štvrtok 30. júna 2022

Radíme: Koľko vody vypiť?

U väčšiny dospelých tvorí voda 60 - 70 % telesnej hmotnosti. Voda je životne dôležitá pre správne fungovanie prakticky všetkých buniek, tkanív a orgánov v tele, rovnako je potrebná aj na správne trávenie a dopravenie živín do vašich buniek a pomáha tiež pri regulácii telesnej teploty. Voda tiež pôsobí ako akýsi „tlmič“ pre mozog a miechu a je aj mazivom pre kĺby, orgány a tkanivá. Adekvátny príjem vody môže dokonca pomôcť pri regulácii hmotnosti.

Koľko vody by ste mali denne prijať? Dnes sa odporúča zohľadniť vek, hmotnosť, pohlavie, úroveň fyzickej aktivity aj vonkajšiu klímu, spravidla je to okolo 2 litrov tekutín denne. Približne 70 - 80 % z prijatých tekutín by malo pochádzať z nápojov: najmenej polovica z nich by mala pochádzať z vody, o dosť menej z tekutín ako čaj, káva, mlieko a iné nápoje. Zvyšných 20 - 30 % by malo pochádzať z potravín bohatých na vodu, ako ovocie a zelenina. „Mnoho ľudí si kladie otázku, či sa konzumácia kofeínových nápojov, ako je káva a čaj, ráta do pitného režimu. Dobrou správou je, že mierne množstvo kofeínu vás neochudobňuje o vodu vo vašom tele. Avšak v tomto prípade je dôležité odsledovať si kalórie prijaté v kávových nápojoch, pretože väčšie množstvá smotany a cukru dokážu spraviť veľkú šarapatu“, dodáva Susan Bowermanová.

Ak nie ste dostatočne hydratovaní, vaše telo bije na poplach takými prejavmi ako smäd a sucho v ústach. Medzi príznaky nedostatočného príjmu tekutín patria tmavý moč, zápcha, zápach z úst, únava svalov či bolesti hlavy. Kým sa však váš smädný mechanizmus spustí, je už vaše telo dehydratované, preto je dôležité, aby ste počas dňa svedomite dbali na dostatočný príjem tekutín.

Tipy, ako zvýšiť príjem vody
• Začnite svoj deň veľkým pohárom vody, a to ešte pred svojou rannou kávou alebo čajom – vytvoríte si vďaka tomu zdravý zvyk, ktorý vám vydrží po celý život.
• Preskúmajte svoje pracovné návyky. Ak máte sklon tráviť veľa času za stolom predtým, než sa pustíte do práce, postavte si na stôl džbán s vodou. Bude vám pripomínať, že treba piť a zároveň budete motivovaní usrkávať si z vody počas dňa, vďaka čomu splníte svoj cieľ príjmu tekutín. Ak pracujete v externých podmienkach, uistite sa, že máte pohodlný prístup k vode (alebo ju majte so sebou).
• Nastavte si na smartfóne časovač alebo použite aplikáciu, ktorá vám bude pripomínať, že sa máte napiť.
• Osviežte váš pitný režim. Pridajte do vody citrusy, bylinky, ovocie alebo šťavu, aby ste zlepšili chuť vášho nápoja; vyberajte si radšej bublinkové a nesladené nápoje alebo si dajte čaj s citrónom; zároveň držte džbán s nápojom v chladničke, aby ste ho mali v lete po ruke príjemne studený a osviežujúci.


EU: Nové partnerstvo v oblasti kultúry a tvorivosti

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) oznámil zriadenie svojho znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) pre kultúru a tvorivosť, a tým doplnil osem už existujúcich spoločenstiev, z ktorých každé rieši naliehavý spoločenský problém: klímu, digitalizáciu, energetiku, zdravie, suroviny, potraviny, výrobu, mobilitu v meste.

S cieľom uľahčiť zriadenie EIT Culture & Creativity, poskytne EIT víťaznému partnerstvu počiatočný grant až do výšky šiestich miliónov eur, aby sa zaručilo, že bude čo najskôr plne funkčné. Keď bude partnerstvo fungovať na plné obrátky – a ponúkať vzdelávacie programy, podporovať inovačné projekty a poskytovať služby v oblasti zakladania podnikov a služby podnikateľskej akcelerácie v celej Európe – jeho ročný grant sa zvýši a v rámci súčasného programu Horizont Európa by mohol dosiahnuť úroveň približne 70 miliónov EUR ročne. Okrem toho sa predpokladá, že ZIS vďaka pákovému efektu získa ďalšie finančné prostriedky zo súkromného a verejného sektora.

Cieľom konzorcia bude najmä:
  • Zbúrať hranice vo vzdelávaní v kultúrnych a kreatívnych odvetviach vyučovaním špičkových technológií ako medziodvetvových zručností pre tvorivých pracovníkov,
  • Prinášať účelové inovácie, ktoré využívajú silu kultúrnych a kreatívnych odvetví na rozvoj inovačných služieb,
  • Transformovať podniky v kultúrnych a kreatívnych odvetviach prostredníctvom podpory inovácií, inkubačných schém, novátorských investícií a filantropického financovania,
  • Zviditeľňovať prácu a hodnotu kultúrnych a kreatívnych odvetví, najmä kultúry a dedičstva, ako zabezpečovateľa hospodárskej obnovy a spoločenskej súdržnosti,
  • Prehlbovať uznanie a znalosti o kultúrnych a kreatívnych odvetviach a ich jedinečných prínosoch pre výskum a inováciu, prostredníctvom novátorských, dátovo orientovaných postupov.
Vytvorí synergie nielen s vnútroštátnymi a lokálnymi partnermi, ale aj s inými programami a fondmi EÚ, ako je špecializovaný výskumný klaster pre kultúru, tvorivosť a inkluzívnu spoločnosť v rámci programov Horizont Európa a Kreatívna Európa. 

Ransomvér: Až pätina organizácií zažije výpadok

V priebehu posledných 12 mesiacov zaznamenalo výpadok prevádzky v dôsledku ransomvérového útoku 20 % respondentov lokálneho prieskumu Acronis. Ransomvérovému útoku čelila zhruba polovica českých a slovenských organizácií, tretina útok dokázala odraziť, v ostatných prípadoch, bohužiaľ, došlo k zašifrovaniu dát a výpadkom prevádzky.

Ak sa organizácia stane terčom takého útoku, má niekoľko možností, ako sa vyhnúť najhoršiemu. Môže ho napríklad úplne bez následkov odraziť s využitím antimalvéru či špeciálnej ochrany proti ransomvéru. Ak už dôjde k zašifrovaniu dát, stále môžu rýchlo obnoviť prevádzku pomocou disaster recovery či funkčných záloh. Ak ale zlyhajú aj zálohy, potom musí organizácia čeliť dlhodobému výpadku prevádzky so všetkými dôsledkami. Preto IT správcovia odporúčajú, aby sa špeciálna pozornosť venovala nielen ochrane ostrých dát ale aj ochrane záloh.

Najzaujímavejšie zistenia prieskumu zahŕňajú:
• 47 % organizácií sa v posledných 12 mesiacoch vôbec nestretla s ransomvérom, 33 % útok odrazila, u 18 % došlo k zašifrovaniu a krátkodobému výpadku, u 2 % došlo k zašifrovaniu a dlhodobému výpadku.
• Podľa 61 % opýtaných IT správcov je najdôležitejším faktorom ochrany dát funkcia nezmeniteľnosť záloh, 34 % uviedlo aktívnu self-defense ochranu backup systému a 30 % umiestnenie záloh v cloude.
• 93 % IT odborníkov zmienilo Windows systémy ako platformu, na ktorú sú najviac vedené podobné útoky. Konkurenčný macOS uviedlo iba 5 % IT správcov.


SR: Usmernenie regulátora bude potrebné prepracovať

Slovenská legislatíva už má prvé záväzné stanovisko regulátora v oblasti cookies a získavania súhlasu návštevníkov internetových stránok. Aj keď podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nemá povinnosť zverejňovať usmernenia k problematike cookies. Odborníci hodnotia snahu úradu pozitívne, no poukazujú na nedostatočné skúsenosti s výkladom GDPR a z toho prameniace rozpory.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v máji t. r. zverejnil stanovisko odboru štátneho dohľadu k problematike získavania súhlasu s cookies, ktoré je doteraz jediným platným usmernením regulátora k používaniu cookies na Slovensku. „Z usmernenia je však zrejmé, že pre štátnych zamestnancov, ktorí doteraz nesledovali usmernenia Výboru (EDPB), rozhodnutia zahraničných dozorných orgánov, prípadne relevantnú judikatúru, je veľmi ťažké sa v priebehu len niekoľkých mesiacov zorientovať v spleti pravidiel a výkladov. Usmernenie nevie zakryť doteraz neexistujúcu prax Úradu pre reguláciu vo vzťahu ku cookies a ani absenciu skúseností Úrad pre reguláciu s výkladom GDPR,“ upozorňuje Jakub Berthoty. Podľa neho má úrad problém tiež pochopiť vzťah medzi účelom spracúvania a typom cookies, pričom si spája zlučiteľnosť účelov s typmi cookies. „Typy cookies sú len akési zaužívané kategórie, používané skôr v hovorovej reči. Podstatný tu je účel spracovania. Osobne nevidím žiadny rozdiel medzi štatistickou a analytickou cookienou a ani usmernenie tieto rozdiely nepopisuje. Takisto pre mňa nie je jasné, či napríklad Google Analytics cookiena predstavuje štatistickú, analytickú alebo marketingovú cookienu. Z hľadiska GDPR je totiž rozhodujúce to, na aký účel prevádzkovateľ získané údaje spracováva,“ približuje Jakub Berthoty.

Medzi ďalšie nedostatky v usmernení patrí aj absencia vysvetlenia informačných povinností (Cookies policy) a to napriek skutočnosti, že otázka súhlasu je s informačnými povinnosťami kriticky previazaná. Usmernenie tiež nevysvetľuje vzťah medzi ePrivacy a GDPR ani judikatúru SDEÚ (Planet 49). Rovnako absentuje práca s ostatnými kľúčovými usmerneniami Výboru (EDPB) aj s usmerneniami zahraničných dozorných orgánov, ktoré obsahujú viaceré výkladové nuansy dôležité pre prax. Usmernenie sa tiež nevenuje odvolaniu súhlasu ani súhlasu detí a chýbajú aj praktické príklady. V usmernení úradu nájdeme dokonca aj absolútne nezmysly, ako napríklad tvrdenie, že nevyhnutné cookies „neukladajú ani nespracúvajú žiadne osobné údaje užívateľov a ich jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete“ alebo už spomínané chaotické narábanie s účelmi spracúvania.

streda 29. júna 2022

5G: V roku 2022 viac než miliarda používateľov

Globálny tok dát v mobilných sieťach sa za posledné dva roky zdvojnásobil. Do roku 2027 sa očakáva 4,4 miliardy platiacich používateľov v sieťach 5G. Pevný bezdrôtový prístup (FWA) bude v roku 2022 predstavovať 20 % celkovej prevádzky v mobilných dátových sieťach. Cez 5G siete bude do roku 2027 prechádzať 60 % celosvetového toku mobilných dát.

V nasledujúcich piatich rokoch bude na čele rebríčka regiónov s najvyšším pokrytím 5G sieťami severná Amerika. Do roku 2027 tam má túto technológiu využívať až 90 % zákazníkov mobilných operátorov. Nasledovať bude západná Európa s 82 %. Takúto prognózu prináša najnovšie vydanie správy Ericsson Mobility Report. Predpovedá tiež, že míľnik jednej miliardy používateľov 5G sietí globálne sa podarí dosiahnuť koncom roka 2022. Regiónmi na porovnateľne vysokej úrovni zavádzania 5G budú podľa správy aj štáty Perzského zálivu (80 %) a východná Ázia (74 %). Stredná a východná Európa bude pozadu s očakávaným 33-percentným rozšírením 5G medzi používateľmi v roku 2027. Z 10 uvažovaných makroregiónov za ňou zaostanú len Blízky východ so severnou Afrikou (23 %) a subsaharská Afrika (10 %). Krajiny SVE podľa správy Ericsson Mobility Report predbehne aj juhovýchodná Ázia/Oceánia s rozšírením 5G na úrovni 46 %, India (39 %) a Latinská Amerika (35 %).

Správa predpokladá, že do roku 2027 bude z globálneho hľadiska využívať technológie 5G takmer polovica zákazníkov mobilných operátorov. Počet ich používateľov by v tom čase mal prekročiť číslo 4,4 miliardy. Tok dát v mobilných sieťach sa za uplynulé dva roky celosvetovo zdvojnásobil. Tento nárast prevádzky bol spôsobený zvýšeným využívaním smartfónov a mobilného širokopásmového pripojenia, ako aj digitalizáciou spoločnosti a biznisu. Aktuálne štatistiky a predpovede ukazujú, že dopyt po dátovej konektivite a digitálnych službách je a zostane silný, a to napriek globálnej pandémii Covidu-19 a geopolitickým neistotám. Novými používateľmi mobilného širokopásmového pripojenia sa každoročne stáva niekoľko stoviek miliónov ľudí. 5G sa rozširuje rýchlejšie ako všetky predchádzajúce generácie mobilných technológií. K pokrytiu sieťami 5G má v súčasnosti prístup približne štvrtina svetovej populácie. Len počas prvého štvrťroka 2022 pribudlo asi 70 miliónov nových používateľov 5G. Do roku 2027 budú mať prístup k 5G približne tri štvrtiny svetovej populácie.

Správa zdôrazňuje aj čoraz dôležitejšiu úlohu, akú hrá pevný bezdrôtový prístup (FWA) pri poskytovaní širokopásmových služieb. Počet FWA pripojení v roku 2022 presiahne 100 miliónov, pričom toto číslo sa do roku 2027 viac ako zdvojnásobí a dosiahne takmer 230 miliónov. Pokiaľ ide o Internet vecí (IoT), správa uvádza, že v roku 2021 širokopásmový internet vecí (4G a 5G) predbehol 2G a 3G v úlohe technológie, ktorá spája najväčšiu časť všetkých mobilných zariadení pripojených k IoT. Predstavoval 44 percent všetkých IoT pripojení. Masívne technológie Internetu vecí (NB-IoT, Cat-M) vzrástli v roku 2021 celosvetovo takmer o 80 % a dosiahli takmer 330 miliónov pripojení. Očakáva sa, že aj počet zariadení IoT pripojených týmito technológiami v roku 2023 predbehne 2G/3G.


EU: Zásobníky plynu

Európsky parlament prijal predpis, ktorého cieľom je urýchliť napĺňanie zásobníkov plynu pred zimou. Nové nariadenie, ktoré už schválili ministri členských štátov, stanovuje povinnosť naplniť do 1. novembra 2022 zásobníky plynu minimálne na 80 %. Členské štáty a prevádzkovatelia zásobníkov by sa však mali usilovať naplniť ich na 85 %. Pre nasledujúce roky sa minimálna úroveň rezerv navýši na 90 % s cieľom ochrániť Európanov pred možným prerušením dodávok. 

Zásobníky plynu sa na základe nariadenia stanú súčasťou kritickej infraštruktúry. Všetci prevádzkovatelia zásobníkov budú musieť povinne podstúpiť proces certifikácie, aby sa tak predišlo rizikám spojeným s možným vonkajším zasahovaním. Tí prevádzkovatelia, ktorí certifikáciu nezískajú, sa budú musieť vzdať vlastníctva alebo kontroly nad zásobníkmi plynu v Európskej únii.

Európska komisia  najneskôr v auguste 2022 zverejní usmernenie o tom, ako môžu krajiny EÚ spoločne nakupovať plyn. Takýto nákup môže dobrovoľne iniciovať skupina dvoch alebo viacerých členských štátov.



Výzva: Inovačné poukážky Slovensko 2.0

Podnikatelia na Slovensku môžu opäť žiadať o priamu finančnú pomoc na inovácie svojich produktov a služieb. Slovenská inovačná a energetická agentúra otvára výzvu na inovačné poukážky Slovensko 2.0 už 4. júla 2022. Pomoc je zameraná na spracovanie surovín a polotovarov, rozvoj odolných a zdravých lokálnych potravín a na zvyšovanie energetickej efektívnosti v podnikoch.

Výzva bude otvorená do 30. júla 2022, zapojiť sa môžu všetky slovenské podniky, ktoré podnikajú minimálne jeden rok. Žiadatelia musia byť fyzické či právnické osoby, ktoré majú sídlo mimo Bratislavského kraja a v minulosti im nebola preplatená inovačná poukážka z projektu inovujme.sk. Výška spolufinancovania je 15 % celkovej ceny inovácie. Hodnota poukážky je od 2 do 10-tisíc eur. 

Inovačné poukážky Slovensko 2.0 môžu pomôcť napríklad pri zavádzaní nových technológií v potravinárskej výrobe, výskume a vývoji energetických systémov, posilnení potenciálu národných potravinových systémov a tiež pri poradenstve v oblasti duševného vlastníctva a transferu technológií. Podmienky žiadosti o inovačnú poukážku a oblasti finančnej podpory nájdu žiadatelia na webovej stránke inovujme.sk. Informácie získajú aj telefonicky, emailom či osobne v piatich regionálnych konzultačných centrách.


Radíme: Vetranie alebo klimatizácia?

Horúčavy dokážu spôsobiť prehriatie organizmu, zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Najvhodnejším a najprirodzenejším spôsobom na zvýšenie prúdenia vzduchu v priestoroch je podľa úradu verejného zdravotníctva vetranie, pomôže aj tienenie a správne nastavená klimatizácia.

Najvhodnejšie je vetrať v noci alebo skoro ráno, pred prehrievaním miestností pomôže tienenie roletami alebo žalúziami. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča udržiavať v interiéri teplotu pod 32 stupňov Celzia počas dňa, v noci by nemala prekročiť 24 stupňov Celzia. Pri používaní ventilátorov je potrebné ich umiestniť a nasmerovať mimo prítomných osôb. Úrad radí tiež odpojiť elektrické zariadenia, ktorých používanie nie je nevyhnutné. Zo zariadení totiž môže sálať teplo a môže tak dochádzať k zohrievaniu vzduchu v interiéri. 

Pri prechode z chladného do horúceho prostredia môže prísť k tzv. teplotnému šoku, ktorý dokáže celkovo oslabiť organizmus. Klimatizáciu je preto vhodné nastaviť tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia. Nesprávne používaná klimatizácia môže hlavne pri dlhých cestách uškodiť aj v aute, preto úrad odporúča klimatizáciu časovo regulovať na desať až 15 minút za hodinu.

utorok 28. júna 2022

SR: Zaokrúhľovanie na pošte

Od 1. júla 2022 začína na Slovensku platiť novela zákona o cenách, ktorá má minimalizovať obeh jednocentových a dvojcentových mincí povinným zaokrúhľovaním platieb v hotovosti. Okrem predajní sa s touto novinkou budeme stretávať aj na pošte. Výnimkou zo zaokrúhľovania na poštách budú výplaty dôchodkov, dávok, súm zaslaných poštovými poukazmi / e-poukazmi na výplatu a výplatných operácií Poštovej banky, ktoré nie sú realizované spoločne s ostatnými službami Slovenskej pošty. Rovnako pri platbách za služby Slovenskej pošty platobnou kartou sa platby nebudú zaokrúhľovať. 

Ostatné všetky prijímané platby v hotovosti bude aj Slovenská pošta od júla t. r. zaokrúhľovať podľa určených pravidiel na 5 eurocentov. Celkový zvyšok nezaokrúhlenej platby platenej v hotovosti, ktorý je nižší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nadol a celkový zvyšok nezaokrúhlenej ceny platenej v hotovosti, ktorý je rovný alebo vyšší ako polovica hodnoty 5 eurocentov, sa zaokrúhľuje nahor. Ak je platba platená v hotovosti súčtom cien / platieb za viac služieb, zaokrúhľuje sa takto až výsledná suma platená v hotovosti. Jedno a dvojcentové mince naďalej zostanú zákonným platidlom.

Slovenská pošta bude prijímať bez obmedzení od 1.7.2022 zásielky s dobierkovou sumou, ktorá nie je zaokrúhlená na 5 eurocentov. Pri úhrade dobierkovej sumy v hotovosti sa táto zaokrúhli podľa platných pravidiel „na účet“ Slovenskej pošty. Odosielateľovi zásielky bude zo strany Slovenskej pošty prevedená na účet dobierková suma, ktorú zadal odosielateľ pri podaní zásielky (nezaokrúhlená); v prípade výplaty dobierkovej sumy v hotovosti (Dobierka na adresu), bude táto suma zaokrúhlená podľa platných pravidiel.

EU: Zmeny pre Erasmus+

Európsky parlament vyzýva na odstránenie prekážok, ktoré obmedzujú dosah hlavného programu Európskej únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport. Suma finančných prostriedkov vyplatených prostredníctvom grantov na mobilitu je v niektorých prípadoch stále nedostatočná a môže viesť k vylúčeniu tých študentov, ktorí si mobilitu nemôžu dovoliť. Erasmus+ si žiada tiež väčšiu flexibilitu v prípade kríz, ako je súčasná vojna na Ukrajine.

Poslanci vyzývajú na navýšenie finančných prostriedkov, ktoré sú pridelené na opatrenia na začleňovanie do programu Erasmus+ v roku 2023. Na oslovenie ľudí zo znevýhodneného prostredia alebo osôb s osobitnými potrebami sú podľa poslancov potrebné lepšie prispôsobené riešenia financovania ako predfinancovanie, doplnkové granty, platby vopred a jednorazové platby, ktoré by pomohli pokryť ich potreby, najmä životné náklady.  Žiadajú aj o poskytnutie väčšej pomoci ukrajinským študentom a väčšej podpory ukrajinským inštitúciám poskytujúcim vysokoškolské vzdelávanie.

Parlament tiež vyzýva na odstránenie byrokracie a uľahčenie pochopenia procesu účasti na programe Erasmus+, keďže administratívna záťaž sa týka najmä osôb s osobitnými potrebami. Je potrebné riešiť aj pretrvávajúce problémy súvisiace s IT nástrojmi programu Erasmus+, aby sa odstránili prekážky prístupu pre menšie organizácie a starších účastníkov. Poslanci okrem iného navrhujú zaviesť „hybridnú mobilitu“ pre osoby so zdravotným znevýhodnením, zlepšiť usmernenia Európskej komisie o tom, ako čo najlepšie osloviť študentov so zdravotnými problémami, kultúrnymi rozdielmi, hospodárskymi, geografickými a sociálnymi prekážkami, ako aj investovať viac do jazykovej prípravy pre žiadateľov a cielených informačných kampaní.




































Výzva: Letné školy

Upevnenie vedomostí a znalostí žiakov, ale aj podpora pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či z Ukrajiny. To je cieľom takzvaných letných škôl, ktoré sa budú na Slovensku organizovať už po tretí raz. Základné, špeciálne základné školy, špeciálne výchovné zariadenia a spojené školy, ktoré majú organizačnú zložku základnej školy a sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení, sa môžu zapojiť do výzvy na organizáciu letných škôl do 30. júna 2022. Maximálny peňažný príspevok je 10 tisíc eur.

Letné školy budú realizované od 11. júla do 26. augusta. 2022. Školy si môžu vybrať termín podľa vlastných potrieb a podľa záujmu žiakov a rodičov. Do výzvy sa môžu zapojiť základné školy, špeciálne základné školy, špeciálne výchovné zariadenia a aj spojené školy, ktoré majú organizačnú zložku základnej školy. Každá škola môže požiadať o príspevok v maximálnej hodnote 10-tisíc eur, ktoré využije na odmenu pre učiteľov letnej školy, zabezpečenie pomôcok, dopravy či stravného pre žiakov. Jeden cyklus trvá nepretržite dva týždne, teda desať pracovných dní, čomu budú prispôsobené aj finančné prostriedky, ktoré škola dostane. Tak ako vlani bude denný rozsah výchovno-vzdelávacích aktivít možný v dvoch variantoch. Krátky trvá štyri až šesť vyučovacích hodín a dlhý sedem až desať.

V minulom roku sa do Letných škôl zapojilo 16-tisíc detí, tento rok by sa počas letných mesiacov malo vzdelávať viac než 20-tisíc žiakov. Do činnosti Letnej školy 2022 sa budú môcť v podporných školách zapojiť tak ako v predchádzajúcich rokoch aj dobrovoľníci, neziskový sektor, komunitné centrá, prípadne aj matky ukrajinských detí.

IT: Stres zamestnancov

Vysoká zodpovednosť a rastúce požiadavky používateľov prehlbujú stres IT personálu. ZEBRA SYSTEMS na základe svojho dopytovania sa medzi partnermi zistila, že rastie priemerný počet používateľov, o ktorých sa stará každý IT administrátor – každý zo 40 % lokálnych IT správcov sa teraz stará o viac ako 150 a 11 % dokonca o viac než 300 používateľov. Zvyšujúce sa nároky zo strany používateľov a zodpovednosť za bezproblémový chod firemných sietí prehlbujú stres administrátorov a môžu v krajnom prípade viesť k vyššej chybovosti či fluktuácii IT personálu.

Priemerná veľkosť firemnej IT infraštruktúry neustále rastie a rovnako tak sa zvyšuje jej dôležitosť v každodennom podnikaní. To kladie enormné nároky na zaistenie chodu s minimálnymi výpadkami a na zabezpečenie pred kybernetickými incidentmi. IT administrátori sa dostávajú pod tlak ako vedenia podnikov, tak užívateľov stále viac závislých na rade IT nástrojov a služieb, takže hľadajú spôsob, ako zvýšiť svoju produktivitu a pritom nepoľaviť z bezpečnostných nárokov.

Kľúčové zistenia:
  • O menej než 30 používateľov sa stará 9 % IT správcov, 13 % sa stará o 30 – 75 používateľov, 38 % o 75 – 150 používateľov, 29 % o 150 – 300 používateľov a 11 % o viac než 300 používateľov.
  • Hlavným dôvodom vysokého stresu IT administrátorov je vysoká zodpovednosť (71 % opýtaných), rastúce nároky užívateľov (56 %), príliš mnoho využívaných nástrojov (29 %) a rast kybernetických útokov (27 %).
  • Kľúčové na zvýšenie ich produktivity je vyššia úroveň automatizácie (70 %), integrácia nástrojov pre IT správu (56 %), komfortné pracovné prostredie (37 %) a zvýšenie firemných IT rozpočtov (26 %).





pondelok 27. júna 2022

Radíme: Poistná udalosť

Letné mesiace sa každý rok spájajú so zvýšeným počtom ľudí, ktorí sa rozhodli cestovať automobilmi. Väčšia frekvencia áut na cestách prijáša väčší počet škodových udalostí a dopravných nehôd. Odborníci odporúčajú pred cestou venovať zvýšenú pozornosť kontrole vozidla a potrebným dokladom, akými sú platné povinné zmluvné poistenie (PZP), havarijné poistenie či STK a emisná kontrola. 

Kľúčovým je platné povinné zmluvné poistenie vozidla, pretože chráni v prípade škodovej udalosti, ktorou ste spôsobili škodu na cudzom vozidle, majetku alebo zdraví. „Ak vinník PZP nemá, náhradu škody poškodenému za neho uhrádza Slovenská kancelária poisťovateľov z garančného fondu a následne ju od vinníka vymáha formou regresu. Tieto škody však de facto platia všetci ostatní zodpovední vodiči, pretože príjmy garančného fondu sú tvorené z poistného z PZP,” vysvetľuje Eva Jacková. Doklad o platnosti PZP, takzvaná biela karta, zabezpečuje v prípade potreby plnenie pri vyššie spomenutých situáciách. „Vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že kvôli dvom nezaplateným dňom v prípade škody, si bude poisťovňa od účastníka, ktorý nehodu spôsobil nárokovať dokonca až 100 % plnenie. Je to samozrejme skôr ojedinelý prípad, nakoľko v takýchto prípadoch poisťovňa berie do úvahy počet nezaplatených dní, ako aj platobnú disciplínu klienta. Je však určite dobré mať povinné zmluvné poistenie pred cestou v poriadku,” potvrdzuje Štefan Fajnor. Okrem kontroly platnosti PZP je dôležité overiť si, či biela karta obsahuje krajiny, kam dovolenkujúci cestuje.

Vyčerpávajúca cesta a dlhé hodiny strávené na cestách zvyšujú riziko nehody. Preto je dobré myslieť aj na prípady, kedy môže vzniknúť škoda na vlastnom vozidle, či už vlastnou vinou, počasím alebo inou neočakávanou okolnosťou a mať v poriadku aj havarijné poistenie. Podľa údajov SLASPO počet registrovaných vozidiel v SR v roku 2021 presiahol 3,43 milióna. Havarijné poistených je z nich len necelých 21 %. Počet poistných udalostí plnených z PZP v roku 2021 bol takmer 120 tisíc a z havarijného poistenia 177 tisíc. Ak vodič nemá havarijné poistenie, tak pri nehode, ktorú sám zavinil, si škodu na vlastnom vozidle musí hradiť v celom rozsahu sám. Ako súčasť cestovného poistenia ponúkajú viaceré poisťovne aj balík autopoistenia spolu s asistenčnými službami v prípade cesty do zahraničia, na ktoré klienti často zabúdajú, alebo ich nevyužijú. Väčšinou kryje náklady na ubytovanie, odťahovú službu a príjazd servisného technika. Rozsah krytia samozrejme závisí už od konkrétnej poisťovne. Medzi najčastejšie chyby, na ktoré odborníci upozorňujú je výber poistenia na základe najnižšej ceny. 

EU: Letectvo s nulovými emisiami

Súkromné aj verejné subjekty z leteckej komunity odhodlané podporovať uvedenie lietadiel s nulovými emisiami do prevádzky Európska komisia vyzýva, aby vyplnili on-line formulár a pripojili sa k Aliancii pre letectvo s nulovými emisiami. Prvé zasadnutie valného zhromaždenia sa uskutoční na jeseň tohto roku. Očakáva sa, že v nadchádzajúcich dvoch desaťročiach sa uvedie na trh vyše 44.000 nových lietadiel. Potenciálny objem trhu s lietadlami s nulovými emisiami sa odhaduje na 26.000 kusov do roku 2050 s celkovou hodnotou 5 biliónov eur.

Zámerom Aliancie pre letectvo s nulovými emisiami je pripraviť letecký ekosystém na uvedenie vodíkových a elektrických lietadiel do prevádzky a zabezpečiť tak, aby letecká doprava prispievala k cieľu, ktorým je dosiahnuť klimatickú neutralitu v Európskej únii do roku 2050. Aliancia združí zástupcov výrobcov lietadiel, leteckých spoločností, letísk, energetických spoločností a poskytovateľov palív, normalizačných a certifikačných agentúr, záujmových skupín cestujúcich a ochrancov životného prostredia a regulačných orgánov. 

Spoločne sa budú snažiť identifikovať všetky prekážky, ktoré bránia uvedeniu vodíkových a elektrických lietadiel do prevádzky, vypracujú odporúčania a plán na ich riešenie, budú podporovať investičné projekty a budú vytvárať synergie a dynamiku medzi členmi aliancie. Členovia budú riešiť najmä otázky, ako sú požiadavky na palivo a infraštruktúru vodíkových a elektrických lietadiel na letiskách, normalizácia a certifikácia a dôsledky pre prevádzkovateľov (letecké spoločnosti) a manažment letovej prevádzky.


On-line: Kalkulačka na sociálne odvody

Na informatívny výpočet poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) od 1. júla 2022 zverejnila na svojich webových stránkach Sociálna poisťovňa on-line kalkulačku. Podľa nej jednoducho zistia, či im vznikne od 1. júla 2022 (resp. od 1. októbra 2022 pri odloženom daňovom podaní) povinnosť platiť sociálne poistenie a zároveň si môžu vypočítať aj jeho výšku.

Do on-line kalkulačky na informatívny výpočet poistného od 1. júla 2022 sa najprv vloží údaj o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjmy bez odpočítania výdavkov). Kalkulačka oznámi, či SZČO k 1. júlu 2022 (resp. k 1. októbru 2022) vzniklo, alebo naďalej trvá povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, alebo jej poistenie zaniklo. V prípade, že je povinná platiť poistné, pokračuje v jeho výpočte po kliknutí na Vypočítaj vymeriavací základ. Následne postupuje podľa návodu on-line kalkulačky. V prípade, že SZČO pozná svoj vymeriavací základ, môže do kalkulačky zadať iba tento údaj. Po kliknutí na Vypočítaj kalkulačka vypočíta sumu sociálneho poistenia.

Výpočet v kalkulačke je informatívny a Sociálna poisťovňa bude informovať SZČO o zmene v ich poistení do 21. júla 2022 formouoznámenia, ak od 1. júla 2022 vzniká SZČO povinné poistenie, a tiež ak jej povinné poistenie pokračuje, alebo zaniká. Prvú platbu za júl 2022 potom SZČO uhradí do 8. augusta 2022. Sociálna poisťovňa bude následne v októbri podobne informovať aj SZČO, ktoré majú predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.

Novinka: Povinné zaokrúhľovanie

Obmedzenie používania 1- a 2- centových euromincí v hotovosti platí už v piatich krajinách eurozóny: Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a Taliansko. Od 1. júla 2022 sa pridáva aj Slovensko, kde začína platiť povinnosť zaokrúhľovať konečnú sumu nákupov v hotovosti na najbližších päť centov. Zaokrúhľovanie sa nevzťahuje na bezhotovostné platby kartou, mobilom či smart hodinkami. Národná banka Slovenska (NBS) dodáva, že 1- a 2- centové mince zostávajú zákonným platidlom aj po 1.7.2022, preto platí aj naďalej povinnosť ich prijímať pri hotovostných platbách.

Zaokrúhľovať sa bude konečná suma nákupu v hotovosti (nie jednotlivé položky nákupu) na najbližší 5 cent, viď. tabuľka NBS.

Celková konečná suma nákupu zaplatená v hotovosti končiaca na:Zaokrúhlenie na:PríkladSuma po zaokrúhlení platená v hotovosti
1 cent alebo 2 centy0 centov12,42 EUR12,40 EUR
3 centy alebo 4 centy5 centov12,43 EUR12,45 EUR
5 centov5 centov12,45 EUR12,45 EUR
6 centov alebo 7 centov5 centov12,47 EUR12,45 EUR
8 centov alebo 9 centovnajbližší násobok 10 cent12,48 EUR12,50 EUR

Pri kombinácii hotovosti a bezhotovostnej platby, napr. platobná karta + hotovosť, alebo stravné lístky/darčekové poukážky + hotovosť, sa zaokrúhľuje len tá časť sumy, ktorá pripadá na platbu v hotovosti. 
Príklad: konečná suma nákupu bude v hodnote 36,99 EUR:
Hotovosť + platobná karta: 30 EUR zaplatí v hotovosti a 6,99 EUR zaplatí platobnou kartou – konečná suma nákupu sa nezaokrúhľuje.
Stravné lístky/darčekové poukážky a pod. + hotovosť: 30 EUR zaplatí stravnými lístkami, darčekovými poukážkami a podobne a 6,99 EUR zaplatí hotovosťou – zaokrúhlenie na 7,00 zaplatené hotovosťou.
Stravné lístky/darčekové poukážky + platobná karta: konečná suma nákupu sa nezaokrúhľuje.
Obmedzenia pri platbe: platí právo neprijať pri jednej platbe viac ako 50 kusov euromincí (akejkoľvek nominálnej hodnoty); to však neplatí pre Národnú banku Slovenska, banky, iných poskytovateľov platobných služieb a poštové podniky. 1- a 2- centové euromince zostávajú naďalej zákonným platidlom, nie je ich potrebné osobitne vymieňať. Ak by však predsa len občan, obchodník, mal záujem tieto mince vymeniť, je to možné či už v NBS alebo aj v bankách za obvyklých podmienok pre výmenu peňazí; NBS neúčtuje pri výmene 1- a 2- centových mincí poplatok.

piatok 24. júna 2022

EU: Nelegálny trh s cigaretami

Vlády prišli o 10,4 miliardy eur, ktoré mohli použiť na podporu ľudí v ťažkých časoch poznačených rekordnou infláciou. Výročná štúdia KPMG pre Philip Morris International Inc. (PMI) zistila, že celková odhadovaná spotreba nelegálnych cigariet v Európskej únii sa minulý rok zvýšila o 3,9 % na 35,5 miliardy kusov a dosiahla tak podiel 8,1 % z celkovej spotreby.

Podľa zistení KPMG bol nárast spotreby nelegálnych výrobkov v EÚ do značnej miery spôsobený odhadovaným 33-percentným nárastom spotreby falšovaných výrobkov vo Francúzsku. Celkovo zostáva Francúzsko najväčším trhom s nelegálnymi cigaretami v EÚ. Ich podiel na celkovej spotrebe tam dosiahol 29 %, čo je výrazný nárast oproti 13 % v roku 2017. Samotné Francúzsko pritom skoncentrovalo až 64,7 % celkovej spotreby falšovaných cigariet v EÚ. Naopak zhruba polovica členských štátov, 16 z 27, zaznamenala v roku 2021 pokles alebo stabilnú spotrebu nelegálnych cigariet. Medzi týmito krajinami zaznamenalo jeden z najväčších poklesov Poľsko, kde sa podarilo podiel nelegálnej spotreby znížiť o 3,7 percentuálneho bodu.

Štúdia zároveň ukazuje, že v dôsledku pokračujúcich obmedzení v súvislosti s pandémiou COVID-19 došlo k posilneniu kriminálnych aktivít v oblasti falšovaných cigariet priamo vo vnútri EÚ. Podľa zistení KPMG sa nelegálne výrobné závody čoraz viac presúvajú na západ Európy, aby sa priblížili ku koncovým trhom s najvyššími cenami. Pokiaľ by sa objem cigariet identifikovaných v štúdii predal legálne, vlády by na daniach vybrali o 10,4 miliardy eur viac. Tieto peniaze však namiesto do verejných rozpočtov prúdia do rúk organizovaného zločinu. 


EU: Ambiciózne emisné ciele

Systém obchodovania s emisiami by sa mal podľa europoslancov zreformovať a rozšíriť, aby stimuloval priemyselné odvetvia znižovať emisie a investície do nízkouhlíkových technológií. Európsky parlament prijal svoju pozíciu k revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Poslanci sú presvedčení, že ETS je jadrom európskej klimatickej politiky a viedol k významnému zníženiu emisií, keďže cena emisií skleníkových plynov je stimulom pre hospodárske subjekty, aby znižovali svoje emisie a investovali do nízkouhlíkových technológií.

Parlament chce zvýšiť celkovú ambíciu Európskej komisie a ešte výraznejšie znížiť emisie v rámci ETS sektorov. Cieľ preto posunul zo 61 % na 63 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. To sa má dosiahnuť ďalším jednorazovým znížením množstva kvót v obehu v celej Európskej únii v kombinácii s postupným zvýšením ročnej redukcie kvót do konca roka 2025 na 4,4 %, od roku 2026 na 4,5 % a od roku 2029 na 4,6 %. Zároveň chce zaviesť systém bonus-malus s cieľom stimulovať subjekty s najlepšími výsledkami a inovácie tak, že najúčinnejšie zariadenia v odvetví získajú dodatočné bezodplatné kvóty. Tí, ktorí nezrealizujú odporúčania energetických auditov alebo certifikovaných energetických systémov, alebo nezavedú plán dekarbonizácie pre svoje zariadenia  prídu o časť či dokonca o všetky svoje bezplatné kvóty.

ETS by sa mal rozšíriť aj na námornú dopravu. Poslanci chcú od roku 2024 pokryť 100 % emisií z vnútroeurópskych trás a medzi rokmi 2024 a 2026 50 % emisií z mimoeurópskych trás z EÚ a do EÚ. Od roku 2027 by sa emisie zo všetkých jázd mali pokryť na 100 % s možnými výnimkami pre krajiny mimo EÚ, v prípade ktorých by sa pokrytie za určitých podmienok mohlo znížiť na 50 %. Žiadajú tiež zahrnutie aj iných emisií skleníkových plynov ako CO2, napríklad oxidov dusíka. Až 75 % príjmov z obchodovania s námornými kvótami formou aukcie sa vloží do Fondu pre oceány na podporu prechodu na energeticky efektívny a voči zmene klímy odolný námorný sektor EÚ. Parlament chce tiež zahrnúť spaľovanie komunálneho odpadu do systému ETS od roku 2026.

Bezodplatné kvóty v rámci ETS sektorov, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciacj (CBAM) by sa mali postupne od roku 2027 rušiť a do roku 2032 by mali úplne zaniknúť. Parlament chce, aby bol mechanizmus do tohto roka už v plnej prevádzke, pričom je to o tri roky skôr, ako navrhovala Európska komisia. Bezplatné kvóty by sa mali znížiť na 93 % v roku 2027, 84 % v roku 2028, 69 % v roku 2029, 50 % v roku 2030, 25 % v roku 2031 a 0 % v roku 2032.

Samostatný nový systém obchodovania s emisiami pre distribúciu pohonných hmôt pre komerčnú cestnú dopravu a budovy sa zriadi od 1. januára 2024 – o rok skôr, ako navrhla Európska komisia. S cieľom zabrániť, aby občania museli znášať dodatočné náklady na energie, by obytné budovy a súkromná doprava nemali byť zahrnuté do nového systému ETS pred rokom 2029. To je zároveň jediný bod, ktorý ešte musí byť dôkladne posúdený Európskou komisiou a upravený v novom legislatívnom návrhu, ktorý schváli Rada ministrov a Parlament. Poslanci tiež navrhujú zaviesť cenový strop vo výške 50 EUR, aby sa v prípade, že priemerná cena kvót v ETS II prekročí tento strop pred rokom 2030, uvoľnilo 10 miliónov kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. Príjmy z obchodovania formou aukcie so 150 miliónmi kvót v rámci ETS II sa sprístupnia pre Sociálny klimatický fond na pomoc nízkopríjmovým rodinám.

ETS bude vytvárať príjmy, ktoré sa použijú na podporu zelenej transformácie prostredníctvom rozvoja technológií prispievajúcich k úsporám energie a zdrojov a k znižovaniu znečistenia. Parlament chce, aby sa presne vymedzený podiel príjmov z aukcií v rámci ETS použil ako vlastný zdroj a všeobecný príjem do rozpočtu EÚ. EÚ aj členské štáty musia vynaložiť všetky svoje príjmy z ETS (I + II) na opatrenia v oblasti ochrany klímy alebo na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov, ktorých uplatnenie by negatívne ovplyvnila zelená transformácia.

Parlament podporuje návrh Modernizačného fondu na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov v menej bohatých členských štátoch. Z fondu by sa mohli financovať aj cezhraničné projekty so zapojením pohraničných regiónov s nízkym rastom, ktoré by inak neboli oprávnené na financovanie. Parlament tiež trvá na tom, že oprávnené čerpať tieto finančné prostriedky by mali byť len členské štáty, ktoré prijali právne záväzné ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a opatrenia na postupné ukončenie používania všetkých fosílnych palív. Prístup k fondu by mal byť okrem toho podmienený aj dodržiavaním zásad právneho štátu. Výrazne navýšil veľkosť Inovačného fondu (ktorý bude premenovaný na Klimatický investičný fond) podporujúci inovácie v oblasti technológií, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii ETS sektorov.

Zelená domácnostiam: Aj na elektromobily, skútre či elektrinu

Z dodatočne vyčlenených finančných prostriedkov 30 mil. eur je v národnom projekte Zelená domácnostiam stále voľných 23 mil. eur.  Aktuálny dopyt po riešeniach využívajúcich obnoviteľné zdroje energií vysoko prevyšujú inštalačné aj dodávateľské možnosti, a to v rámci celej Európskej únie. Pomoc v energetickej kríze však nemusia predstavovať iba zariadenia na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

V rámci reštartu národného projektu Zelená domácnostiam SIEA v júni 2022 navýšila rozpočet z pôvodných 15 miliónov eur na celkovú sumu 45 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Využili sa pritom prostriedky z otvorených výziev Európskych štrukturálnych a investičných fondov, kde bol nízky záujem zo strany žiadateľov. Reagovalo sa tak na aktuálnu situáciu, kedy záujem domácností o príspevky na tepelné čerpadlá, kotly na biomasu, slnečné kolektory a fotovoltické panely výrazne rastie, čo potvrdilo rekordne rýchle vyčerpanie alokovaných prostriedkov v rámci májovej výzvy. Ak sa reštart projektu a nový systém osvedčia, využije sa aj v budúcom období, kedy je na tento účel plánovaných ďalších viac ako 100 miliónov eur z Programu Slovensko.

Ďalšie navýšenie finančných prostriedkov by však teraz značne zvýšilo riziko nedočerpania alokácie projektu, a to z dôvodu horšej dostupnosti zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ale aj kapacity zhotoviteľov, ktorí zabezpečujú inštaláciu zariadení. Riešenie vidí SIEA vo vytváraní stabilného podnikateľského prostredia, ktoré umožní postupné zvyšovanie ich kapacít, nie v zaplavení trhu poukážkami, ktoré si domácnosti nebudú mať u koho uplatniť. V súvislosti so situáciou rezort hospodárstva rovnako uvíta rokovanie zo strany Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR s Európskou komisiou o uvoľnení podmienok štrukturálnych fondov na umožnenie kompenzácií vysokých cien energií. Zároveň sa analyzujú ďalšie možnosti zamerania podpory, napríklad na nákup elektromobilov a skútrov.

Invalidita: Najčastejšie z chorôb

Na Slovensku je v súčasnosti vyše 225-tisíc poberateľov invalidného dôchodku. Nárok na tento druh dôchodku má každý zamestnanec či podnikateľ, ktorému bola uznaná invalidita a odpracoval stanovený počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Najčastejšou príčinou invalidity sú všetky civilizačné ochorenia – onkologické, srdcovocievne, metabolické ako diabetes, či choroby pohybového aparátu. Vo vyššej miere sa začínajú objavovať už aj psychické ochorenia. Úrazy sú prekvapivo zriedkavejšie.

Invalidita je zároveň spojená s doživotným poklesom príjmu a väčšina ľudí je odkázaná na podporu štátu. Priemerná výška invalidného dôchodku na Slovensku je však iba 415 eur. Kompenzovať finančný výpadok spojený so vznikom invalidity pomôže životné poistenie. Odporúča sa pritom zohľadniť, či kryje invaliditu komplexne – nielen z dôvodu úrazu, ale aj choroby. Pri poistení invalidity majú poisťovne obvykle čakaciu lehotu, ktorá sa pohybuje od 12 do 24 mesiacov. Ak sa teda u poisteného vyskytne invalidita v priebehu dvoch rokov od uzatvorenia poistenia, nemá nárok na poistné plnenie.

Pri nároku na poistné plnenie sa poisťovňa riadi rozhodnutím o invalidite, ktoré vydáva posudkový lekár. Invalidita musí byť priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, kedy pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70 % v porovnaní so zdravou osobou. KOMUNÁLNA poisťovňa radí, aby pripoistenie invalidity chorobou alebo úrazom dopĺňalo aj poistenie smrti, trvalých následkov úrazu či kritických alebo onkologických ochorení a dohodnúť si percentuálne zľavy z poistenia.

štvrtok 23. júna 2022

Radíme: Zdravé kúpanie

Skôr než vyrazíte k vode alebo na kúpalisko, odporúčame vopred si skontrolovať stav vybranej prírodnej vodnej plochy či umelého kúpaliska. Pravidelné týždenné aktualizácie zistíte na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva uvzsr.sk. Pri vodnej ploche a na kúpaliskách je nevyhnutné dodržiavať niekoľko preventívnych zásad, ktoré pomáhajú chrániť zdravie kúpajúcich sa.

Všeobecné zásady pri kúpaní
  • Kúpanie a pobyt na kúpaliskách je ideálny pre zdravých jedincov. 
  • Navštevujete oficiálne prevádzkované kúpaliská a vodné plochy, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva; pred ich návštevou sa informujte o ich aktuálnom stave.
  • Nenechávajte deti bez dozoru dospelej osoby.
  • Dodržiavajte zásady správania sa na kúpaliskách, pokyny prevádzkovateľov i výstražné upozornenia v blízkosti prírodných vodných plôch.
  • Všímajte si okolie, vrátane výskytu príznakov ochorenia u ostatných návštevníkov, držte si odstup od ľudí s príznakmi respiračného ochorenia alebo s podozrivou vyrážkou na tele.
  • Po každom kúpaní sa čo najskôr dôkladne osprchujte, vyperte plavky a prezlečte sa do suchého oblečenia.
Zásady kúpania sa na prírodných vodných plochách
  • Nevstupujte do neznámej stojatej či tečúcej vody.
  • Do hlbokej vody by sa mali odvážiť iba zdatní plavci a ani tí nikdy nie jednotlivo, nepreceňujte svoje schopnosti a sily.
  • Vstupujte do vody postupne, vyhýbajte sa prudkému ochladeniu organizmu.
  • Nevstupujte do vody, ktorá na základe senzorických vlastností (farba, zákal, priehľadnosť, zápach) pôsobí odpudivo.
  • Nevstupujte do zelenej vody s premnoženými riasami a sinicami a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch.
  • Nevstupujte do vody, v ktorej je nahromadený odpad.
  • Nekúpte sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá.
Zásady kúpania sa na umelých kúpaliskách
  • Pred každým vstupom do vody sa osprchujte a prejdite brodiskom
  • Pred vstupom do bazéna si všimnite farbu vody, zákal či zápach, respektíve plávajúce nečistoty na hladine.
  • Nekúpte sa vo vode, ak páchne po moči alebo výrazne po chlóre, ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky, alebo ak sú steny a dno bazéna poškodené.
  • Nevstupujte do bazéna, pokiaľ viete, že máte prenosné ochorenie.
  • Používajte WC a dodržiavajte zásady osobnej hygieny.
  • Rešpektujte výstražné označenia pri bazéne.
  • Neskáčte do vody tam, kde je to zakázané, môžete ublížiť nielen sebe, ale aj iným ľuďom.
Vodou vo verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové ochorenia ako zápaly očných spojoviek či vírusový zápal pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa ľudská, škrkavka detská). Deti a dospelí sú na umelých kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie. Voda, napríklad na prírodných vodných plochách, môže byť tiež kontaminovaná aj výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu preniesť leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje podobne ako pri chrípke, alebo prebieha s príznakmi ochorení centrálnej nervovej sústavy (zápal mozgu a mozgových blán), s postihnutím pečene a obličiek. Mikrobiologická kontaminácia môže spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy, u detí hnačky. Podľa odborníkov môže dôkladné osprchovanie znížiť riziko kontaminácie až desaťnásobne. 




EU: Obnova prírody a menej pesticídov

Európska komisia prijala priekopnícke návrhy na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe, od poľnohospodárskej pôdy a morí až po lesy a mestské prostredie. Navrhuje tiež do roku 2030 o 50 % znížiť používanie chemických pesticídov. Legislatívne návrhy nadväzujúce na stratégiu biodiverzity a stratégiu Z farmy na stôl majú pomôcť zaistiť odolnosť a zabezpečenie dodávky potravín nielen v Európskej únii, ale na celom svete.

Návrh právneho predpisu o obnove prírody je kľúčovým krokom, ako zamedziť kolapsu ekosystémov a predísť najhorším vplyvom zmeny klímy a straty biodiverzity. Obnova mokradí EÚ, riek, lesov, trávnych porastov, morských ekosystémov, mestského prostredia a druhov, ktoré v nich žijú, je dôležitou a nákladovo efektívnou investíciou: do našej potravinovej bezpečnosti, odolnosti proti zmene klímy, zdravia a dobrých životných podmienok. Rovnako nové pravidlá týkajúce sa chemických pesticídov znížia environmentálnu stopu potravinového systému EÚ, ochránia zdravie a dobré životné podmienky občanov a poľnohospodárskych pracovníkov a pomôžu zmierniť hospodárske straty, ktoré v dôsledku zhoršujúceho sa zdravia pôdy a straty opeľovačov spôsobenej pesticídmi znášame už teraz.

Medzi navrhované ciele patria:
  • zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
  • žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
  • celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľov, vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
  • obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
  • celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
  • obnova morských biotopov, ako sú morská tráva alebo morské dno pokryté sedimentmi, a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
  • odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.
Vedci aj občania sú čoraz viac znepokojení používaním pesticídov a hromadením ich rezíduí a metabolitov v životnom prostredí. Súčasné pravidlá smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Takisto sa nedosiahol dostatočný pokrok pri využívaní integrovanej ochrany proti škodcom, ani pri využívaní iných alternatívnych prístupov. Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:
  • Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si v rámci vymedzených parametrov stanovia vlastné národné redukčné ciele, aby sa zabezpečilo dosiahnutie celoúnijných cieľov.
  • Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu škodcov a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy. Medzi tieto opatrenia patrí aj povinnosť, aby si poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia viedli záznamy. Okrem toho musia členské štáty stanoviť pravidlá pre jednotlivé plodiny, v ktorých sa určia alternatívy, ktoré sa majú použiť namiesto chemických pesticídov.
  • Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach. Používanie všetkých pesticídov bude zakázané na miestach, ako sú mestské zelené oblasti vrátane verejných parkov alebo záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače. Tieto nové pravidlá odstránia chemické pesticídy z našej blízkosti v našom každodennom živote.
Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí nielen poľnohospodárov balík kľúčových politík, do ktorého patria: 
  • nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia piatich rokov,
  • dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
  • výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva a akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl“ týkajúce sa pesticídov.
Transformáciu sa podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom, akými sú postrekovače využívajúce geolokalizáciu a techniky rozpoznávania škodcov.

Komisia čoskoro po prvýkrát navrhne opatrenie, ktorým by sa dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok časom nemali uvádzať na trh v EÚ. Konkrétne sa komisia čoskoro poradí s členskými štátmi a tretími krajinami o opatrení na zníženie rezíduí tiametoxámu a klotianidínu na nulu, čo sú dve látky, o ktorých je známe, že významne prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Ide o látky, ktoré už v EÚ nie sú schválené.  v EÚ.

SR: Bezplatné rodinné poradne

Rodiny na Slovensku trápia vzťahy, výchova a zvládanie rozvodov, páry komunikačné problémy a konflikty, jednotlivcov najmä  emocionálne problémy. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) o dostupnosti a dopyte po službách psychologického poradenstva. Pomôcť majú Rodinné poradne v prvých štyroch mestách na Slovensku: v Nových Zámkoch, Trnave, Žiline a Košiciach, piata má pribudnúť v Humennom.

Mestá sa vyberali s dôrazom na veľkosť a najmä na nedostupnosť poradensko -psychologických služieb. Medzi najväčšie bariéry patria financie, fyzická dostupnosť ako aj dlhé čakacie lehoty. Rodinné poradne môže navštíviť každý, kto cíti, že potrebujú pomôcť, o pomoc sa uchádza z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc mu je nedostupná o. i. aj z finančných dôvodov. Odbornú pomoc tu poskytujú psychológovia, sociálni pracovníci, ale aj iní profesionáli (napr. pedagógovia, či právnici). Účelom poradenstva je tiež problémom predchádzať, a teda vytvoriť systém prevencie možných duševných chorôb. V špecifických prípadoch (napr. s klientom so zdravotným znevýhodnením) môžu okrem osobného rozhovoru, komunikovať napr. aj prostredníctvom telekomunikačných zariadení. Rodinné poradne spolupracujú s Bezplatnými dlhovými poradňami. Tie špecificky pomáhajú všetkým, ktorí sa ocitli v ťažkej finančnej situácii.

Súčasťou projektu je vytvorenie štandardov pre rodinné poradenstvo a identifikácia oblastí, ktoré treba zlepšiť. Národný projekt Rodinné poradne – poradensko-psychologické služby pre jednotlivcov, páry a rodiny je realizovaný vďaka podpore z ESF v rámci OP Ľudské zdroje. Realizáciu projektu zabezpečuje Inštitút pre výskum práce a rodiny v spolupráci s partnerom, Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe prieskumu IVPR (prelom apríla a mája 2022, v rámci 94 poradní verejného, súkromného a mimovládneho sektora a ich 265 klientov) boli zistené najčastejšie problémy.

Jednotlivci (v %):
Emocionálne problémy, napr. pocity smútku 47,0
Osobnostné problémy, napr. samotárstvo, nepriebojnosť 27,7
Komunikačné problémy 26,5
Problémy so zvládaním záťažových situácií 25,3
Potreba osobnostného rastu, napredovania 22,9
Depresívne/úzkostné stavy 21,7
Strata motivácie 20,5
Psychosomatické ťažkosti, napr. nespavosť, nechutenstvo 16,6
Osamelosť 13,3

Páry (v %):
Komunikačné problémy 45,8
Zvládanie konfliktných situácií 37,3
Emocionálne problémy, napr. pocity smútku 25,3
Zvládanie nevery 21,7
Závislosť u niektorého z manželov/partnerov 10,8
Nezamestnanosť 10,8

Rodiny (v %):
Problémové rodinné vzťahy 41,0
Výchovné problémy 22,9
Zvládanie rozvodu u manželov 14,5
Závislosť u niektorého člena rodiny 14,5
Násilie v rodine 12,0
Zvládanie rozvodu rodičov u mal. detí 9,6

Cestovanie: Platby v zahraničí

Veľa cestujúcich plánuje v zahraničí platiť platobnými kartami a zároveň aj vyberať hotovosť z bankomatu. Poštová banka však odporúča pred cestou najskôr overiť poplatky za využívanie platobnej karty a zobrať si so sebou pre istotu aj hotovosť. Vyhnete sa tak rôznym nevýhodným kurzom zmenární, poplatkom za výbery z bankomatov alebo za jeho použitie, či za službu DDC v krajinách mimo Európskej únie. Rovnako si treba dávať pozor na podvodníkov, ktorí využívajú skimming – kopírovanie kariet, ktoré vás môže pripraviť o všetky peniaze na účte.

Ak cestujete do krajín mimo eurozóny, nie je vôbec jedno, či si peniaze zameníte doma, v cudzine, v zmenárni či v banke, alebo si ich vyberiete na mieste z bankomatu. Ideálne je zameniť si hotovosť ešte doma. Ak to nie je možné, je dôležité si pred plánovanou cestou zistiť výšku poplatku, ktorý zaplatíte za výber z bankomatu v zahraničí. Poplatky si určuje každá banka individuálne, a to buď fixnú sumu alebo percento z vyberanej sumy. Prevádzkovateľ konkrétneho bankomatu v zahraničí si môže tiež prirátať poplatok. Bankomat vás naň upozorní ešte pred zrealizovaním výberu a peniaze si vyberiete až po potvrdení poplatku. Všeobecne sa odporúča vybrať si jednorazovo vyššiu sumu. Pri výbere mimo krajín eurozóny treba voliť domácu menu a bez konverzie. Zúčtovania transakcie je možné dvoma spôsobmi: v mene danej krajiny bez konverzie alebo v mene platobnej karty či v inej mene, napríklad v dolároch, s využitím služby DCC – Dynamic Currency Conversion. Služba DCC, inými slovami konverzia, môže byť na strane prevádzkovateľa bankomatu spoplatnená. Preto sa odporúča vyberať si v zahraničí peniaze z bankomatu bez využitia služby DCC v lokálnej mene, nakoľko je to lacnejšie.

U obchodníkov či v reštauráciách v zahraničí je najvýhodnejšie platiť kartou. V krajinách mimo eurozóny platia pri platbe kartou rovnaké zásady ako pri výbere z bankomatu. Na termináli si teda treba zvoliť platbu v domácej mene krajiny bez konverzie. Je vhodné vziať si so sebou viacero kariet pre prípad, že by ste jednu z nich stratili, zabudli PIN kód, vyčerpali denný limit či zostatok, alebo ju museli zablokovať. Pri bezhotovostných platbách najmä mimo Európy nezabúdajte na opatrnosť. „Napríklad v Indii alebo v Indonézii sa často vyskytuje skimming – podvodná praktika spojená s kopírovaním platobných kariet. V Číne si treba dať pozor na platby cez internet. Vyhýbajte sa nakupovaniu v podozrivých e-shopoch a obmedzte platby cez magnetický prúžok. Pri strate, krádeži či podozrení na zneužitie karty v zahraničí je potrebné okamžite kontaktovať svoju banku a požiadať o jej zablokovanie. Môžete tak urobiť aj on-line, no nikdy sa neprihlasujte do svojho internetbankingu vo verejných wifi sieťach na letiskách, námestiach a podobne. Využite na to zabezpečenú sieť alebo vlastné mobilné dáta,“ zdôrazňuje Lenka Kalafut Lendacká. Svoju platobnú kartu nikdy nedávajte z ruky a pri „zlyhaných platbách“ zvýšte pozornosť. Overte si, či náhodou platba nebola zrealizovaná už na prvý krát a či sedí suma, ktorú vám nanovo zadali k úhrade.

Základné pravidlá 
  • Na dovolenku si vždy berte kombináciu platobnej karty a hotovosti.
  • Majte k dispozícii aspoň 2 platobné karty pre prípad, že by ste jednu stratili, museli dať zablokovať či prečerpali limit.
  • Overte si dopredu poplatky spojené s výberom hotovosti v danej krajine. Na výber hotovosti si vyberte bankomat, kde si prevádzkovateľ neúčtuje poplatok za jeho využitie.
  • Pri výbere hotovosti, alebo platbe kartou mimo menovej únie vždy voľte možnosť v lokálnej mene.
  • Svoju platobnú kartu nikdy nedávajte do ruky iným ľudom, neumožnite im, aby sa s vašou kartou vzdialili.
  • Obmedzte platby cez magnetický prúžok.
  • Nikdy pri platbách nevyužívajte verejné wifi siete.
  • PIN si nikdy nepíšte na platobnú kartu, nedávajte si ho do peňaženky, na miesto, kde by ho podvodník vedel získať.
  • Pokiaľ využívate virtuálnu kartu, dostatočne si zabezpečte odomknutie obrazovky svojho telefónu.
  • Pri akomkoľvek podozrení zo zneužitia platobnej karty obratom kontaktujte svoju banku a kartu zablokujte
Na dovolenke majú ľudia tendenciu dopriať si viac pôžitkov, výletov či zábavy. Podľa dát Poštovej banky pri cestovaní najviac míňame popri ubytovaní za jedlo (35 %) a pohonné hmoty (16 %). V najobľúbenejších prímorských krajinách – Chorvátsku, Taliansku, Grécku, Bulharsku, Španielsku a Turecku zaplatili klienti Poštovej banky minulý rok celkovo o 1,5 milióna eur viac v porovnaní s rokom 2020. Ide o 25 %-ný nárast, pričom najväčšie útraty robili našinci v Chorvátsku. A hoci je dovolenka odvodená od slov „dovoliť si“, aj v tomto prípade platí, že utrácať treba s rozumom. Je totiž oveľa jednoduchšie peniaze minúť, ako ich znova nasporiť. 

streda 22. júna 2022

Aktuálne: Kybernetické útoky a podvody

Na zvýšené riziko kybernetických bezpečnostných útokov na Slovensku upozornil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Cieľom môže byť najmä infraštruktúra prevádzkovateľov základných služieb a prvkov kritickej infraštruktúry. A pred podvodnými mailami o nedostatkoch v daňovom priznaní varuje opäť finančná správa
.

Na zníženie rizika kyberútokov odporúča NBÚ vykonať preventívne bezpečnostné opatrenia: zvýšený monitoring sietí a systémov, kontrolu prístupu tretích strán či zákaz všetkých portov a protokolov, ktoré nie sú potrebné na prevádzku sietí, systémov a služieb. Preveriť treba aj účinnosť zálohovacieho manažmentu a aktualizovať procesy riadenia kybernetických bezpečnostných incidentov. Všetky rady nájdu používatelia na webovej stránke sk-cert.sk.

Finančná správa opäť upozorňuje na podvodníkov, ktorí sa snažia oklamať daňovníkov. Neznámy odosielateľ v mene finančnej správy rozposiela daňovníkom e-mail, v ktorom ich informuje, že v daňovom priznaní, ktoré za nich podal zamestnávateľ, sú nedostatky a nekorektné informácie. Zároveň ich vyzýva k otvoreniu prílohy, v ktorej sa majú nachádzať podrobnosti a návod ako postupovať ďalej. Pod emailom je podpísané „Oddelenie evidencie daní“ a odosielaný je z neznámej adresy noreply@fInancnasprava.sk, pričom nejde v žiadnom prípade o oficiálnu adresu finančnej správy. Tá má svoje platné kontakty zverejnené na svojom internetovom portáli.

Finančná správa chce informovať verejnosť o týchto podvodných praktikách, aby sa občania zbytočne nenaleteli podvodníkom. Finančná správa vyzýva verejnosť, aby na takéto emaily nereagovali, neklikali v žiadnom prípade na priložené linky ani neotvárali prílohy a obrátili sa na políciu. Žiadne takéto emaily finančná správa nerozposiela.

EU: Spoločný cloud pre kultúru

Európska komisia plánuje vytvoriť spoločný cloud pre kultúrne dedičstvo s plánovaným rozpočtom 110 miliónov eur do roku 2025 z programu Horizont Európa. Má umožniť interdisciplinárnu spoluprácu medzi odborníkmi, akými sú akademickí pracovníci v oblasti kultúrneho dedičstva, kurátori, archivári a reštaurátori. Poskytne špičkové technológie na digitalizáciu artefaktov, výskum umeleckých diel a zdokumentovanie údajov, čo pomôže zachovať, ochrániť aj obnoviť kultúrne dedičstvo a dodá im nový digitálny rozmer. Cieľom je tiež uľahčiť prístup k pokročilým technológiám a odstrániť prekážky pre menšie inštitúcie alebo inštitúcie vo vzdialenejších lokalitách.

Doteraz sa digitalizovalo len 30 % až 50 % kultúrnych zbierok v Európe. V prípade trojrozmerných zobrazení veľkých štruktúr a krajiny kultúrneho dedičstva, ktoré sú základom hĺbkového vedeckého výskumu, sú štatistické údaje ešte slabšie. Okrem toho väčšina používaných noriem nie je jednotná, vysledovateľná ani bezpečná, čo ohrozuje hmotné aj nehmotné kultúrne poklady Európy.

Príprava spoločného cloudu už začala, pričom posúdenie vplyvu spolupráce v cloude ex ante vykonalo osem nezávislých odborníkov. Vývoj cloudu sa uskutoční v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027). Program má po prvýkrát klaster s celkovým rozpočtom 2,28 miliardy eur na roky 2021 – 2027, ktorý sa zaoberá výlučne „kreativitou, kultúrnym dedičstvom a inklúziou“. Komisia bude úzko spolupracovať s členskými štátmi na príprave pracovného programu Horizont Európa na zavedenie štruktúry, služieb a nástrojov pre cloudovú infraštruktúru. Vyčlenil sa rozpočet vo výške 110 miliónov eur a výzvy na predkladanie návrhov sa majú vyhlásiť v rokoch 2023 a 2024.