,1 roka“, upresnil Jakub Šulta (Štatistika ACEA,Asociácia európskych konštruktérov vozidiel z roku 2018). Práve kvôli vysokej byrokracii bol dlho dovoz jazdených áut zo západnej Európy na Slovensku do istej miery limitovaný. „Kým 8 z 10 najpredávanejších modelov v bazároch patrí značke Škoda s prevažujúcimi sedanmi, pri on-line nákupe Slováci hľadajú najmä minivany značiek Seat a Volkswagen a SUV s modelmi Toyota CH-R, RAV-4 Dacia Sandero, ako aj Audi Q7, BMW X5. Slovákom nestačí obmedzená ponuka v bazároch, v ktorých sa „točia“ stále tie isté autá, v skutočnosti ich zaujímajú modely, ktoré doma nevedia kúpiť“, dodal Jakub Šulta.

Aj keď Česko a Slovensko vyšli z rovnakého systému registrácie a schvaľovania áut, za posledných takmer 30 rokov od rozdelenia spoločného štátu sa prax oboch štátov výrazne rozišla. Kým český systém sa zjednodušil, ten slovenský sa skomplikoval. Prvým nezmyslom je dvojitá kontrola cez technickú kontrolu a kontrolu originality. Pritom by sa dali urobiť na jednom mieste a za jeden poplatok. Druhou zbytočnosťou je preklad pôvodného technického preukazu do slovenčiny napriek tomu, že údaje sú na európskej úrovni štandardizované a slovenský úrad nemá problém overiť si ich v európskej databáze. Treťou prekážkou navyše sú rozdrobené poplatky: namiesto jedného poplatku za dovoz musí majiteľ osobitne platiť recyklačný poplatok, registračný poplatok a ešte poplatok za vydanie evidenčných čísiel. Nehovoriac o dodatočnom poplatku za administratívnu STK. Štvrtým nezmyslom je dvojitá návšteva úradov: najprv Dopravný úrad vystaví prázdny technický preukaz bez údajov majiteľa a následne musí majiteľ ísť na políciu, kde do dokladov doplnia osobné údaje a vydajú mu „značky“. Nastavenie poplatkov nesprávne podporuje dovoz čo najstarších áut zo zahraničia Osobitnou špecialitou je registračný poplatok podľa výkonu motora a koeficient zostatkovej hodnoty auta, ktorý klesá s vekom vozidla. „Namiesto, aby Slovensko podporovalo dovoz mladších jazdených vozidiel v snahe omladiť vozový park a znižovať emisie CO2 z dopravy, tak finančne zvýhodňuje dovoz starších áut na úkor mladších. V čase, keď Európska únia rieši podmienky novej emisnej normy Euro 7 a existuje záväzok zásadne znížiť emisie CO2 v najbližších rokoch, Slovensko podporuje dovoz skutočne starých áut s normami Euro 3 či Euro 4“, upozorňuje Jakub Šulta. 

Porovnanie procesu prihlásenia auta: Slovensko vs. Česká republika

Česko

1. Technická a emisná kontrola po dovoze auta staršieho ako 4 roky

2. Prihlásenie auta na úrade a vydanie evidenčných čísiel

Slovensko

1. Technická a emisná kontrola po dovoze auta staršieho ako 4 roky

2. Kontrola originality

3. Preklad technické preukazu do slovenčiny

4. Úhrada recyklačného poplatku

5. Prihlásenie na obvodnom úrade a zaplatenie registračného poplatku

6. Vydanie evidenčných čísiel

7. Administratívna STK

 

Prázdniny: Lákavé aj pre hekerov

Zvýšený čas, ktorý deti trávia počas leta on-line pri počítačoch či mobilných zariadeniach, prináša tiež väčšie riziko hekerských útokov, sexuálneho vydierania či kyberšikany. Odborník radí zvýšiť opatrnosť a dohliadať na aktivity detí na internete.

Veľa detí počas letných prázdnin trávi s počítačom či tabletom. Jednou z najčastejších aktivít u detí a mladistvých je hranie on-line hier či trávenie voľného času na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram, TikTok, Twitch či YouTube. Zvýšená aktivita na internete je lákadlom pre hekerov, ktorí sa okrem firiem zameriavajú často aj na mladistvých či deti, ktoré sú v on-line prostredí najzraniteľnejšie. „Útoky hekerov na deti nie sú ničím výnimočným, v praxi sa stretávame s dvoma najčastejšími typmi útokov. V prvom rade ide o útoky s cieľom obohatenia sa, kedy sa útočníci snažia vylákať od detí údaje z kreditných kariet rodičov, napríklad pri nákupe doplnkovej výbavy k hre a tie následne zneužívajú a obohatia sa. Iným prípadom je sexuálne vydieranie detí, kedy sa útočníci pod falošnou identitou snažia získať od detí fotografie, ktoré následne zneužijú. Okrem toho sú deti ohrozené aj kyberšikanou, ktorá môže mať podobu buď slovných útokov alebo ponižovaním pred ostatnými“, upozorňuje Daniel Suchý.  

Spôsobov, ako ochrániť deti pred hekermi či kyberšikanou, je niekoľko. Odborník radí najmä venovať pozornosť aktivitám dieťaťa na internete: „Mnoho rodičov dnes nemá potuchy, čo robia deti v on-line priestore, pritom spôsobov, ako ich ochrániť, je hneď niekoľko. Dôležité je dohliadnuť na to, aby sa deti nedostali na webstránky, ktorých obsah nie je vhodný pre ich vekovú skupinu. Pomôcť tomu môže nastavenie filtrácie obsahu. Rodičovská kontrola zasa pomáha nastaviť prístup k jednotlivým hrám, no siahnuť môžete aj po funkcii časového rozvrhu, ktorý určí, koľko času môže dieťa tráviť on-line. Po prekročení sa systém automaticky vypne. Toto opatrenie sa dá nastaviť aj pre prístup na sociálne siete.“ Technologických riešení na monitoring činností detí na internete je viacero: napríklad kontrola histórie vyhľadávača, supervízia aplikácií a programov, ktoré dieťa využíva či nástroj, ktorý kontroluje príspevky na sociálnych sieťach. Softvér, ktorý slúži ako rodičovská kontrola, tiež sumarizuje správanie dieťaťa na internete a vyhodnocuje možné problematické situácie. „Nie menej dôležité je tiež s dieťaťom hovoriť o možných nástrahách a rizikách používania internetu. Žiadna technológia totiž nie je 100% účinná a neochráni vaše dieťa pred nástrahami on-line priestoru, preto je dôležité kombinovať opatrenia s rozhovorom, aby dieťa lepšie chápalo a nebálo sa v prípade problému hovoriť s rodičmi o tejto téme“, uzatvára D. Suchý.

EU: 822 miliónov eur na podporu výskumu

Nové výzvy na podporu odbornej prípravy, zručností a kariérneho rastu výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), hlavného programu EÚ pre financovanie doktorandského štúdia a postdoktorandskej odbornej prípravy, boli vyhlásené v rámci programu Horizont Európa. Celkový rozpočet 6,6 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027 má podporiť výskumných pracovníkov z celého sveta, a to vo všetkých fázach kariéry a vo všetkých disciplínach. Majú byť prínosom aj pre inštitúcie – podporia vynikajúce doktorandské a postdoktorandské programy, spoločný výskum a inovačné projekty, zvýšia ich celosvetovú príťažlivosť a viditeľnosť, a posilnia spoluprácu mimo akademickej obce, napr. s veľkými spoločnosťami či malými a strednými podnikmi.

V roku 2021 poskytnú akcie Marie Curie-Skłodowskej približne 822 miliónov eur na päť hlavných akcií pracovného programu:

1. Doktorandské siete MSCA – vykonávajú doktorandské programy zamerané na odbornú prípravu doktorandov v rámci akademickej obce a iných odvetví vrátane priemyslu a podnikov. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 402,95 milióna eur skončí 16. novembra 2021.
2. Postdoktorandské štipendiá MSCA – zvyšujú tvorivý a inovačný potenciál výskumných pracovníkov, ktorí získali titul PhD a chcú nadobudnúť nové zručnosti prostredníctvom pokročilej odbornej prípravy, medzinárodnej, interdisciplinárnej a medzisektorovej mobility. Finančné prostriedky budú k dispozícii výskumným pracovníkom, ktorí sú pripravení realizovať výskum na hraniciach poznania a inovatívne projekty v Európe a na celom svete, a to aj mimo akademickej obce. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 242 milióna eur skončí 12. októbra 2021.
3. Výmenné pobyty pracovníkov MSCA – rozvíjajú medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu udržateľnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom výmeny pracovníkov. Program pomáha premeniť nápady na inovatívne produkty, služby alebo procesy. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 72,5 milióna eur sa začína 7. októbra 2021 a skončí 9. marca 2022.
4. MSCA COFUND – táto akcia spolufinancuje nové alebo existujúce doktorandské programy a postdoktorandské štipendijné programy v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa s cieľom šíriť najlepšie postupy MSCA. To zahŕňa medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj medzinárodnú a medziodvetvovú mobilitu výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry. Výzva na rok 2021 s rozpočtom 89 milióna eur sa začína 12. októbra 2021 a skončí 10. februára 2022.
5. MSCA a občania – približuje výskum študentom, rodinám a širokej verejnosti najmä prostredníctvom Európskej noci výskumníkov. Táto akcia zvyšuje povedomie o vplyve práce výskumných pracovníkov na život občanov, spoločnosť a hospodárstvo, a posilňuje verejné uznanie vedy a výskumu. Jej cieľom je takisto zvýšiť záujem mladých ľudí o kariéru vo výskume a vede. Výzva na rok 2022 s rozpočtom vo výške 15,5 milióna eur sa vzťahuje na ročníky 2022 a 2023 Európskej noci výskumníkov a začne sa 22. júna s uzávierkou 7. októbra 2021.

V rámci programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2027 budú akcie MSCA klásť väčší dôraz na medzisektorovú spoluprácu, najmä medzi akademickou obcou a podnikmi, ako aj na účinný dohľad a kariérne poradenstvo prostredníctvom nových usmernení MSCA týkajúcich sa dohľadu. Budú takisto podporovať udržateľné správanie, výskumné činnosti a riadenie v súlade s Európskou zelenou dohodou prostredníctvom zelenej charty MSCA.

Roaming: Vplyv pandémie

Z prieskumu verejnej mienky o využívaní roamingových služieb a dopade pandémie (agentúra Focus, máj 2021, vzorka 1000 občanov SR) vyplýva, že roamingové služby využívajú na Slovensku primárne ľudia s vysokoškolským vzdelaním, so stredným a vyšším príjmom, najmä zo západného Slovenska v mladšom a strednom produktívnom veku. Roaming využíva iba 42 % Slovákov, pričom 58 % ľudí tvrdí, že roaming nevyužíva vôbec.

Počas pandémie začalo intenzívnejšie roaming využívať viac seniorov a domácností s viacerými členmi, ale aj ľudia bez osobného príjmu. Celkovo ale možno povedať, že takmer dve tretiny ľudí využívali počas pandémie roaming rovnako ako pred ňou. Až 52 % používa svoj mobilný telefón v zahraničí rovnako, ako keď sú na Slovensku a 26 % z opýtaných ho využíva menej, pretože majú obavy a snažia sa predísť vysokým faktúram. Spolu až 44 % občanov SR nerozumie, čo znamená roaming v rámci EÚ, keďže podľa prieskumu si až 30 % si myslí, že ceny za mobilné služby sú rovnaké všade v zahraničí (nielen v EÚ) a 14 % uviedlo, že nevie, ako to je. Pomerne vysoké je povedomie o tom, že používanie mobilu v rámci EÚ je za rovnaké ceny ako na Slovensku - myslí si to až 73 % opýtaných, pričom 27 % o tom nevie alebo nevie, čo si má o tom myslieť. Až 73% Slovákov jednoznačne potvrdilo, že vedia o možnosti využiť mobilné služby v európskom zahraničí za domáce ceny

Súčasné pravidlá využívania roamingových služieb v európskom zahraničí za domáce ceny čoskoro vypršia a Európsky parlament pripravuje ich revíziu. Tieňovým spravodajcom parlamentu pre roaming je po prvý raz poslanec zo Slovenska - Robert Hajšel, člen výboru ITRE pre priemysel, výskum a energetiku. Napriek pandémií dlhodobo stúpa spotreba dát či už doma alebo počas pobytu v zahraničí a významný vplyv na správanie užívateľov majú aj dynamicky sa rozširujúce nové technológie a zavádzanie 5G sietí, je preto najvyšší čas pristúpiť k revízií pravidiel. Okrem predĺženia platnosti sa plánuje presadiť skvalitnenie poskytovaných služieb, bezplatné sprístupnenie všetkých dostupných núdzových liniek, odstránenie diskriminácie či väčšiu informovanosť občanov v rodnom jazyku počas pobytu v zahraničí o doplnkových linkách pri domácom násilí, ochrane maloletých, zdravotne znevýhodnených a zraniteľných osôb, ale aj informácie o epidemiologickej situácií a obmedzeniach. „Verím, že sa podarí aj zabrániť situáciám, ktoré u mnohých nastali pri nevedomom použití satelitnej siete a následnom šoku pri pohľade na účet po príchode z dovolenky. Diskutovanou je téma nastavenia poklesu tzv. stropov veľkoobchodných cien za dáta, kde napriek oprávneným očakávaniam verejnosti treba brať do úvahy aj fakt, že rapídne zníženie týchto cien automaticky neznamená, že sa to premietne do zníženia cien na účtoch občanov. Hľadáme preto vyhovujúci a udržateľný kompromis, ktorý pri postupnom znižovaní cien a s tým súvisiacim navyšovaním objemu dát, ktoré môžu ľudia použiť, nespôsobí nestabilitu na trhu a prípadné technické výpadky. Práve v prípade menších krajín, ako napríklad Slovensko, by to totiž mohlo spôsobiť aj spomalenie ďalších investícií do infraštruktúry a sietí ďalšej generácie", dodal R. Hajšel.

Keďže súčasné pravidlá čoskoro vypršia, čas nás tlačí a potrebujeme sa dohodnúť do konca roka. Rokovať budeme počas leta a verím, že od jesene začneme tzv. trialógy medzi nami ako zástupcami Európskeho parlamentu, Radou a Komisiou tak, aby naši občania mohli od ďalšieho leta plynule využívať voľné telefonovanie, sms a dáta v zahraničí bez obmedzení a v kvalitnejšej a dostupnejšej podobe.

 

 

Aktualizácie: Výhovorka on-line mítingu

Až 21 % zamestnancov predstiera inštaláciu aktualizácií zariadenia, len aby sa nemuseli zúčastniť on-line hovoru alebo stretnutia. Táto výhovorka je dostatočne vierohodná, keďže aktualizácie softvéru môžu reálne narušiť pracovný deň zamestnanca. Viac než jedna tretina (35 %) zamestnancov uviedla aktualizácie tiež ako dôvod meškania na on-line konferenčný hovor. 

Podľa novej štúdie spoločnosti Kaspersky, ktorá skúmala postoje a návyky zamestnancov k aktualizáciám zariadení, sa časté stretnutia veľakrát považovali za jednu z najnepríjemnejších aktivít kancelárskej rutiny. Prechod na prácu z domu a virtuálne schôdzky tomuto problému nepomohli, keďže ľudia pociťovali únavu z videohovorov a na konci pracovného dňa sa cítili ešte vyčerpanejší. Časť zamestnancov si však našla zámienku na vynechanie niektorých videokonferenčných hovorov – tvárili sa, že ich pracovné zariadenie je mimo prevádzky kvôli aktualizáciám. Ich kolegovia mohli uveriť tejto výhovorke, keďže sami zažívajú potrebu aktualizácie svojich zariadení. Okrem zmeškaných stretnutí, až 37 % zamestnancov stratilo časť svojej neuloženej práce alebo údajov, keď sa im po nainštalovaní aktualizácií reštartoval počítač alebo notebook.

Niektorí zamestnanci vnímajú výpadok ich zariadenia ako príležitosť na prokrastináciu, pričom 27 % respondentov pripúšťa, že si inštalovali aktualizácie, aby zámerne mrhali časom v práci. Avšak vo väčšine prípadov zamestnanci nie sú príliš nadšení, keď je ich práca prerušená aktualizáciou: 65 % vyjadrilo želanie, aby sa aktualizácia uskutočnila mimo pracovnej doby kvôli udržaniu ich produktivity. „Aktualizácie sa zvyčajne sťahujú počas pracovnej doby v tzv. tichom móde a neovplyvňujú pracovné povinnosti. Avšak na to, aby došlo k ich nasadeniu do systému, je potrebný reštart zariadenia. Niektoré pracovné povinnosti samozrejme nemožno odložiť, takže používateľ môže svoje zariadenie obvykle reštartovať v istom časovom rámci. Ako môžeme vidieť, niektorí ľudia takéto oznámenia buď nezachytia, alebo to jednoducho nechcú urobiť. Preto môže dôjsť k požadovanému reštartu v tom najnevhodnejšom okamihu – napríklad tesne pred dôležitým hovorom alebo keď máte rozpísaný dlhý e-mail”, komentuje Miroslav Kořen.

Aby aktualizácie vyhovovali zamestnancom aj správcom IT sietí:

1. Aktualizácie plánujte skôr ku koncu pracovného dňa, kedy sú zariadenia ešte stále zapnuté a môžu si sťahovať požadované aktualizácie, no zároveň je už obvykle v tej dobe aktivita zamestnancov nižšia.

2. Ak je to možné, použite funkciu Wake-on-LAN. Táto technológia umožňuje zapnutie pracovných zariadení cez sieť, takže aktualizácie je možné sťahovať aj mimo pracovnej doby.

3. Rozdeľte používateľov do viacerých skupín, vrátane testovacej skupiny. Aktualizujte ich potom jednu skupinu po druhej, aby IT oddelenie mohlo všetkým včas pomôcť, ak dôjde k nejakým problémom.

4. Informujte zamestnancov o funkcii „automatického ukladania“ (AutoSave), ktorá je dostupná v niektorých softvéroch na produktivitu práce – automaticky ukladá všetky zmeny v dokumentoch.

5. Nainštalujte riešenie ochrany koncových bodov s funkciami správy opráv. Technológie detekcie správania a prevencie pred zneužitím nedajú útočníkom možnosť využiť nezaplátané bezpečnostné chyby.

ÚRSO: Verejná konzultácia o výnimkách

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) otvára verejnú konzultáciu ku kritériám udeľovania výnimiek z nariadení Komisie (EÚ) týkajúcich sa požiadaviek pripojenia do prenosovej alebo distribučnej sústavy. Pripomienky v rámci verejnej konzultácie je možné posielať v termíne od 21.06.2021 do 12.07.2021 elektronicky: denisa.lanikova@urso.gov.sk alebo písomne na poštovú adresu úradu.

Úrad spúšťa verejnú konzultáciu k vytvoreným kritériám, ktoré je potrebné splniť v prípade podania žiadosti o udelenie výnimiek z uvedených nariadení v súlade s nariadeniami Komisie (EÚ) č. 2016/631 zo 14. apríla 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre požiadavky na pripojenie výrobcov elektriny do elektrizačnej sústavy, č. 2016/1388 zo 17. septembra 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy a č. 2016/1447 z 26. septembra 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o požiadavkách na pripojenie sietí jednosmerného prúdu vysokého napätia a jednosmerne pripojených jednotiek parku zdrojov do elektrizačnej sústavy. 

Materiál na verejnú konzultáciu:

https://www.urso.gov.sk/kriteria-pre-udelovanie-vynimiek-z-nariadeni-komisie-eu-tykajucich-sa-poziadaviek-pripojenia-do-prenosovej-alebo-distribucnej-sustavy/

EU: Boj proti bezdomovectvu

Európske inštitúcie, vlády EÚ a občianska spoločnosť sa po prvýkrát zaviazali spolupracovať v boji proti bezdomovectvu v únii. Na konferencii na vysokej úrovni v Lisabone oznámili zriadenie Európskej platformy na boj proti bezdomovectvu s cieľom podnietiť dialóg, uľahčiť vzájomné učenie, zlepšiť dôkazovú základňu a monitorovanie a posilniť spoluprácu medzi všetkými aktérmi, ktorí sa usilujú bojovať proti bezdomovectvu.

Konferenciu na vysokej úrovni v Lisabone spoluorganizuje portugalské predsedníctvo Rady EÚ, Európska komisia a Európska federácia národných združení pracujúcich s bezdomovcami (FEANTSA). Účastníci konferencie podpísali „lisabonské vyhlásenie o európskej platforme na boj proti bezdomovectvu“, na základe ktorého sa daná platforma zriaďuje. Všetci sa zaviazali spolupracovať pod záštitou platformy a vykonávať opatrenia v rámci svojich príslušných právomocí. Zriadenie platformy je začiatkom procesu na dosiahnutie spoločného porozumenia, stanovenie záväzku a zabezpečenie konkrétneho pokroku v členských štátoch v boji proti bezdomovectvu. Prestavuje príležitosť nadviazať kontakt a spolupracovať s miestnymi aktérmi vrátane miest a poskytovateľov služieb. Všetci aktéri si tak budú môcť lepšie vymieňať znalosti a postupy a určiť efektívne a inovatívne prístupy, čo im umožní dosiahnuť pokrok pri odstránení bezdomovectva.

Ciele vyhlásenia:

• nikto nesmie spať na ulici z dôvodu nedostatku dostupného, bezpečného a vhodného núdzového ubytovania,
• nikto nesmie žiť v núdzovom alebo prechodnom ubytovaní dlhšie než je to nevyhnutné na úspešný prechod k trvalému bývaniu,
• nikoho nesmú prepustiť zo žiadneho zariadenia (napr. väzenia, nemocnice, zariadenia dlhodobej starostlivosti) bez ponuky vhodného ubytovania,
• pokiaľ to je možné, malo by sa zabrániť nútenému vysťahovaniu a nikto nesmie byť vysťahovaný bez toho, aby mu bola v prípade potreby poskytnutá pomoc pri hľadaní vhodného bývania;
• nikto nesmie byť diskriminovaný kvôli bezdomovectvu.

S cieľom podporiť inkluzívne politické opatrenia zamerané na boj proti bezdomovectvu sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ. Členské štáty budú investovať významnú časť svojich prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) na podporu sociálneho začlenenia a znižovania chudoby. Príležitosti na podporu investícií do sociálnej infraštruktúry vrátane sociálneho bývania poskytuje aj fond InvestEU. Nová platforma je takisto konkrétnym výsledkom akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Pomáha splniť obnovený záväzok inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov prijatý na májovom sociálnom samite v Porte, ktorého cieľom je podporiť silnú sociálnu Európu a spravodlivú a inkluzívnu obnovu po pandémii.

Upozorňujeme: Lákavé ponuky

Byť obozretní a nenaletieť na lákavú ponuku platí aj pre dovolenky a rôzne letné súťaže. Dôvodom na opakované upozornenie je niekoľkonásobné zvýšenie nahlásených pokusov o podvody, ktoré zaznamenala Československá obchodná banka (ČSOB). 

Najčastejšie o phishing, teda podvodné emaily, ktoré podvodník posiela hromadne. Snaží sa navodiť dojem, že ide o komunikáciu banky, ktorá prostredníctvom podvodného linku požaduje prihlásenie sa do elektronického bankovníctva, pričom sú čoraz sofistikovanejšie. Banka vždy, keď takúto podvodnú komunikáciu identifikuje, bezodkladne iniciuje znefunkčnenie priloženého linku, aby sa klienti ďalej nepreklikli k podvodníkovi. V posledných týždňoch sa na Slovensku rozšírili aj podvodné telefonáty s rovnakým cieľom, kedy útočníci vystupujú v mene banky a opäť žiadajú prístupové údaje do elektronického bankovníctva. Prechod na prácu z domu zároveň podporil rozšírenie útokov typu Microsoft fraud. Podvodníci snažia svoju obeť presvedčiť, že sú technikmi spoločnosti Microsoft a aplikovaním formy sociálneho inžinierstva sa pokúšajú naviesť svoje obete k tomu, aby im sprístupnili svoje zariadenia a následne od obete vylákajú prístupové údaje k bankovníctvu alebo čísla platobných kariet.

Začínajúca sa letná sezóna praje aj typickým pokusom o podvod, kedy útočníci sľubujú možnosť výhry letnej dovolenky, pričom zapojenie sa do súťaže alebo prevzatie výhry podmieňujú poskytnutím údajov o platobnej karte či platbou za víza vopred a podobne. Ide o neštandardné podmienky, podobne ako keď v uplynulých mesiacoch podvodníci vystupovali v mene pošty a prevzatia zásielky podmieňovali prevodom malej sumy. Klient im tak poskytol nielen finančné prostriedky, ale hlavne údaje o svojej platobnej karte. Ak zaevidujete skýkoľvek pokus o podvod, informujte vždy svoju banku a bezodkladne konajte aj v prípade, ak ste podvodníkovi údaje poskytli. Pri podozrení, že banková karta môže byť zneužitá, si ju okamžite zablokujte aj sami - či už v mobilnej aplikácii alebo cez internebanking.

5G: Rozšírenie aj za Bratislavu

Najmodernejšia 5G sieť je aktuálne dostupná na Slovensku pre väčšinu obyvateľov hlavného mesta v 17 lokalitách Bratislavy a aj v časti Banskej Bystrice (stredné Slovensko). Od pondelka 21. júna 2021 pribudli k územiam s dostupnosťou 5G tiež prvé tri dediny za hranicou hlavného mesta Slovenska. 

Medzi pokryté územia Bratislavy 5G sieťou Telekom patria: Jarovce, Rusovce, Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto, Kramáre, Ružinov, Trnávka, Vajnory, Rača, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Karlová Ves, Dúbravka, Lamač, Devín a Devínska Nová Ves (vrátane areálu Volkswagen). K nim teraz pribudli aj prvé dediny: Veľký Biel, Tomášov a Dunajská Lužná. Viaceré dediny v blízkosti hlavného mesta dosahujú vo vyťaženosti 4G siete pomerne vysoké hodnoty, preto sa operátor rozhodol priniesť 5G práve tam. Objem prevádzky tu razantne stúpa s postupnou výstavbou i vyššími dátovými nárokmi používateľov. Navyše aj počas dvoch vĺn pandémie a lockdownov ukázali veľký dopyt po dátach.

5G sieť s vysokou prenosovou kapacitou spustil v polovici mája t. r. na Slovensku aj ďalší operátor Orange - zatiaľ pre bratislavskú Petržalku a časť Banskej Bystrice.

Vodíkový pohon: Prvé čerpacie stanice

Na Slovensku majú pribudnúť prvé dve čerpacie stanice umožňujúce dopĺňať palivo do áut a autobusov na vodíkový pohon. Financované budú z európskych zdrojov v rámci podpory klimatickej neutrality, ktorú chce Európska únia dosiahnuť do roku 2050. Verejné obstarávanie vyhlásila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

Prvá čerpacia stanica s minimálnym tlakom plnenia 350 bar musí byť prispôsobená na operatívny presun, aby ju bolo možné pristaviť na vopred určené miesto v rámci Slovenska. Druhá čerpacia stanica s minimálnym tlakom plnenia 700 bar bude väčšinou umiestnená v Bratislave. Obe vodíkové čerpacie stanice budú využívané na dopĺňanie paliva vodíkových áut a autobusu, ktoré majú slúžiť v rámci projektu bezplatného energetického poradenstva Žiť energiou na odborno-prezentačné účely, ako aj na získavanie štatistických údajov o ich prevádzke. Predpokladá sa, že obe čerpacie stanice na vodík ba mali byť sprevádzkované k 1. októbru 2021. Úspešný uchádzač, ktorý vzíde z verejného obstarávania, bude musieť zabezpečiť okrem staníc aj samotné vodíkové palivo.

Hoci sa na Slovensku už predáva prvé vodíkové auto, čerpacie stanice na vodík stále nemáme, najbližšia je vo Viedni. V Česku majú čerpaciu stanicu na vodík už od roku 2009 a do roku 2023 ich chcú mať aspoň šesť. Najviac čerpacích vodíkových staníc v rámci EÚ je v Nemecku - takmer sto.

EU: Európsky prehľad výsledkov inovácie 2021

Inovačná výkonnosť v celej Európskej únii (EÚ)  zlepšuje, od roku 2014 sa zvýšila v priemere o 12,5 %. V rámci EÚ dochádza k neustálemu zbližovaniu; krajiny s horšími výsledkami rastú rýchlejšie ako krajiny s vyššou výkonnosťou, čím sa zmenšuje rozdiel v oblasti inovácie medzi nimi. 

V globálnom meradle vedie EÚ vo výkonnosti pred svojimi konkurentmi ako Čína, Brazília, Južná Afrika, Rusko a India, zatiaľčo Južná Kórea, Kanada, Austrália, Spojené štáty a Japonsko sú oproti EÚ ďalej. Tohtoročný európsky prehľad výsledkov inovácie vychádza z revidovaného rámca, ktorý zahŕňa nové ukazovatele digitalizácie a environmentálnej udržateľnosti, čím sa viac zosúlaďuje s politickými prioritami EÚ.

Hlavné zistenia

Na základe počtu bodov sa krajiny EÚ delia na štyri výkonnostné skupiny: inovační lídri, silní inovátori, mierni inovátori a noví inovátori.

• Švédsko je aj naďalej lídrom EÚ v oblasti inovácií, za ním nasledujú Fínsko, Dánsko a Belgicko, pričom inovačná výkonnosť všetkých týchto krajín je výrazne nad priemerom EÚ.
• Tieto výkonnostné skupiny sa vyznačujú sústredením v jednej zemepisnej oblasti, pričom inovační lídri a silní inovátori sú krajiny v severnej a západnej Európe a väčšina miernych a nových inovátorov sú krajiny v južnej a vo východnej Európe.
• Inovačná výkonnosť EÚ sa od roku 2014 zvýšila v priemere o 12,5 percentuálneho bodu. Najviac sa pritom zvýšila na Cypre, v Estónsku, Grécku, Taliansku a Litve.
• Päť členských štátov zaznamenalo zlepšenie výkonnosti o 25 percentuálnych bodov alebo viac (Cyprus, Estónsko, Grécko, Litva a Taliansko). V štyroch členských štátoch sa výkonnosť zlepšila o 15 až 25 percentuálnych bodov (Belgicko, Fínsko, Chorvátsko a Švédsko). V ôsmich členských štátoch sa výkonnosť zlepšila o 10 až 15 percentuálnych bodov (Česko, Holandsko, Lotyšsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko a Španielsko). Zvyšných desať členských štátov zaznamenalo zlepšenie výkonnosti do desať percentuálnych bodov.
• Z porovnania priemeru EÚ s vybranými globálnymi konkurentmi vyplýva, že Južná Kórea je najinovatívnejšou krajinou s inovačnou výkonnosťou o 36 % vyššou ako EÚ v roku 2014 a 21 % vyššou ako EÚ v roku 2021. EÚ vedie v tohtoročnom prehľade pred Čínou, Brazíliou, Južnou Afrikou, Ruskom a Indiou, zatiaľ čo Kanada, Austrália, Spojené štáty a Japonsko sú oproti EÚ ďalej.
• Inovačná výkonnosť sa od roku 2014 zvýšila v 225 regiónoch z celkového počtu 240 regiónov. Rozdiely v regionálnej výkonnosti sa časom zmenšovali.
• Najinovatívnejším regiónom v Európe je Štokholm vo Švédsku, za ktorým nasleduje Etelä-Suomi vo Fínsku a Oberbayern (Horné Bavorsko) v Nemecku. Hovedstaden v Dánsku je na štvrtom mieste a Zürich vo Švajčiarsku na piatom.

Výzva: Podpora inovácií a technológií

Výskumná agentúra ako správca programu Rozvoj obchodu inovácií a MSP vyhlásila novú Výzvu na predkladanie žiadostí o projekt na podporu inovácií a rozvoja podnikania (kód BIN 01). Zameriava sa predovšetkým na podporu malých a stredných podnikov v dvoch programových oblastiach: Zelené inovácie v priemysle a Verejnoprospešné technológie a pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní. Financovaná bude z Nórskych grantov aj štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Finančné prostriedky budú poskytnuté na projekty, ktoré prispejú k vývoju, zavádzaniu a komercionalizácii inovačných technológií, procesov a produktov. Mali by napríklad podporiť rast zamestnanosti, znižovanie emisií CO2 a produkcie odpadov, využívanie nových materiálov či inteligentných stavebných riešení. V oblasti verejnoprospešných technológií môže byť podporené zavádzanie produktov a služieb, ktoré pomáhajú starším osobám a hendikepovaným občanom. Môže ísť napríklad o systémy na monitorovanie životných funkcií, technológie pre lekársku starostlivosť vhodné na domáce použitie, inteligentné textílie a iné.

Výška finančného príspevku na projekt sa pohybuje v rozmedzí od 200.000 eur do 2.000.000 eur. Na výzvu sú vyčlenené finančné prostriedky vo výške 11.578.235 eur. Dátum uzatvorenia výzvy je 17. 9. 2021. Žiadosti o projekt sa predkladajú v anglickom jazyku v elektronickom systéme egrant. Viac informácií na vyskumnaagentura.sk/sk/granty-ehp-vyzvy/vyhlasene-vyzvy.

NKÚ: Slovensko nedokáže čerpať eurofondy

Čerpanie európskej finančnej pomoci je dlhodobo problematickou témou, na ktorú upozorňuje Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) pravidelne. V rámci programového obdobia 2014–2020 mohla Slovenská republika využiť 13,7 mld. eur, ale k záveru minulého roka sa podarilo vyčerpať len 39,7 % z alokovaných európskych financií (približne 5,5 mld. eur). V rámci platných pravidiel sa prostriedky z ukončeného sedemročného programového obdobia môžu postupne čerpať až do konca roku 2023. 

Napriek prijímaným opatreniam je Slovensko každý rok na konci rebríčka čerpania zo všetkých členských štátov Európskej únie. Do konca minulého roka sa naša krajina nedokázala dostať cez hranicu 40 % čerpaných prostriedkov. Doteraz najviac prostriedkov išlo tradične do oblasti dopravy, v ktorej sa už podarilo vyčerpať 2,16 mld. eur, čo však predstavuje iba 36 % z celkovej alokácie. Kontrahovanie bolo v rámci tohto programu na úrovni 80 % z celkovej alokácie. Vzhľadom na to, že v ostatných rokoch nastali pri dopravných projektoch vážne pozemkové, stavebnotechnické problémy, ako aj problémy pri verejnom obstarávaní, môžu nastať komplikácie, ktoré v konečnom dôsledku bude musieť riešiť vláda z národných, nie alokovaných európskych zdrojov. Kontrolóri poukazujú tiež na zvýšenie finančných opráv z titulu nezrovnalostí, ktoré sa dostali na úroveň 200 mil. eur. 

Nízka výška čerpania nie je dobrým signálom hlavne v období, kedy sú verejné rozpočty výrazne zaťažené mimoriadnymi výdavkami spojenými s minimalizáciou dopadov celosvetovej pandémie spôsobenej ochorením COVID-19. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa vyšplhal k 55 mld. eur a v porovnaní s rokom 2019 tak vzrástol o takmer 10 mld. eur. Slovenská republika sa napriek nepriaznivému vývoju stále drží uprostred členských krajín EÚ s dlhom 60,6 % HDP. Dlh na jedného obyvateľa Slovenska je už nad úrovňou 10.100 eur. Výšku celkového verejného dlhu najvýraznejšie ovplyvnili výdavky štátneho rozpočtu (23,5 mld. eur), ktoré boli v mimoriadne zložitom rozpočtovom roku o 7,8 mld. eur vyššie ako príjmy (15,7 mld. eur). Vládne výdavky 1,8 mld. eur, ktoré priamo súviseli s riešením mimoriadnej situácie spôsobenej ochorením COVID-19 zahrňujú aj európske prostriedky využité na úhradu výdavkov podpornej schémy Prvá pomoc vo výške 251,9 mil. eur a na poskytovanie úverov pre podnikateľov v sume 83 mil. eur. Podľa Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum (WIFO) Slovensko v roku 2020 vynaložilo na boj proti koronavírusu 4,9 % HDP. V porovnaní s finančnou krízou z roku 2009 slovenská vláda vyčlenila na boj s pandémiou dvanásťnásobne viac verejných zdrojov.