utorok 5. októbra 2021

Radíme: Ako neplytvať potravinami

Na Slovensku vyprodukujeme ročne podľa Free Food – Jedlo pre všetkých, o.z. vyše 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje približne 163 kíl na obyvateľa. Priemer v Európskej únii je ešte vyšší. Na jedného Európana pripadá ročne až 173 kíl a celkovo sa v Európskej únii podľa štatistík Rady Európskej únie vyhodí až 87,6 mil. ton potravín ročne. Polovica z tohto odpadu pritom pochádza z domácností. Aj preto sa členské štáty Európskej únie zaviazali znížiť potravinový odpad do roku 2030 na polovicu.

On-line prieskum OZV ENVI – PAK v septembri t. r. na vzorke 1.000 respondentov ukázal, že až 39 % obyvateľov Slovenska vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa. Dokonca denne vyhadzuje potraviny 7 % ľudí. Len štvrtina (27 %) jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Jedlo vyhadzujú najmä mladší ľudia – od 18 do 39 rokov. A naopak, nevyhadzujú ho hlavne starší ľudia a obyvatelia z menších obcí (do 4.999 obyvateľov). Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla – tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 %) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú. V koši však často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 %) a čerstvé ovocie či zelenina (20 %). Ľudia, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu, ich vyhadzujú hlavne preto, že sa jedlo pokazilo (68 %). Ďalšími dôvodmi, prečo potraviny končia v koši, je exspirácia dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti (32 %) či nadmerné množstvá jedla, ktoré následne nevládzeme zjesť (28 %).

Dobrou správou je, že dnes domácnosti neprodukujú viac potravinového odpadu, ako tomu bolo pred pandémiou. Viac ako polovica (54 %) ľudí vyhadzuje rovnaké množstvo potravín ako aj pred pandémiou a 43 % dokonca vyhadzuje menej potravín, ako tomu bolo v minulosti. Ľudia však do odpadu vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú častokrát ešte dobré. Nerozumejú totiž informáciám uvedeným na obaloch. Veľmi často si mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. Podľa údajov ministerstva životného prostredia je dátum minimálnej trvanlivosti dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môžu sa jesť aj po uplynutí tohto dátumu. Patria sem potraviny ako múka, suché strukoviny, ryža, nemletý mak, sušienky, čokoláda. Dátum spotreby/Spotrebujte do sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu ich už nejedzte, pretože môžu ohroziť vaše zdravie. Sem patria napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso, mlieko.

Istému objemu potravinového odpadu sa však pravdepodobne vyhnúť nedá. Ten v minulosti končil v zmesovom komunálnom odpade. Od 1. januára do 30. júna 2021 mali všetky mestá a obce (s výnimkou Bratislavy, Košíc a Prešova) povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu a bioodpadu. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že zber kuchynského bioodpadu zníži mieru skládkovania, keďže práve tento odpad tvoril v minulom roku takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu. Triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu môže v budúcnosti šetriť aj peňaženky, pretože sa prejaví v nižších poplatkochza komunálny odpad. Existuje veľa spôsobov, ako sa naučiť neplytvať jedlom a nevyhadzovať potraviny. Inšpirovať sa dá napríklad aj v gastronómii, kde sa varenie bez odpadu stáva trendom. „Veľká časť zeleniny, či už je to šupka, alebo vnútro s jadierkami, sa dá spracovať a dať napríklad do vývaru, ktorý nám dá dobrý základ do varenia, a má viac živín v porovnaní s vodou. Ak máme vývaru veľa, dá sa nasáčkovať a dať do mrazničky a môžeme ho spotrebovať v nasledujúcich mesiacoch“, radí Michal Konrád. Šéfkuchár rovnako radí rozmýšľať o výsledku už počas nakupovania, nenakupovať zbytočne veľa do zásoby alebo spracovať staršie, no použiteľné suroviny kreatívne. Suchý chlieb napríklad na bruschettu alebo hlúby z brokolice, či karfiolu na polievku.

Tipy a triky, ako neplytvať potravinami:
  • Svoje nákupy si vopred plánujme a nakupujme len to, čo potrebujeme – vopred si napíšme zoznam a radšej robme viac malých nákupov počas týždňa.
  • Nenakupujme potraviny, keď sme hladní – ťažšie odolávame viacerým potravinám, na ktoré práve máme chuť.
  • Nenakupujme do zásoby – nenakupujme zvýhodnené rodinné balenia a super výhodné akcie a ponuky.
  • Pri kúpe si na obaloch všímajme dátumy spotreby – potraviny s krátkym dátumom spotreby nakúpme len vtedy, ak ich chceme okamžite spotrebovať.
  • Naučme sa správne skladovať potraviny podľa odporúčaní na obale (hlavne ovocie a zeleninu) – ak takéto potraviny nevieme spotrebovať čerstvé, tak ich zamrazme, vysušme alebo konzervujme.
  • Vákuované potraviny predĺžia čerstvosť potravín – ak napríklad šalátovú uhorku spracujeme hneď, ako ju prinesieme domov, kúpme nebalenú uhorku. Ak potrebujeme, aby vydržala dlhšie, vyberme si balenú. Vydrží čerstvá aj dva týždne.
  • Varme také množstvo jedla, ktoré hneď aj spotrebujeme – nevarme si do zásoby na dva či tri dni.
  • V chladničke skladujme potraviny podľa teplotných zón – vrchné poličky sú určené pre syry, vajcia, maslo; v stredných poličkách skladujme mliečne výrobky, údeniny, polotovary a na spodných poličkách potraviny, ktoré sa rýchlejšie kazia (uvarené jedlo, mäso). Do dolných priehradok dávame ovocie a zeleninu (Ale pozor! Nie všetky druhy, do chladničky nepatria napr. paradajky, banány, citrusy či zemiaky.) a do dvierok chladničky dávame pochutiny a nápoje.
  • Otvorené potraviny (ako napríklad šunka, salámy) preložme do uzatvárateľných nádob, vhodné sú napríklad vákuové.
  • Pri varení využívajme svoju kreativitu – z potravín môžeme spotrebovať aj rôzne zvyšky a odrezky. Vieme z nich spraviť polievku, pridať ich do rizota alebo k cestovinám. Objavujme nové recepty (z hlúbikov zeleniny, zo šupiek či vňate). Prezreté ovocie a zeleninu použime na prípravu smoothies či do koláčov.